...vo futbalovej eufórii...
V čase, keď každý, kto pozná futbalové pravidlá aspoň do takej miery, že vie, že sa po ňom chodí na pivo (a nie jedno), sedí v prítmí svojej obývačky alebo v obľúbenej krčme pri televízore (v prípade tej krčmy majú tí aktívnejší najmä v druhom polčase obraz rozpasovaný do dvojexpozície), sa Vám, drahí surféri slovenského internetu, po mesiaci totálneho odmlčania, znovu hlásim. Hoci v minulom vydaní (corpus delicti v archíve) som mrmlal niečo ohľadne ukončenia dynamickej formy mojej stránky, po uvážení všetkých pre i proti, som sa rozhodol, že sa nejdem ani v najbližšej dobe brániť epickému ponímaniu stránky, čiže i naďalej sa idem v mojich rubrikách venovať všetkým aktivitám, podujatiam a udalostiam, ktorých sa moja chatrná a astmou poznačená telesná schránka zúčastnila. Dlho som sa neozval, nie preto, že by ma stredoeurópske horúčavy každodenne vylákali k vodným plochám, ktoré nám momentálnym suchom postupne ubúdajú (dokonca som sa tento rok ani raz v prírode nekúpal, čo je mojou hanbou), skôr to bolo vinou totálneho pracovno-športového vyťaženia, čo zas pre nikoho nie je žiadna novina. Za tú dobu som odohral asi tridsať futbalových zápasov (vrátane dvoch turnajov), napísal kamarátke jednu šesťdesiatstranovú seminárnu prácu a podnikol niekoľko nevinných cyklotúr. Vďaka problémom s internetom v práci, najmä so serverom www.home.sk, kde mám (mal som) stránku umiestnenú, som nemohol vykonávať žiadne zmeny tejto virtuálnej búdy, k jej lepšiemu obrazu. I táto aktualizácia, ktorú vykonávam počas zápasu Anglicko - Rumunsko, nie je ešte finálna, lebo najmä vo futbalových rubrikách čakám na údaje z turnajov a konečné tabuľky z malých i veľkých líg, v ktorých pôsobím. Nehovoriac o tom, že sa mi dnes nedarí, pretože nám po zapnutí našej Tatramatky, vyleteli poistky a aby sa nám rátalo, tak v celom vchode. Moja stará choroba, nesejvovanie počas práce, mala za následok, že i tento úvod píšem pre veľký úspech na druhý pokus. Taktiež dnes nenapíšem nič ani do spodných rubrík tejto časti stránky, lebo je polnoc a ja ráno vstávam za účelom odchodu na panské, kde budem cca deväť hodín budovať kapitalizmus. Mimochodom o mesiac, konkrétne 1. augusta oslavujem niečo ako prvé narodeniny môjho pôsobenia na internete, pri tejto príležitosti som sa snažil spraviť zbrusu novú grafickú úpravu, neviem či to stihnem, tak či tak, prípadné pokusy môžte sledovať na adrese www.ftm.miesto.sk. Vitajte!

Ako ste si už mohli všimnúť, začínam fungovať znovu na www.hemendex.miesto.sk, pretože drastické zmeny v mojich rubrikách utiahne už len ftp prístup, čo spomínaný server umožňuje za malý úplatok vo forme reklamného banneru v hornej časti stránky. Pôvodná adresa www.home.sk/www/hemendex je každú chvíľu nefunkčná, myslím, že chlapci z „houmu“ majú nejaké problémy zo serverom, čiže tam už zrejme nadobro končím. (Mrzí ma len, že som si s touto adresou dal minulý týžden natlačiť nové vizitky...:-/ 
V rýchlosti, čo je tu nové: Cez týždeň som vo voľnom čase (ozaj, koľko som ho asi mal...) priklepol konečnú tabuľku Erlandu, cez víkend budem mať k dispozícii i Investex a Dúbravu, preto sú zatiaľ ich tabuľky v starom vydaní... V niektorých zápasoch (konkrétne v Hr. Dúbrave) chýbajú ešte komentáre, sľubujem, že to do týždňa dám do poriadku (veď už by sa patrilo, skončila nám sezóna) + jeden futbalový turnaj, kde som bol vyhlásený ako najlepší brankár (potlesk), v akciách chystám reportáž z chaty v Čiernom Balogu č. 3 a plány na leto, úplnou novinkou je rubrika „o rádiách“, zatiaľ tiež v rozpracovanej podobe a ďalšie drobnosti. To jest doplnené fotografie vo futbalových sektoroch a rekonštrukcia niektorých grafických defektov... V priebehu týždňa (najmä cez víkend - druhý voľnejší) to budem postupne dopĺňať a potom sa tu znova v celej svojej kráse ukážem... Česť! 

