V žiari Vianoc...
Stal sa zázrak! Teda aspoň ja to ako zázrak momentálne posudzujem. O čom hovorím... Zasvätení vedia. Totiž po vyše mesiaci sa mi konečne podarilo spojazdniť (samozrejme za heroickej pomoci kamarátov) editáciu tejto stránky, i preto sa znovu, napriek trestuhodnému oneskoreniu, znovu, drahé ľudstvo, ohlášam. Bolo nekonečne skľučujúce, keď som ako jedinú interaktívnu rubriku na mojej stránke, musel využívať kroniku, ktorá síce má slúžiť všetkým, čo mi nechajú odkaz, ale podľa percentuálneho počtu mojich zápisov, plnila v blízko minulej dobe hlavne účel mojej osobnej bútľavej vŕby. Nejdem tu rozoberať, čo som nedávno musel prežiť, ostatne stačí si prečítať tento úvod, ktorý svojmu neuverejneniu ďakuje len spomínanému problému s aktualizovaním týchto stránok. Podľa jeho „optimistického“ slohu máte možnosť zistiť, ako som asi posledný mesiac „fungoval“. Našťastie, človek má tých skutočných priateľov v najťažších chvíľach pri sebe. Každopádne, verím, že to už prešlo a ja sa môžem plne venovať prípravam na najkrajšie (snáď i zasnežené) sviatky tohto roku, ktoré sú zároveň poslednými v tomto miléniu. Len verím, že ich napriek podlým podrazom zo strany vládnych zbojníkov, prežijeme vskutku v láske, šťastí a pohode, teda vo forme, akú si posolstvo Vianoc nesporne vyžaduje. Zabudneme na hádku zo susedom, kvôli neumytej chodbe, zabudneme na nervozitu v rade na košíky v miestnom hypermarkete, budeme ignorovať bezduché novoročné príhovory bezvýznamných politikov, ale sa ticho usadíme v kruhu svojich blízkych, aby sme zabudli na všetko zlé, čo nás od posledných sviatkov pokoja a mieru postretlo a plnohodnotne vychutnali ich čaro. A hlavne, aby sme si po štedrovečernej aktivite mohli pokojne a najmä s čistým svedomím ľahnúť do svojej vlastnej postele a v necenzurovanej podobe, bez reklamných vstupov, v pokoji snívať sen o šťastnejšej budúcnosti, ktoré nás istotne niekde v diaľavách slovenského osudu, očakáva...
Prajem celému svetu nielen krásne a šťastné Vianoce, ale úspešný a plnohodnotný ďalší pobyt na tejto planéte. A nech sa má každý tak, ako si zaslúži!
ŠŤASTNÉ SVIATKY!

Milanium Milana Malova 2000
(oficiálna stránka, na ktorú som na úkor mojich aktualizácii doplnil nové rubriky)
Dohrávka posledného kola Investexu (prekvapujúca remíza)
Pôsobenie ERLANDU v zimnej lige (pomerne neúspešné)
Novinky v rubrike „O RÁDIÁCH“ (RMC a Family Radio)

Štefanský a Silvestrovský futbal (26. a 31. decembra 2000)
Štefanská zábava (Dom kultúry alebo Merlin Pub)

Od budúceho tisícročia, teda od januára 2001, tu urobím zase mierne zmeny. Samozrejme, že pribudnú i nové správy, reportáže a snáď i rubriky, ale najväčšie prekopanie sa udeje s týmto úvodom, pretože od budúceho vydania ruším formu „vydania“. Možno len z vlastnej novinárskej zakomplexovanosti som si túto záležitosť robil ako novinársky občasník, ale v tejto forme tu už takto ďalej nejde. Najmä ak si tieto stránky pozriem v Netscape, alebo na Macinthoshi, kde je všetko rozlietané a neforemné. Preto budem fungovať len v jednom stĺpci (tak ako v ostatných rubrikách), pričom aktuálne správy budú navrchu a tie staršie logicky nižšie. Však je to logické, neviem, prečo to toľko vysvetľujem... Trošku prispôsobím i ľavú lištu, mám dojem, že je neprehľadná a vykonám i pár ďalších kozmetických úprav. Pôvodne som chcel z gruntu zmeniť vizáž tejto stránky, ale po triezvom uvážení som sa rozhodol, že kým nebudem vedieť HTML kód na postačujúcej úrovni, nemá zmysel niečo meniť, aby som to neskôr tak či tak prerábal. Čo sa týka ostatných zmien, rád privítam návrhy na mojom maily, od všetkých tých, ktorými tu (okrem mňa) niečo vadí. Želám krásne sviatky!

Z archívu...

Túto báseň som napísal, keď som bol „in love“ asi pred dvoma rokmi. Strašne ma mrzí, že je znova aktuálna... Keď zo srdca padne Ti smútku kameň, keď šťastia slza steká po líci, vtedy v duši horí Ti lásky plameň a z ľudí stanú sa básnici. No keď v duši ostane Ti prázdna diera, keď popáliš sa v láske tisíc krát, keď zmizne zo života nádej, viera, keď odíde ten, čo mal si rád, keď stratíš o živote krásne vízie, keď poznáš lásku bez dotykov, vtedy prichádza básnik o ilúzie, vtedy prichádza svet o básnikov...

Aby sme sa rozumeli

www.hemendex.sk je osobná stránka čisto o mne a pre ľudí, čo ma poznajú, alebo poznať chcú. Ak teda hľadáš rozptýlenie iného charakteru, skús sa poobzerať inde. Internet je nekonečný... Ostatných vrelo vítam!

