Najstaršia slovenská súkromná
rozhlasová stanica vznikla ako jedna z troch pobočiek francúzskeho Fun
Radia (Belgicko, Rumunsko, Slovensko) na Slovensku, v júni roku 1990. Z
počiatku slovenská redakcia vysielala jednu až dve hodiny denne, na tú
dobu totálne šialený a nevídaný program. Slovač, do tej doby zvyknutá na
maximálne seriózne relácie Českého a Slovenského rozhlasu, mala prvý krát
možnosť počúvať totálne úlety moderátorov, počas celej doby vysielacieho
času bratislavského štúdia rádia, s príznačným a vtedy totálne uleteným
názvom, FUN. Treba ešte podotknúť, že v tej dobe vysielal len bratislavský
vysielač 94,30 FM. Kým v štátnom rozhlase sme boli zvyknutí, že sa budeme
vyrehotávať len, v nato vyhradených zábavných blokoch (sobotný košický
Maratón a nedeľné bratislavské zábavníky), vysielač „fanka“ nám zábavu
ponúkal počas celej dĺžky vysielania. Nehovoriac samozrejme o dosiaľ
nevídanom hudobnom prúde, ktorý nám následne nekonečne rotoval v lebečných
interiéroch. Fun Radio v podstate navodilo trend oddychového rádia, ktoré
chce ľudí predovšetkým zabávať, čo mu, s malými prestávkami, vydržalo až
dodnes. Moderátori sa flegmaticky predstavovali prezývkami, živo
debatovali „on air“ z technikmi i asistentkami vysielania, čo bolo dovtedy
dosť nezvyklým trendom v rozhlasovom priemysle tejto časti „východného
bloku“. Jingle, upútavky, reklamy, teda to všetko, čo som osobne dovtedy
nenávidel v štátnom rozhlase, som teraz očakával s neskrývaným nadšením,
dokonca som si ich (počas štúdií v Bratislave) nahrával a púšťal
stredoslovákom ako bratislavskú mediálnu raritu. Počas mojich
pomaturitných „dozvukov“ (to už Fun Radio vysielalo cca 18 hodín denne)
sme dokonca navštívili jeho štúdio na Leškovej 5, kde sme sa mali na
vlastné oči presvedčiť, ako vyzerá jeho vysielanie, nehovoriac o
kolektíve, ktorý bol v tých rokoch za celú existenciu rádia, podľa mnohých
názorov, charakterizovaný ako najlepší. Fantastické relácie ako
„Ready-Steady-Go“ (ktorá bola vtedy, i dodnes, a nielen podľa mňa,
najlepším zábavno-súťažným programom, ktorý by si svojou originalitou
zaslúžil znovuzavedenie do programovej štruktúry), sobotno-nedeľný
„Koncert na ležanie“ (dvojica Johny-Oľa, mi zabezpečili pár nedospaných
nocí), Mravcova antihitparáda „Fun Top Fuj“ a mnoho ďalších, ktoré tu
kvôli skleróze nespomeniem, predurčili súčasný úspech spomínanej
rozhlasovej stanice.
Neskôr sa slovenské vysielanie rozšírilo a to na:
6.00-9.00 Kokoriko, 9.00-14.00 FR Paris, 14.00-16.00 Musicola, 16.00-19.00
Let’s Fun, 19.00-23.00 večerné špeciálne programy, 23.00-6.00 FR Paris +
12 hodín v sobotu a v nedeľu. Už vtedy, hoci ešte stále s jedným
vysielačom (a to už vysielalo v Blave Rock FM a začínalo nebohé RMC
Rádio), bolo Fun Radio na západnom Slovensku najpočúvanejším rádiom, bez
ohľadu na to, že Rock FM postupne prešlo na Non-stop štruktúru. Pamätám si
ešte na naše internátne hádky, z dôvodu výberu rozhlasovej stanice, ktorú
budeme počúvať pri izbových chľasta..., pardón študovaní. Ja, ako zarytý
obdivovateľ moderátorov Rock FM, Ďura Čurného, Jula Viršíka (ktorí púšťali
vtedy mnou obdivovaných Pet Shop Boys), som sa po následnej bitke podrobil
uznávačom „funka“ a odvtedy som ho (zase až na pár výnimiek) neopustil.