P O L I T I K O N   2 0 0 0

Ešte sme sa neprebrali, z faktu - bieda je jav stály, a morálka ďalej padá, z toho, čo nám stvára vláda. K tomu všetkému nás ničí, super ohlas v zahraničí. Svet zas rieši úžerníctvo, čo postihlo zdravotníctvo. Na vine sú - žiadne strachy, ľudia a nie vládne prachy. Vraj doktor nech si nekazí, prácu prídelom peňazí. A nech každý v tomto štáte, kým nezderie vlastné gate, nasadí si vlastné jarmo, a maká, no vždy zadarmo. Že nič nemá? Tak mu treba! Zdvihneme aj cenu chleba, a zbavíme plevy zrna, nech výčitka jeho nemá, zanikne mu v kŕči hladu, nech nehaní túto vládu. Ja Vás všetkých, drahí páni, chcem len jednou pravdou raniť: Vedzte, v deň Veľkého súdu, nie Vy, ale bedač z ľudu, prejde bránou Raja Neba. Ty stretneš mňa a ja Teba. Boháča však plameň zvíta, a tá bolesť rokmi skrytá, navštívi i jeho dušu, napne pomsty svojej kušu, boháč padne celkom bledý, spomenie si, ako vtedy, bedači vzal kúsok chleba. Plače a chce ísť do Neba. Už ľutuje svoje činy, chce za zmeniť, chce byť iný. Už by menil i s bedárom, pre ktorého je už darom, že si sedí v tôni Raja, kde sa nádej s láskou spája. Boháč však už v ohňa žiari, sedí, duša sa mu varí, vo vývare vrážd, podlostí, úplatkov a pánskych cností. Vtedy sa mu celkom živo, prehrá celý jeho život. V oku, akáže to drzá, zjaví sa i prvá slza, neskôr v plači, slova nemý, padne k tej pekelnej zemi, a na jeho dušu zradnú, všetky krivdy naraz padnú. Vedz, pán, kým sa v peklo stratíš: Prach si, a v prach sa obrátiš! Preto verím, že raz budú, súdiť v deň Veľkého súdu! Bez úplatkov a známostí, a podobných odporností. Dúfam, že raz ten lepší svet, pre niekoho bude jak med, pre druhých však sťa hnilý vred... A bude tu, čo nevidieť!