Stalo sa...

Tak nám po referendovom taktickom ťahu súčasnej koalície so znížením cien benzínu, znova pokojne a neustále zase narastá jeho cena. A, samozrejme, nevyhneme sa ani každoročnému novoročnému darčeku mocných, nám bedači slovenskej. Zvyšovanie cien, ktoré nás v novom roku čaká, je zase jeden z nespočetných úderov pod pás od našich pánov. Otázne je len to, dokedy to ešte bude Slovák trpieť. Pretože ten živobytný rozdiel medzi mocnými a bedármi mi začína svojím neustálym rastom pripomínať dávne časy, keď jedinou perspektívou obyčajného človeka bola práca na panskom a  krvavé stopy po úderoch bičom. Ľudia sa prirodzene začali brániť rôznymi formami, povstaniami, zbojstvom, VOSR... Preto chcem upozorniť našich pánov, že Slovák si dovolí skákať po hlave len do určitej miery. A pohár jeho trpezlivosti už preteká riavami vodopádov. Preto pozor, lebo, drahí páni, máte to už „za pár“!

V priebehu predvianočných stresov som dostal pár naozaj milých mailov s ešte milšími prílohami. Pravdupovediac, väčšinou to boli totálne hovädiny, ale tento obrázok stál skutočne za to! Po jeho otvorení som bol totiž niekoľko minút pracovne nespôsobilý...

• že som spoznal ďalších príjemných a úprimných človekov
• ranný východ slnka
• Mikuláš
• spoľahliví kamaráti
• úprimný úsmev

Neviem, prečo, ale momentálne ma viac vecí zarmútilo, ako potešilo. S tým treba niečo robiť!!!

• že sa mi opäť potvrdilo, že najviac priateľov má človek, keď vlastní materiálne prostriedky slúžiace na ich pohostenie...
• že som nepoučiteľný a robím neustále tie isté chyby, z ktorých som potom neuveriteľne smutný
• kopačky
• nenásytnosť súčasného sveta
• to, že mi pár ľudí nedokáže povedať reálnu pravdu priamo do očí a ja žijem potom vo falošných nádejách 
• falošný kamarát alkohol
• že nie som schopný sa na niečo normálne sústrediť...
• že to dopadlo tak, ako to dopadlo!!!