Moderátorske i zabávacie schopnosti Dalily, Mravca, Kočíka, Tibora,
Martina, Evy a samozrejme mnohých iných, boli v podstate nevypnuteľné. Po
čase Fun Radio rozšírilo svoj vysielač na Stredné Slovensko (104.0 MHz),
ktorý síce z počiatku (asi pol roka) „čvirikal“, no počúvať sa to dalo
aspoň mono. Výsledok - najpopulárnejšie rádio v jeho dosahu. Vyústenie z
rozšírením vysielacej štruktúry (20 hodín denne) bolo len otázkou času. V
noci nás síce naďalej zabávali francúzski kolegovia v diskutabilných
reláciách s rockovým nádychom, vo dne však bolo Fun Radio neporovnateľné s
inými rádiami, ktoré postupom času pribúdali ako členovia ukrajinskej
mafie na slovenskom kapitálovom trhu. Hudobný výber, fantastická úroveň
jinglov, ktoré sa síce púšťali predpotopným spôsobom, z „kotúčakov“,
držali rádio na vrchole mediálneho trhu na Slovensku. Pribudli i nové
zábavné relácie, nedeľný „Fun zábavník“ s nezabudnuteľnými príbehmi rodiny
Leškovcov(?), nočná zoznamka, „lajf“ koncerty v programe Coca-Cola is the
music a mnohé iné. Vtedy bolo Fun Radio, aspoň pre mňa, na svojom totálnom
vrchole. Časom však začali pribúdať nové rozhlasové i televízne
spoločnosti, niektorým moderátom skončili štúdiá (pracovali tam väčšinou
VŠ-študenti), taktiež, ako v každej úspešnej firme, sa začali vyhrocovať
vlastnícke spory, jednoducho začal hromadný únik pracovníkov rádia. Hoci
pribudli nové vysielače (Žilina, Košice), Fun Radio začalo prekonávať
krízu. Teda aspoň mne sa to javilo ako kríza. Osobne ma dosť zarmútilo
vyradenie nádherných spievaných jinglov, ktoré som si tak obľúbil (hoci je
pravdou, že už boli dosť opočúvané, čo si napríklad v takom Twiste ešte
neuvedomili), nahradili ich taktiež francúzske, no diskutabilné náhražky,
ktoré, s malými úpravami vydržali až dodnes. Vraj sú kvalitné, to
nepopieram, potešil by ma však návrat, respektíve aspoň pokus o jingle,
ako má napríklad také Sky Radio, maďarské Sláger Rádio, alebo neďaleké
poľské RMF FM. Snáď raz...
18. februára 2000 prišlo Fun Radio s novou
programovou štruktúrou. V čase písania týchto riadkov som mal možnosť z
nej počuť len niekoľko hodín a preto k nej napíšem len pár nezáväzných
názorov. Začnem tým najlepším a to ranným Kokorikom. Jedna z mála relácií,
ktorá si držala roky svoju kvalitnú formu, kde som už nepredpokladal
žiadne globálne vylepšenie, ma hneď v prvý deň (piatok) priviedla do
nepredstaviteľného úžasu. Toľko interaktívnych súťaží, rozhovorov, rubrík,
live-koncertov a kvalitných hostí (hoci ten prvý bol kretén) som naozaj
nečakal. Dvojica, podľa mňa momentálne najkvalitnejších moderátorov,
Miňo&Tibor, v trojhodinovom rannom bloku, nasadila pre ostatné
rozhlasové stanice parádne vysokú latku. Priznám sa, že v ďalších
reláciách som, okrem „jinglov“ (jeden dokonca nesprávne lokalizuje výskyt
stredoslovenských vysielačov!), nezaregistroval žiadne prevratné zmeny,
hoci je pravdou, že odvtedy (je tomu tri dni) som Fun Radio až tak pozorne
nepočúval, ladil som totiž nový vysielač Rádia Forte, o ktorom napíšem
niekedy nabudúce.
Záverom chcem napísať len toľko: Fun radio nie je
síce rozhlasovou stanicou, ktorú považujem za vrchol vo svojej oblasti, je
však na Slovensku rádiom určite najkvalitnejším, možno i vďaka celkovej
slabej konkurencii. Vysiela tu totiž niečo cez dvadsať rádií, čo je síce
vzhľadom na územnú i ekonomickú situáciu Slovenska pomerne vysoký počet,
no oproti zahraničiu je to veľmi slabé. Napríklad len v Čechách je vyše
sedemdesiat rádií, pričom Praha má ich cez dvadsať (hovorím stále len o
súkromných). Bratislava štyri. (Fun, Twist, Koliba, B1 - možno raz R.
Expres + nebohé CD Internacional 96.6 a RMC 104.4). I vďaka novému
vysielaciemu systému je Fun Radio tretím najpočúvanejším rozhlasovým
médiom na Slovensku, pričom pred ním sa nachádza len prvý a tretí program
Slovenského rozhlasu, aj to len vzhľadom na celoplošné pokrytie. To je
viac ako úspech. Tento rok, konkrétne 10. júna 2000, oslávi prvú
desaťročnicu svojho vysielania a ja osobne mu želám minimálne päťnásobné
znásobenie tohto krásneho guľatého výročia. Lebo Fun Radio je Radio
FUN!
|