...že ako sa mám...
V podstate dobre a veselo. Vážne sa však zamýšľam o budúcnosti tejto stránky. Písať o mojej maximálnej vyťaženosti v športovopracovných aktivitách, ktoré ma v realizácii na nej obmedzujú, by bolo zbytočné, myslím, že by som sa už po niekoľkýkrát opakoval. Každá aktualizácia je v poslednej dobe pre mňa komplikovaným pôrodom, čo je možno následkom umelecko-tvorivej krízy, ktorú asi prekonávam alebo nezdieľam nadšenie zo zmyslu súčasnej formy mojej prezentácie. Za ten skoro rok, čo na tejto adrese striedavoúspešne pôsobím, bolo takmer pravidlom, že v deň, keď som finalizoval všetky aktuality, som všetko živé vyhodil od počítača, za ktorým som následne prežil večer plný stresu a nekonečných reštartov môjho archaického mendočína tristo. A to niekedy do skorých ranných hodín. Ono sa potom úžastne dobre ráno vstáva a ranný pohľad do zrkadla bol a je tiež v takýchto prípadoch nesmierne odvážnou činnosťou. Nehovoriac o tom, že potom som si chodil na stránku sám o čom svedčí i počet návštev a najmä zápisov v mojej kronike. Vlastne, netreba sa čudovať, obsah mojej stránky je vlastne len liečením mojich novinárskych komplexov. Myslím, že už dávno je zabudnutá aktívna činnosť v regionálnom zvolenskom týždenníku, kde moja realizácia bola neporovnateľne úspešnejšia. Drvivá časť mojich reportáží je z futbalových trávnikov alebo asfaltových ihrísk a ja si uvedomujem, že koho už, dajme tomu z bratislavskej Petržalky, môže zaujímať nejaká zvolenská liga malého futbalu, najmä ak jeho jedinou aktivitou je „didžina v Bokači“. O tej však neviem nič zase ja, nech si ju na stránku dá on. Ani v budúcnosti neplánujem väčšie zmeny v mojich písomných úletoch, chcem sa však viac zamerať na problémy nášho mesta, regiónu, (zas viacmenej vo futbalovej rovine), pýtať sa kompetentných, prečo sa zatvárajú a oploťujú ihriská, zamkýnajú alebo likvidujú  telocvične a prečo je jedinou oblasťou, kde sa darí, úžasný rozvoj krčiem a podobných zariadení, čo má za následok zdanlivo neriešiteľný a vrchnosťou zatracovaný problém mládeže s drogami?! To sa však chcem pýtať kompetentných osobne, list sa dá zahodiť, mail zmazať a moju stránku zatiaľ nemienim medializovať, prečo by aj?... 
A tak pravdepodobne zostanem pôsobiť v tejto forme v statickej rovine, ako je to nepísaným pravidlom vo väčšine osobných stránok. Takže bez aktuálnych úvodov, správ, jednoducho holé fakty - kto som, prečo som a kde som... Klasický obraz osobných prezentácii pospolitej slovače. Možno len z osobnej frustrácie som sa snažil robiť stánku v štýle TASR a preto hneď v tejto chvíli začínam v na to určených programoch tvoriť há-té-em súbory, ktoré budú čisto faktické a aktualizované párkrát do roka. A možno aj nie... Uvidím. Nechcem tento môj momentálny krok považovať za konečné rozhodnutie, je možné že už zajtra sa zobudím s iným názorom. Veď možno i vďaka dynamike tejto stránky som našiel niekoľko dobrých známych. A to je nepopierateľné plus. Najmä v dobe, keď si každý hľadá do svojho vykypeného hrnca. Takže... adresu poznáte, tak sa sami môžete potom presvedčiť, či ma táto antitvorivá nálada nakoniec neprejde. Vitajte!

Napriek mojim nespočetným zraneniam a jednej operácii, si nedám povedať a futbal je pre mňa (zatiaľ) športom číslo jedna. Preto i to minimum, čo sa tu zmenilo patrí futbalu. Hralo sa vo všetkých troch súťažiach, kde deriem športovú obuv + minulovíkendový turnaj v Jakube, takže zmena je vo všetkých štyroch futbalových rubrikách. Podľa sľubu, dodal som i moje nesporne autentické „fotky“ z mojich potuliek svetom a galaxiou a niečo nové by sa malo objaviť i v rubrike „o akciách“. Taktiež, vďaka novovzniknutým problémom, ktoré mienim medializovať i v regionálnej tlači, sa o závažnom probléme vyjadrujem v o inom plus. Bude to svojim spôsobom športová tematika. Éto vsjo. Športové rubriky mienim aktualizovať i naďalej v pravidelných periódach a i preto sa ozvem v priebehu (dúfam že ešte) mája. Čafffte!
PS: Mimochodom, zrušil som „novú“ adresu: www.hemendex.miesto.sk, pretože som z jej rýchlosti a interaktivity nemal práve najlepší dojem.