...logika dnešných dní...
Niekedy koncom minulého týždňa som stretol bývalého spolužiaka, s ktorým sme si po rokoch zašli na jedno „zdravotné“. On si dal iba tri, pretože šoféroval, ale i za tú krátku dobu sme pospomínali na všetko dobré i zlé, čo sme na „základke“ spolu prežili. Keď sme začali zabiehať do politiky, to sa totiž pri pive robí až príliš často, posťažoval sa mi, ako sa mu, ako živnostníkovi, plano darí v podnikaní, že mnohokrát nemá čo do úst, štát mu dlhuje na zákazkách, ktoré mu zrealizoval. V tom som s ním úplne súhlasil. Je naozaj neradostné, ak sa podnikateľ-živnostník dostane do nezávideniahodnej situácie, že vykoná štátnu zákazku k plnej spokojnosti objednávateľa - čiže štátu, za ktorú má dostať vopred dohodnutú finančnú protihodnotu, z ktorej má neskôr štátu zaplatiť dane. Zatiaľ logické. Štát mu však samozrejme nezaplatí, pretože nemá z čoho. Všetky jeho finančné prostriedky totiž kolujú v trošku iných sférach, akými sú platby za štátne zákazky. Takže podnikateľ-živnostník nedostane od štátu ani halier. Čiže štát vykoná krivdu. Na to sme za tých pár rokov už zvyklí. Ale čo sa nestane! Príde druhá, hrôzostrašnejšia časť tejto frašky. Nielenže podnikateľ-živnostník zostane bez koruny, dokonca okradnutý o náklady na realizáciu štátnej zákazky, ale od neho, podnikateľa-živnostníka, začne štát vymáhať daň zo sumy, ktorú mu štát teoreticky mal vyplatiť, čo sa však neudialo z vyššie spomínaného dôvodu. Takže nakoniec sa situácia vyhrotí tak, že podnikateľ je stíhaný za neplatenie daní štátu, ktorý mu pokojne dlhuje platbu, z ktorej by spomínané dane mal zaplatiť. Pretože štát je zo zákona nepostihnuteľný, ide za mreže podnikateľ-živnostník, ktorý je obvinený z neplatenia daní. Žiaľ - logika dnešných dní! Som ale nenormálny, ak to chápem ako úžasnú skrivodlivosť voči tomuto národu od štátu, ktorý je živý práve malými podnikateľmi a živnostníkmi, ktorí naivne platia tie nenormálne dane a žijú z ruky do úst, pričom tí obrovskí, ktorí by mali byť vzorom podnikania, platiť nemusia, pretože si to vedia „vybaviť“?! Alebo popri svojom „podnikaní“ si niektorí odskočia do svojich poslaneckých lavíc, kde sú síce platení na plný úväzok, ale zároveň i nepostihnuteľní za svoju diskutabilnú dochádzku?! Je normálne, ak tento úžasný režim, platí nenormálne sumy nezamestnaným, ale svetomkolujúcim Komančom, ktorí si zo svojej pôrodnosti a cestovateľských aktivít robia zárobkovú činnosť a na druhej strane nedokáže zabezpečiť mladé rodiny, čo má za následok, že o pár rokov bude Slovensko Indiánskou rezerváciou?! Tak načo sme, do riti, mrzli v tie chladné novembrové dni na bratislavskom námestí s falošnou nádejou na lepší svet, pokiaľ tí hajzli, ktorí sa teraz tak oháňajú demokraciou, postávali počas mítingov na polceste k smetnému košu zo svojou červenou knižkou?! Ako preboha môžu pokojne spávať, ja to nechápem...
Po treťom pive, pretože o tomto všetkom sme sa so spomínaným bývalým spolužiakom v tej zvolenskej krčme rozprávali, sme prešli k inej téme. Téme rozporuplných faktov tejto spoločnosti. Na jednej strane plačeme nad globálnou chudobou, ktorá čoraz viac postihuje ten náš kúsok vesmíru a na strane druhej jazdí po našich cestách toľko luxusných automobilov, že nad tým krútia svoje kapitalistické hlavy i zahraniční návštevníci. Nariekame nad mizivou kúpyschopnosťou obyvateľstva a toť neďaleký hypermarket Tesco, sa môže hrdiť najvyššou tržbou v prvých mesiacoch svojej existencie a to nielen v rámci Slovenska, ale celej Európy. Rozčuľujeme sa nad neustále rastúcimi cenami pohonných hmôt, ale celá táto naša protestná aktivita končí nesúhlasným pokrútením hlavy alebo beznádejným pokrčením pliec, pričom v neďalekých štátoch na západ od nás, vyrazí do ulíc kvantum nespokojných obyvateľov (voličov) a vlády (od voličov závislé) sa musia touto otázkou okamžite zaoberať. Chápem, že od posledného „vyjdenia do ulíc“ pred jedenástimi rokmi sa už nikomu svoj protest verejne podávať nechce, vieme ako to posledne dopadlo a aké to má následky, ale tradičná slovenská holubičia povaha tiež nie je v tomto prípade namieste. Ale drahí mocní nechápu, že dovtedy budú s národom slovenským a utláčaným zametať, kým tie metly do rúk nepochytí on a nenapraví im tie krivé chrbtice, pretože keď sa už Slovák naserie... 
Nejdem už rozoberať, čo všetko sme v tej krčme prebrali, ale pamätám si len to, že priamoúmerne s počtom vypitých pív sme mali revolučnejšie myšlienky. Dokonca po mojom siedmom, som mu navrhol, že ho zvolím za prezidenta, pretože mi je kamarát a máme rovnaké názory na súčasný, škaredý a v tej chvíli i značne roztrasený svet. Nesúhlasil. Vraj nemá čas. Musí zohnať peniaze na daň zo štátnej zákazky. Vraj či nemám požičať. Keď som mu ukázal obsah svojej peňaženky, chcel požičať on mne. Rozlúčili sme sa s prísľubom, že si ešte musíme niekedy takto spoločne ponadávať. Súhlasil som. Zase sme pohli svetom dopredu. Síce iba v lokálnej rovine našich dvoch osobností, ale i väčší revolucionári začínali obdobne. V krčmách, pri pive. Takže ešte sa stretneme a nech sa ten štát trasie! Aspoň tak, ako chodník v tej chvíli pod našimi indisponovanými telesnými schránkami. S nesmiernym pocitom krivdy, s minimálnou perspektívou prežiť v tomto chaose, nasadol okradnutý podnikateľ-živnostník do svojho nablýskaného Mercedesu triedy „A“ a s kvíliacimi pneumatikami odfrčal trojcifernou rýchlosťou nevedmokam. Domov som odchádzal sám. Pešo.

Od dnešného dňa som sa podujal pojať formu aktualizácií tejto stránky trochu inak. Bude priebežná, pričom raz za dva-tri týždne zmením tento úvod. Prečo - už x-krát som spomínal, ako som na tom s časom a občas sa priznám, že nemám najmenšiu chuť sedieť pri počítači v práci a následne i doma. Nehovoriac o tom, aké heroické úsilie musím vynaložiť, kým od neho odpracem svojich bratov. Sú i prípady, keď ma treba k nemu doslovne dokopať a pretože to nemá kto urobiť, kopem sa k nemu sám, čo tiež nie je občas najšťastnejšie, pretože sa stávajú chvíle, keď mám v gebuli prázdno ako parlamentnej miestnosti počas hlasovania. Podľa týchto riadkov, je zrejmé, že je tomu i dnes, pretože sa blíži polnoc a ja ešte nemám hotový ani tento úvod. Ale to sú moje starosti. Takže k tým aktualizáciam. Budú, ako som spomínal priebežné, sľubujem, že si nájdem čas i na zanedbané rubriky, hneď ako nám skončí futbalová sezóna a ja sa vymocem z tých nekonečných zápasov a tréningov. Čestné hemendexovské... Inak, aby som neopomnel, ďakujem za niekoľko nádherných mailov, ktoré mi prišli, som neuveriteľne prekvapený, koho len už mohla táto adresa ohúriť. Píšem komplikovane, občas si zamieňam predložky druhého a siedmeho pádu (a nie a nie sa od toho odučiť), trojbodky by sa tu dali krájať... Ale nikto učený z autobusu mestskej dopravy nevypadol, i preto verím, že s každým pribúdajúcim číslom nových vydaní tohto môjho virtuálneho vesmíru, sa to tu bude len a len zlepšovať. Zatiaľ všetko. Vítam! 