P O L I T I K O N 2 0 0 0

Čo sa často vyskytuje, v tých slovenských dejinách, či je to vo veľkých mestách, osadách či dedinách, že sú stále medzi nami, isté ľudské „vývraty“, čo vždy po páde režimu, prezliekajú kabáty. Po vojne hneď vymieňali, kabát s logom dobovým, nik sa veru nechcel pýšiť, chladným krížom hákovým. Zrútime hneď každý kostol,  kresťan bráni pokroku. Teraz letí komunizmus,  s rudou hviezdou po boku. A „vývraty“ na tribúnach, s neskrývaným nadšením, priesviedčali celé ľudstvo, že len pod ich vedením, štát sa stane „rajom“ Zeme, s rudou hviezdou na čele, a ten čo mal iný názor, ten hneď skončil na cele.   A po nežnej revolúcii, zmeny tiež sa nebránia. Úspešne sa po nej stali, s komunistov kresťania.

...zase ja...
V najbližších dňoch ma s najväčšou pravdepodobnosťou trafí šľak. Aspoň momentálne to tak vyzerá. Nejdem ani spomínať, prečo som sa doteraz nestihol apgrejdnúť, opakoval by som sa. Tento úvod bude maximálne stručný, je pondelok desať večer a ja nemám hotové zhola nič. Iba dúfam, že sa mi podarí zachovať plánovanú štruktúru tejto prezentácie aspoň v jej úvodnej sekcii. Jediné, čo ma momentálne drží ako voda nad vodou, je príchod nesporne najkrajšieho ročného obdobia. Ak by som mal citovať moju známu, redaktorku zvolenského týždenníka Vpred-Žurnál, povedal by som: „jedna extra sladká slabika, jedno extra sladké slovo. JAR“. To je snáď jediná vec, ktorá v tomto štáte dodrží termín svojho príchodu, teda okrem daňovej kontroly. To je vzácne. Keď sa dnes pozriete zo Zvolenskej kotliny severne, na zasnežené vrcholky Kremnických vrchov alebo Nízkych Tatier, pochopíte, z kade berú námety autori nádherných jarných záberov, spravidla končiacich na titulných listoch nástenných kalendárov. Človek je v tej chvíli nesmierne hrdý, že sa mal možnosť narodiť práve tu. Je to naozaj prekrásny pohľad. Teda až po situáciu, keď sa Vám (v mojom prípade pri jazde na bicykli) do tejto famóznej scenérie, nepripletie štíhly reklamný digitálny panel ľubovoľnej čerpacej stanice, konkrétne jeho číselné vyjadrenie relevantnej sumy za desať deci prírodného bohatstva, ktorá rastie rýchlejšie ako percento nezamestnanosti v republike. Vtedy môj romantický sen prerastie do krutej reality.  I preto sa podobným miestam snažím vyhýbať. Po striedavých športových úspechoch sporadicky popretkávaných osobnými krízami sa Vám znova, i keď v maximálne stručnej forme, znova predstavujem.

Krátko k novinkám. V tejto chvíli viem sľúbiť zmenu len v športových rubrikách, konkrétne dva úspešné zápasu Investexu „A“ a striedavú úspešnosť Hronskej Dúbravy v prvých dvoch jarných kolách. Erland zatiaľ stojí, prvý zápas hráme pravdepodobne až vo veľkonočnú sobotu. Neviem, či sa mi dnes podarí zverejniť malý šesťfotkový fotoalbum z mojich potuliek svetom, najneskôr však v najbližšom vydaní. Ešte jedna vec: ak sa tu niečo nebude chcieť natiahnuť, je to tým, že vďaka našej momentálnej rýchlosti internetu 0,3-0,7 kB, je akt nahadzovania týchto stránok na „net“ nepredvídateľnou lotériou. Vitajte! 

P O L I T I K O N 2 0 0 0

V jarnej spare, v pote tvári, rokovali poslanci. O dôvere premiérovi, v parlamentnej inštancii. Na ten akt sa potúžili, čože, Vy to neviete?, mokom, čo ich všetkých spája, v parlamentnom bufete. Keď sa riadne potrúžili, tak to tak i dopadlo. a ku koncu tohto aktu, hlasovanie upadlo. Každý stláčal, čo nahmatal, v ľubovoľnom poradí, alebo sa poobtáčal, čo komu kto poradí. Aj preto tak hlasovali, naše hviezdy z es-dé-eľ, a najmä ich preúžasný, samozvaný veliteľ. Zimný spánok však už končí,  a nastane jarný zlom. Ten, čo nemá čo tu hľadať, pôjde ihneď z kola von!

...a začali nám jarné súťaže...
To som si zase na seba ušil búdu... Každotýždenné aktualizácie stránky s pravidelnou apgrejdáciou v utorkovom termíne až do skončenia jarnej sezóny, futbalovo orientovanej, to je moje trochu oneskorené novoročné, teda už vlastne jarné predsavzatie. Otázny je len fakt, či to budem, napriek hektickej zaneprázdnenosti vôbec stíhať. A tu už na dvoch adresách, v, zatiaľ jednotnom šate. V krátkosti opíšem môj, od budúceho týždňa takmer monotónne stereotypný týždeň: od pondelka do piatku viacmenej tvorivá pracovná aktivita, poobedia, s výnimkou utorka, futbalové tréningy. Víkend: sobota - malá liga Zvolen, paralelne prekrývajúca sa s obdobnou súťažou v Bystrici. Už teraz som zvedavý, ako to skĺbim, aby si obaja tréneri neskočili do vlasov. Nedeľa - majstráky vo „veľkom“ futbale za hroznú Hronskú Dúbravu. Jediné hluché miesto mám v nedeľu doobeda, čo je zároveň jediný potenciálny termín na teoretickú aktivitu v elektronických obvodoch môjho domáceho Pentia II, momentálne znova čerstvo preinštalovaného. Samozrejme, že všetko je to, okrem bezvýznamných maličkostí, podmienené zdravotnou dispozíciou, ktorá najmä vďaka mojím celoročným alergiám, najaktívnejším z jari, postráda svoju obvyklú funkčnosť. A to ešte neviem, ako bude v práci prístupný internet, lebo momentálne sa s ním vyskytli problémy, ktoré nebudem zatiaľ kvôli nedoriešenosti istej záležitosti, spomínať. A vôbec, nezapasoval mi ani prechod na letný čas... 
Takto som si ja zase pofrflal v jubilejnom, dvadsiatom vydaní, v ktorom Vás, najmä tých futbalovo aktívnych, srdečne vítam.

Čo je tu nové... Takže, po poriadku: Investex „A“ už tradične prehral, tak ako minulotýždňovú jesennú dohrávku, i svoje prvé jarné kolo, taktiež pomerne vysoko s nervóznymi hráčmi Bufetu 2:6. Erland zavŕšil svoj päťmesačný maratón v zimnej lige, sobotňajšou prehrou v semifinále ako i následnou tesnou výhrou v heroickom boji o tretie miesto vo vynovenom interiéri telocvične Zé-Vé-Té v Bé-Bé. Ďalej - archív som, skrz jeho nezadržateľne narastajúci objem, rozdelil do dvoch há-té-emiek, teda do tohto- a minuloročného sektoru. A to je tak asi... všetko. Asi. Ozaj, ak sa táto stránka objaví v internetovej dialnici o niečo neskôr, alebo dokonca vôbec, je to len vinou nášho úžasného „provajdera“, ktorý si v poslednom období robí, čo sa mu zachce... Takže, zatiaľ toľko... SERVUSTE!    