Svet vo veršoch

Dnes výnimočne to bude báseň, ktorú som nezbúchal iba ja, narýchlo v poslednej chvíli, ako to mám väčšinou vo zvyku. Priznám sa, naozaj nebol čas. Zverejním tu ale jednu dávnu poetickú tvorbu istého (mne dosiaľ neznámeho) zamestnanca zvolenskej tlačiarne, ktorý v pracovnej dobe bežného dňa roku Pána 1995, na kachličky pánskeho záchodu, napísal (ceruzkou - nie tým, čo mal poruke) toto: Nad tlačiarňou sova húka, a v tlačiarni vietor fúka. Len ja si tu tíško serem, na výplatu hovno berem! Keď som na tej kachličke uvidel, čierne na bielom, tú neuveriteľnú ľudskú pravdu, uverejnenú v tých najťažších chvíľach, aké môže človek v práci zažiť, neodolal som. Musel som k tomu niečo pripísať. Zhodou okolností som taktiež nemusel použiť prírodný náter, pretože som z nepochopiteľných príčin mal poruke ceruzku, a pod spomenuté som pripísal toto: I ja si tu seriem krásne, a viem, čo je všetkým jasné. Poviem Ti to hneď a rovno: My nič. A Ty aspoň HOVNO! A mal som po prémiach... (totiž som sa asi podpísal)

Aby sme sa rozumeli

www.hemendex.sk je osobná stránka čisto o mne a pre ľudí, čo ma poznajú, alebo poznať chcú. Ak teda hľadáš rozptýlenie iného charakteru, skús sa poobzerať inde. Internet je nekonečný... Ostatných vrelo vítam!

Stalo sa dnes   (24.10.2000)

Po dlhokánskej dobe som sa odvážil odpozerať celých osemnásť minút Televíznych novín TV Markízy. Už to nikdy neurobím. Mám totiž po nich chuť vykonať akt rovnomerne zrýchleného pohybu smerom nadol zo štvrtého poschodia nášho družstevného trojizbového bytu. Dozvedel som sa totiž samé horory a hrôzy. Od neustále rozširujúceho sa požiara v Slovenskom Raji, ktorý nedokážeme uhasiť, pretože nevlastníme príslušnú techniku, cez priznanie sa k vydieraniu a odpočúvaniu telefónov medzi našou politickou „smotánkou“, až po nádherný kresťanský výraz najnižšieho ale najčervenšieho lídra demokratickej ľavice o Božích mlynoch, ktoré napriek jeho svetonázoru, melú stále pomaly, ale isto. Taktiež neschopnosť odsúdiť nepopierateľné zločiny istého banskobystrického bossa stále prekvitajúcej mafie, ma prinútili sadnúť si znova k počítaču, nasadiť si slúchadlá s neutrálnym hudobným prúdom a vyplakať sa v totálnej beznádeji a znechutení z nekonečných špinavostí, ktoré sa vôkol nás dejú. Dnešný večer ma prinútil dať si jedno súkromné predsavzatie. Už nikdy nebudem pozerať relácie, ktoré mapujú slovenskú realitu, bez toho, aby som sa naň vopred psychicky pripravil. Inak hrozí, že táto aktualizácia bola mojou poslednou...

• že som si vďaka tejto subjektívnej stránke našiel niekoľko objektívnych priateľov
• ...a priateľky
• nádherná jeseň
• že konečne riešim túto stránku priebežne a nie chaoticky v jeden večer neskoro do noci
• že som relatívne zdravý
• „prežil“ som ďalšiu chatu

• že keď som v núdzi vytočil celoštátne núdzové číslo 112, ozval sa mi len odkaz na 150, 155 a 158, ktoré mi bolo možné zavolať len v rámci signálu vlastnej siete, ktorú som v tej chvíli postrádal
• že svet sa neskutočne mení a určite nie k lepšiemu...
• že i ja som v niektorých prípadoch ohromný sebec
• posledná priečka Hronskej Dúbravy po jesennej časti III. triedy ZH
• že navôkol nášho sídliska sa rozrastá obchodné centrum na ktoré môžme vďaka impotentnej kúpyschopnosti pozerať len s typicky slovenskou závisťou (viď Billa & Metro)

Tak už konečne „vo vlastnom“...

...tak vítam!
Hu! A som tu zas! Po neuveriteľnom mesiaci, plnom pracovných i osobných stresov, som si konečne uvedomil, že vlastním v internetovej bažine takú malú nevinnú zátoku, ktorá mi mojou antiaktivitou začala pomaly chradnúť. Tak som si napriek spomínaným stresom vyhradil tento utorkový večerný termín na nejaké tie úpravy v rámci mojich i-netovských aktivít. Dokonca som si odpustil i „luňácky“ a mne veľmi obľúbený South Park. A tak som sa apgrejdol. Niežeby som Vás tu chcel ohúriť neskutočným priehrštím nových informácii, ale vykonal som niečo celkom úplne iné. Presťahoval som sa. Nie z domu, tam to musia so mnou ešte chvíľu vydržať (a najmä ja s nimi), ale vykonal som akt sťahovania v rámci internetu (ak mi ovšem nezblbnú diskety, lebo je tu toho asi okolo sedem mega). Ak niekto číta tieto riadky (a ja verím, že áno, inak to tu nemá zmysel), tak si môže v príslušnej kolónke označujúcej moju súčasnú adresu prečítať: http://www.hemendex.sk. Ej veru, i ja som už medzi vyvolenými... Nebolo to ľahké, ale po dlhých vybavovačkách som sa konečne dočkal vlastnej domény. Žiadny „free“ server, žiadna adresa, ktorá sa kvôli svojej dĺžke nezmestí do relevantného riadku, ale čisto osobná prezentácia mojej nepochopiteľnej osobnosti, na vlastnej doméne. A tú nemá hocikto... Takže ďakujem kompetentným a odchádzam do tlačiarne otravovať kolegov s natlačením nových vizitiek. 
Priznám sa, že túto časť úvodu prepisujem na štvrtýkrát. V pôvodných verziách som tu chcel zase nariekať nad súčasným svetom, najmä tým slovenským, nad ľudmi, ktorí mi žerú nervy, nadomnou, čo nervy žeriem zase pre zmenu im a všetkým tým, čo ma v rámci mojej celoživotnej púte, momentálne v regionálnej podobe, naštvalo. Neurobím tak. Nebudem začínať prvý úvod na novej adrese s, mne vlastnou, skepsou. Hoci viem, že svet sa zmenil. Keď som dnes započal svoj svižný krok na autobus do Bystrice, stretol som niekoľko malých zázrakov (zrejme prváci), ktorí si pomedzi klasické debaty odpovedajúce ich veku, prehodili i vetu: „Tak čo si dnes pozrieme na internete?“... Nostalgicky som si spomenul, že keď som ja pred skoro dvadsiatimi rokmi kráčal v pionierskej rovnošate touto cestou do ZŠ, určite som myslel na niečo iné. Či to už bol zber papiera, trasa moskovského metra, problémy s „americkým broukem“ - mandelínkou zemiakovou alebo dôvod k širokému úsmevu Leonida Iljiča... to už zase táram. Ak by mi vtedy niekto povedal slovko „Internet“ (a samozrejme mnoho iných), tak by som naňho poslal svojho staršieho brata, pretože mi nadával. Ahá, ja staršieho brata nemám. Tak by som mu struhol sám, ak by som sa ho nebál. A ja som sa vtedy bál všetkých... bože prečo stále odbieham od témy?... Takže to som chcel - svet sa strašne zmenil. Či k lepšiemu alebo k horšiemu nebudem rozvádzať. Jednak nie som kompetentný a tým pádom ani nie objektívny a jednak som sa nijako nerealizoval, aby som ho napravil na správny smer ku globálnemu blahobytu ľudstva. Takže aby som ďalej netáral „o ničom“, už len jedna veta: Ako sa mení i svet, tak sa meníme i my s ním, preto v rámci jednej kozmetickej zmeny v rámci mojej osoby, Vás na novej adrese víta HEMENDEX es-ká. Nazdar!

V totálne bleskovom prevedení (časový stres) tu spomeniem, čo je nové. Teda aspoň v týchto priestoroch. Klasické zmeny vo futbalových rubrikách, čiže Investex (konečne i s tabuľkou), Erland a nakoniec i záver sezóny na Hronskej Dúbrave. Jemné zmeny sú i v ostatných rubrikách, najväčšia však v akciách, kde som už konečne dopísal reportáž z cyklotúry Štiavnickom, spolu z fotografiami. Ono je to síce tam nahodené už týždeň, ale oficiálne to patrí k tejto aktualizácii. Najbližšie, pretože sa nám pomaly ale iste končí futbalová jeseň, sa budem venovať i aktivitám v ostatných rubrikách a, ktovie, možno sa tu objaví i nová. Nejaké nápady sú, už sa len dokopať k ich realizácii. Prvýkrát na novej (a pevne verím, že konečnej) adrese Vás úprimne vítam. (www.hemendex.miesto.sk - je tým pádom off.)

 

Svet vo veršoch

Chcel by som sa poďakovať, všetkým ľuďom tohto štátu, že dokázali prekonať, každú bolesť, každú zradu, ktorá na ich krivé kríže, každoročne ťažko padá, Slovák, však ten sa vylíže, z toho, čo mu stvára vláda. Chcel by som sa ale spýtať, kto je za to zodpovedný, že je tento maličký štát, obsypaný zlými vredmi, ktoré sa ho stále držia, neustále z neho berú, ľudia to  však nevydržia, čo ich takto stále serú. Čím sú vinní ľudia druhí, ktorí svojou čestnou prácou, bez odmeny za zásluhy, zaplátané divnou plácou, makali tu dlhé roky, na minulú, dnešnú vládu! Aké podnikli sa kroky, k vďačnosti im odo štátu? Dnes zostali na ulici, bez prostriedkov na svoj život, tak sa vďačia kompetenentí, nevďačne, kruto a krivo! Čím je vinný bežný človek, ktorý skončil na ulici, či on môže za stredovek, pravda skončí na hranici?! Čím je vinný bežný študent, akej už má on len viny, skončil jak vé-eš absolvent, prešlapuje s počernými, na pracovnom, na úrade, s diplomom vo svojich rukách, prácu nemá v každom páde, žije v každodenných mukách. Čím som vinný i ja biedny, čom som stával na námestiach, či som za to zodpovedný, že na svojich teplých miestach, zas sedia tí istí znova, svojou slávou potúžení. Preto nech ich drvia slová: príde koniec zaslúžený!

Aby sme sa rozumeli

www.hemendex.sk je osobná stránka čisto o mne a pre ľudí, čo ma poznajú, alebo poznať chcú. Ak teda hľadáš rozptýlenie iného charakteru, skús sa poobzerať inde. Internet je nekonečný... Ostatných vrelo vítam!

Na internete pôsobím od 1. augusta 2000. A moja prvá prezentácia vyzerala asi takto.

• že nakoniec mi nezhoreli „klávesy“ za dvanásť litrov, ale len bezvýznamný adaptér
• relatívne teplá jeseň
• NHL 2001
• že je ešte teplo
• že sa nám začala telocvičňová sezóna
• že nám v piatok išiel internet cez 2 kB/s
• predsa to, že som si vydupal DOMÉNU!