Zelená je tráva, futbal, to je hra, oblečme si dresy, nech vieme, kto hrá. Kto za koho kope a kto zradu chystá, iba na ihrisku, hráva futbalista. Neraz sa v útoku, nevyhne i pádu, ale len pretože, skopnú ho zozadu.  Vtedy znova vstane, zotrie z kolien trávu, a prekrásnym gólom, zavďačí sa právu. Súper, zväčša zradný, zvesí svoje uši, gól znamená prehru, to už isto tuší. No a z prvej ligy, do druhej sa klesá. Kým náročný divák, z výsledku zaplesá, v druhej lige znovu, začínaš od piky, v tom je futbal blízko, našej politiky.

Ešte jedno malé Pé-eS: Keďže nám začala sezóna, v ktorej sa zápasy budú odohrávať v týždenných periódach, zvolím (i napriek mojej súčasnej zaneprázdnenosti) rovnako permanentné aktualizácie tohto pokusu... Čiže, buď na adrese: www.hemendex.sk, alebo www.home.sk/www/hemendex, sa uvidím znovu o týždeň. Nazdar!

P O L I T I K O N 2 0 0 0

Dnes, keď šťastie od nás bočí, Slovači zo smutných očí, steká slza po tvári. Vidí, čo sa u nás deje, kam Slovensko vlastne speje, vlastne tomu neverí. Vidí, hoci humor vlastní, v telke obraz pravdy jasný, v televíznom éteri, že je pravdou kruto istou, humor miesto humoristov, robia páni premiéri! Miesto toho aby spolu, prejavili dobrú vôľu, vzali rozum do hrsti, venujú sa večným zvadám, a Slovensko ďalej padá do hlbokej priepasti. Všetci títo páni králi, netušia, že oheň páli. Vlastná modla zo zlata, stojí na hlinených nohách, čo nesvedčí o ich vlohách, príde krutá odplata!

Ďalej by som si dovolil pokračovať niekoľkými technickými informáciami: Moje prvé stránky s koncovkou html sa na internete objavili prvý augustový deň minulého roku. Ako približne vyzerala ich úvodná časť, máte možnosť vidieť v archíve. To boli tie časy, keď som mal ten správny letný entuziazmus, chýbali mi však znalosti html kódu. Teraz je situácia takmer opačná, ako-tak sa už v html editore vyznám, postrádam však čas. Za tú dlhú dobu sa mnohokrát zmenila grafická i obsahová časť mojich úletov, verný som však zostal serveru „home.sk“. Až doteraz. Vďaka našemu pomerne pomalému pripojeniu na internet, je dosť unavujúce editovať stránky prostredníctvom serveru „home.sk“. Kto to už skúšal, vie o čom hovorím. Majitelia domény „miesto.sk“ ponúkajú aktualizovanie stránok taktiež takmer zadarmo, umožňujú však formu FTP prístupu, čo je síce rovnako zdĺhavé, nepomerne však jednoduchšie. To je celý dôvod môjho prechodu na novú adresu, falošne sa tváriacu ako doména. Na tú ozajstnú skutočne nemám. HTML sklad v podobe www.home.sk/www/hemendex si ponechám v zálohe, čo ak by raz...

Kokaín, pervitín, totálne prehnitý, spieva nám umelec, totálne napitý. Potom sa verejne, s drbnutým úsmevom, pokojne oslintá so svojím priateľom. Vážení, akože, veď Vy to neviete? Dnes je už bežné vo veľkom, vo svete, keď klesá úspech, tak vyjdem s extrémom, rozvírim hladinu mediálnym éterom. Vôbec mi nevadí, že svet je na ruby, že ten čo nekradol, nemá čo do huby. Veď ja som bohatý a zvláštna povaha, a tak sa z recesie vyzlečiem do naha.  Ešte sa do sýta nasypem drogami, vtedy sa zdáte mi pokorne oddaní. Hoc všetci, trpia Ti totálne úlety, ja nie! A preto Ťa vymažem z kazety!