• že si naša múdra vláda zase našla nejakú debilinu, ktorá ju odvádza od skutočnej práce (teraz im v tekviciach napadlo, že máme zlý text hymny)
• kurz koruny
• kurz dolára
• vrtochy „pána“ prezidenta
• životný štýl istých vládnych a najmä ex-vládnych hajzlíkov
• že tu minule spomínaný rýchlik išiel zrovna načas v ten deň, keď som meškal ja
• moja Voodoo trojka (hnusoba, už nestíha)
• že si nikdy nezaznamenám, čo ma skutočne naštvalo a preto si tu spomínam na samé banality...

...onedlho konečne      vo „svojom“...

...aby bolo medzi nami jasno...
Minulý týždeň sa ma jedna známa, po tom ako som jej z istých dôvodov daroval svoju vizitku, spýtala zaujímavú otázku: Načo Ti je, preboha, vlastná osobná stránka?! Nuž načo... Odpoviem všetkým tým, ktorí nad touto adresou krútia nechápavo hlavou. Začnem od samého počiatku: Kedysi, keď ešte na planéte Zem neexistoval život... no, tak predsa to trošku skrátim. Celé toto moje há-té-em snaženie by sa dalo vyjadriť jedným krásnym citátom z dielne českého humoristu Bolka Polívku. Na jeho stránke ma zaujalo jeho privítanie: „Když se mě teď někdo na něco zeptá, řeknu jenom vé-vé-vé bolek cé-zet.“ Myslím, že s týmto odkazom sa plne stotožňujem vo všetkých smeroch. Ak sa teda v mojej blízkosti niečo udialo, deje alebo chystá a ja to považujem za vhodné umiestniť na svoju osobnú (s prízvukom na výraz osobnú) stránku, s tým, aby sa o tom dozvedeli ľudia, ktorým by som to iným spôsobom nedokázal dať vedieť, vykonám „apgrejd“ a potom sa už stačí len nakonektovať na moju adresu. Stránka mi slúži aj ako archív môjho „plnohodnotného“ života, každopádne je jej elektronická verzia oveľa pohodlnejšia ako denníček, najmä ak z duše nenávidím písanie ručnou technológiou. V neposlednej miere si týmto spôsobom liečim novinárske komplexy, tak hanebne umlčané dobrovoľným odchodom od zalamovacieho kompjutra v istom súkromnom regionálnom týždenníku mesta Zvolen. Hoci trochu človeka mrzí, ak zo štyridsiatych návštev na stránke bolo tridsaťpäť jeho, ale vzhľadom na fakt, že reklamnú i informačnú kampaň stránke robiť nemienim (niet ani prečo), je ten počet piatich externých návštev, celkom slušný a uspokojivý. Ostatne, je to o mne a pre mňa, tak prečo byť smutný. Ak ma už nemrzia iné, podstatne smutnejšie veci, čo sa mi v blízkej minulosti udiali...
Ako som bol už minule spomínal, bol som na dovolenke, takže som sa skoro mesiac nezaktualizoval. Dovolenka však bola, najmä v jej poslednej fáze, úžasná, takže v niektorých rubrikách by sa mala v najbližšej dobe objaviť nejaká tá reportáž z prenádherného (slovenčina mi už nedovoľuje viac vystupňovať tento výraz) cykloturisticko-stanovacieho pochodu Štiavnickými jazerami, kopcami a všetkým ostatným, čo sa nám postavilo do cesty. Taktiež sa mi začala futbalová sezóna (pre nezasvätených - tie tri linky vľavo vinúce sa od rubriky „o futbale“ sú o troch mužstvách, kde hrávam) a sľubujem, že niečo vykonám i v ostatných podstránkach. Plný nádherných zážitkov z prírodných krás Slovenska, ktoré mi aspoň na chvíľu dovolili zabudnúť na nelichotivú realitu tohto samozvaného srdca Európy, Vás, už v druhom roku existencie mojej prezentácie, na týchto stránkach srdečne vítam!

A čože sa tu udialo za ten skoro mesiac odmlky z mojej strany? Priznám sa hneď a bez mučenia, že zas len pár maličkostí. Takže začnem tým najaktuálnejším - futbalom. Sekcia O futbale je bohatšia o dve reportáže z turnaja i jedného pohárového zápasu. Investex, zmeny minimálne, vlastne len úpravy v úvode a niečo v aktualitách. Liga začne až tento víkend. Erland - v B. Bystrici sa stále nevie, kedy sa súťaž začne, takže zatiaľ len trénujeme, no a Hr. Dúbrava - odohrali sme už tri kolá, z ktorých ponúkam reportáže od vysokých prehier až po nepochopiteľné víťazstvá... Akcie, tam sa chystá veľká reportáž z cyklotúry, ktorú som koncom leta, teda pred poldruhatýždňom podnikol s ďalšími troma ľuďmi, ale musím ju dať ešte dokopy. Momentálne je tam len mapka nášho trojdňového pôsobenia v Štiavnických vrchoch. O rádiách - priznám sa, pri vzniku tejto rubriky som predpokladal obrovský prílev informácií, zatiaľ však v mediálnom éteri stagnujem, lebo nestíham ho sledovať, takže zmeny minimálne. O inom - nič ako i v O inom plus. Sľubujem, že tu sa posnažím niečo poriešiť v najbližšej budúcnosti. Leto ma, priznám, dosť uspalo, na druhej strane som sa doma vyskytoval len sporadicky a čas, ktorý som doma strávil, som zabil pri iných aktivitách na počítači, takže až v budúcnosti uvidím, ako to pôjde ďalej. Zatiaľ Vás (Ťa) úprimne a srdečne vítam na svojej adrese! 

 

Voľajaká tá báseň

Chcel by som sa iba spýtať, našich pánov vládne činných: Tak už máte za mrežami, všetkých kmínov právne vinných? Ak hej, tak už skúste niečo, robiť k blahu tohto štátu, veď preto pred dvoma rokmi, zvolili sme túto vládu. Takže miesto vlastných sporov, začnite s činnosťou dákou, a skúste sa postarať aj, o nás, teda o Slovákov!

Aby sme sa rozumeli...

www.hemendex.miesto.sk je osobná stránka čisto o mne a pre ľudí, čo ma poznajú, alebo poznať chcú. Ak teda hľadáš rozptýlenie iného charakteru, skús sa poobzerať inde. Internet je nekonečný... Ostatných vrelo vítam!

Stalo sa dnes   (06.09.2000)

Dnes nás prostredníctvom televíznej obrazovky vyzvala momentálna ministerka financií na občiansku neposlušnosť. Išlo o zvyšovanie cien plynu, ktoré si určil celoštátny monopol SPP. Vláda s tým nemieni nič robiť, čaká sa na reakcie ľudu. Vo Francúzsku by boli v tom momente zablokované všetky diaľnice a na blízkom východe by vystrieľali všetkých kompetentných. My sme však národ holubičí. Utiahneme opasok a fungujeme ďalej. Otázne je dokedy. Lebo ja som už nasratý dosť. A začnem i konať! Už čoskoro!

• svetový mier
• výhra Hronskej Dúbravy po dlhej dobe a to na nulu
• že v piatok začínajú zvolenské trhy
• že o týždeň je Radvanský jarmok
• že stále poznám mnoho ľudí, ktorí mi dávajú nádej, že tento štát sa raz môže dostať do normálneho stavu, bez ohľadu na to, aké kurvy ho momentálne spravujú
• že ešte som...

• že sa tí hajzli vo vláde od svojho prisania sa na lukratívne posty, zaoberajú len otázkami, koho obviniť a koho poslať za mreže a vôbec ich netrápi, že podstatnejšie problémy nechávajú ležať bez najmenšieho povšimnutia
• že som sa zase nezdržal a pozrel sa na najnovšie ceny benzínu!!!...
• že pravidelný medzinárodný rýchlik Detvan každodenne pravidelne mešká z Prahy do B. Bystrice minimálne 30 minút.
• že som si prefúkol (čiže znehodnotil) šestokorunovú harmoniku
• že sa mi doondil synťák za dvanásťtisíc

Hepý bŕŕŕzdej tu mííííííí!
Áno, je tomu naozaj tak! 1. augusta 1999 sa na internetovskej diaľnici prvýkrát v histórii objavila moja prvá stránka. Pretože prvé výročie je vo svete bežným dôvodom na bilancovanie úspechov i neúspechov (či už vo forme výročných správ alebo novoročných príhovorov), nostalgicky idem spomínať i ja. 
Moja prvá stránka vytvorená v kolosálnych análoch programu Netscape Composer vyzerala približne takto. Žiadna veľká sláva, žiadne prevratné informácie, taký nevinný a úprimný prototyp. Ale začnem pekne krásne od začiatku:
Minulý rok v júli, v časoch keď ešte leto chápalo svoje prioritné poslanie (viď dnešný stav) nám do firmy zaviedli internet. So mnou to ani nehlo. Nefrajerím, ale je tomu naozaj tak. Dokonca v prvých týždňoch som sa na ňom vyskytoval len sporadicky, jednoducho ma (ešte dnes to neviem pochopiť) nezaujímal. Spozornel som až vtedy, keď mi kolega ukázal, že nie za všetko sa v tomto neprajnom svete platí. Vytvoril mi mailovú schránku na neplatenom „free“ serveri, čo sa logicky cení. Ten moment by som si dovolil nazvať - zlomový. V tú chvíľu som mal inzerát v @-zoznamke (len kvôli dopisovaniu, ale kto mi to dnes uverí...) a začal som byť aktívny. Bolo až neskutočne úžasné sedieť za firemným P200 v klaustrofobickej nálade našej malej miestnosti a vyplakať sa celému svetu. A to všetko iba cez jeden kábel. Milé. Spoznal som sa s mnohými ľuďmi (prečo nepriznať, že hlavne babami) s celého sveta. No... sveta. Teda aspoň s tými, čo mi odpísali v jazyku, v ktorom mi huba narástla. Tešil som sa ako dôchodca na vatre zvrchovanosti a neskôr, keď som zistil, že na i-nete existuje aj niečo ako osobné stránky slovače našej pospolitej, povedal som si takto v duchu a zadarmo - citujem: „a či som ja horší ako tutoľa nejaký Fero z Dolného Vývratu?!“ koniec citátu, a po mnohých útrapách (na skoro všetko som musel prísť sám) som vytvoril toto. Pravdaže, že v prvých dňoch som bol nie celkom funkčný, nenabiehali mi obrázky, pokojne som na stránku umiestnil gify v tristopixelovom rozlíšení, zvyknutý z profesionálnych úprav nášho DTP. Taktiež som mal total hokej z diakritiky a kódovania slovenčiny. Ten však neviem vyriešiť dodnes. V minulý piatok mi takisto klesol hrebienok, keď som videl svoju stránku na Macinthoshi. Vyzerala ako grafický dizajn zvučiek STV. Hrôza. To je tá úžasná kompatibilita medzi Microsoftom a Mac OS. O tom som však nechcel. Idem krátko bilancovať.
Za ten rok som skrátil vlasy minimálne o dvadsať centi, pribral minimálne päť kíl, odohral jednu sezónu v troch mužstvách, zobral si šesť dní dovolenky (i to dva kvôli chrípke), vypil minimálne desať hektolitrov piva, zarobil šéfovi na nový Opel, chytil sedem penált a jednu chrípku, dokúpil vúdú trojku do môjho P-300, ten som dvakrát preinštaloval a vykonal dvadsaťpäť aktualizácií mojej stránky.
A čo budúcnosť? Poviem to s lekárskou istotou - ťažko povedať. Uhorková sezóna sa blíži k záveru, počínajú mi ligové povinnosti, taktiež sa po dvoch rokoch chystám od 16. augusta na dovolenku a to dokonca na poldruha týždňa, čo zas nemusí prežiť môj šéf, taktiež sa v budúcnosti črtajú iné milé povinnosti, i preto nedokážem momentálne konkretizovať periodicitu mojich aktualizácií. Táto však zostane minimálne dva týždne nedotknutá, to prisľúbiť môžem. A na nej Ťa v týchto ťažkých časoch srdečne vítam!