Väčší interval medzi poslednými aktualizáciami mojej virtuálnej plynovej komory, mal za pozitívny následok vytvorenie novej rubriky o mojom skromnom názore na niektoré elektronické médiá. V tomto čísle som si posvietil na Fun Radio - pobočku Blava. Moja aktívna účasť na zvolenskom víkendovom zimnom sálovo-futbalovom turnaji, nesmela zostať bez krátkej reportáže, s Investexom „A“ sme obsadili štvrté miesto, ale zúčastnilo sa tam (i keď neúspešne) aj mužstvo Erlandu, preto to spomínam v neutrálnej rubrike „o futbale“. That’s all, aspoň nateraz. Nič iné, čo by stálo za uverejnenie, sa v tomto ročnom období v podstate nedeje. Preto i tieto zimné aktualizácie nadobúdajú sporadicko-občasný charakter. Začiatkom apríla nám však začínajú všetky futbalové súťaže, potom sa budem ozývať na tejto adrese podstatne častejšie, možno sa i vrátim k jednotýždňovým vydaniam. Takže zatiaľ sa majte ako chcete...

P O L I T I K O N 2 0 0 0

Na Slovensku novým trendom, začína byť, medzi nami, ak si nebol prezidentom, založ zo tri nové strany. Hoc’ nás k tomu nič nenúti, konečne sme svetoví. Máme totiž najviac hnutí, na jeden meter štvorcový! Ich vlastnú základňu členskú, tvorí málo zástancov. Vážne hrozí na Slovensku, viac strán, ako poslancov! Náboženstvom dnešnej doby, je, od rána do noci, v rámci politickej lobby, ZJAVNÁ TÚŽBA PO MOCI!!!

Letí vtáčik, letí svetom, v zobáčiku s mieru kvetom. Bez pasu i platných víz, pašuje on Canabis!

Ako som už v perexe spomínal, môj počítač ma vždy drží v pracovnej neistote, namiesto nových vecí som tentoraz znovu prerábal stránky pôvodné, takže novôt je tu asi toľko, ako inteligecie v hlavách poslancov NR SR a preto ani niet o čom písať. Okrem pozvánky na futbalový turnaj je tu ešte jedna malá, tradične polnočná, básnička: 

Ležím v posteli a snívam, sen o krásnej, teplej jari, sen o láske medzi ľuďmi, ktorá z jari príde vari. Vtedy teplé jarné dažde, chcem dúfať, no zatiaľ tuším, zmyjú špinu, z ciest a ulíc, najmä ale z čiernych duší. Jarné slnko svojim lúčom, jasnú správu dá o jari, stres sa stratí, ba sa možno objaví i úsmev v tvári. Blížny podá ruku blížnym, skončia škriepky, trápne zvady, Judáš zvesí Pána z kríža, zabudne na podlosť zrady. Pán bedači chleba podá, otrok zdvihne telo z blata, svet si začne vážiť činy, nielen lesklé kúsky zlata. V tú jar vojak zbraň odhodí a sokovi ruku podá, nepriateľstvo a zlo v srdci odplaví tá jarná voda. Ten jarný dážď, priehľadný a čistý ako slzy detí, nie však slzy plaču, ale šťastia, ktoré svetom letí. Verím, že raz, v budúcnosti, šťastie príde, ja to cítim, verím, nič mi nezostáva, že tú jar raz aj uvidím. Čo by som však dal dnes za to, verím, že s ľudstvom po boku, keby tá jar prišla v šťastí, ale už tohoto roku, keby ľudstvo pochopilo, že viac, jak výplatnú pásku, všetko živé potrebuje, predovšetkým „iba“ lásku, veď je čistá, krásna, zdravá, ako plný pohár vína, preto želám všetkým „in love“, prekrásneho Valentína...