Toto číslo som tak zliepal, že nedokážem si ani spomenúť, čo tu je nové. Snáď nejaké aktuality z predsezónových zápasov našich mužstiev, pridal som krátku a neúplnú reportáž z jedného dávnejšieho turnaja, plus akcie Investexu, čiastočné informácie z rozhlasového éteru a mierne globálne úpravy. Do rubriky o rádiách som tentoraz nepridal žiadne jingle, vytváram na to samostatnú stránku na tejto adrese. Rátam, že tak do mesiaca bude spojazdnená. Pretože tak ako minulé týždne, tak i budúce dva budem maximálne vyťažený inými aktivitami, akou je internet, neplánujem najbližšiu aktualizáciu skôr ako v septembri. Dovtedy nás Boh opatruj!

 

TESCO-MÁNIA

Vybral som sa v noci dneska, nakúpiť do Hyper-Tesca. Dobrý vietor na mňa vanie, mám miesto na parkovanie. Nevadí, že na trávniku, nech to je i proti zvyku. Toľko vecí, lacných, nových, na milión metroch štvorcových, smeje sa mi pred očami, do košíka padnú sami. Sprcha, telka, mikrovlnka, zaplatím a som hneď vonka. Hľadám moju modrú Ladu, zaparkoval som ju vzadu. Nálada mi vskutku padá, kde je moja krásna Lada? Šlohli ju, no nemám vinu, raz si v Tescu kúpim inú. A teraz ma v ceste kus, zvezie Tesco-autobus. Doma ma už žena víta, na rovinu sa hneď spýta, kde máš chleba, maslo, tresku, keď si nakúpil dnes v Tescu? Nevšímam si jej reakcie, veď som kúpil v rámci akcie. Na raňajky miesto chleba, pustiť novú telku treba. Na obed si miesto plnky, pustím svetlo z mikrovlnky. Na večeru miesto párku, prejsť sa pôjdeme do parku. A keď prejdeme trochu, pustíme si novú sprchu. Hladný budem snívať sen, ako prežiť ďalší deň. Pred spánkom myslou preblesklo, že za všetko môže Tesco!

RELEVANTNÉ...

Medzi 16. augustom 2000 a 28. taktiež augustom sa nebudem môcť nachádzať v prítomnosti Internetu, i preto sa ospravedlňujem za to obrovské množstvo mailov a zápisov do kroniky, na ktoré nebudem môcť odpovedať :-)

• fakt, že ľudia majú stále veľa peňazí (viď davové šialenstvo v novootvorenom HypeTescu)
• že šofér, ktorý v minulý štvrtok omylom zabudol zastaviť na presunutej zastávke v BB, obišiel polovicu Bystrice, aby túto svoju chybu napravil
• že mi kamarát (majiteľ tlačiarne) prisľúbil grátis vytlačenie reklamných plagátov na jednu futbalovú akciu
• že mám v práci konečne po dvoch rokoch nový počítač
• že hneď po aktualizovaní tejto stránky odchádzam na dovolenku
• že neprší

• že napriek prísľubu najväčšieho hypermarketu na Slovensku, som nedostal ku Krušovickému pivu akciou sľubovaný a reklamným letákom propagovaný pohár zdarma...
• že sa ideme od radosti zblázniť, keď ide benzín (vďaka poklesu $ a ceny ropy) o dvadsať halierov dole a vôbec nás netrápi, že na druhý deň ho zdvihnú o korunu
• že mňa chcú policajti pokutovať za to, že som nebol na zadnom sedadle pripásaný, ale im vôbec nevadí, keď v tej chvíli okolo nich minimálne stoosemdesiatkilometrovou rýchlosťou preletí čierne BMV s bratislavskou značkou

...akoby toho už nebolo dosť...
V posledných dňoch sa každé ráno budím s nepríjemným pocitom, ktorý predznamenáva celodenný tok, zväčša nepríjemných udalostí, na tom našom podivnom Slovensku. S obavou čítam noviny, sledujem spravodajské relácie, lebo každá druhá (ak nie prvá) informácia je o prehlbovaní krízy v národnom hospodárstve, raste kriminality, zbavovaní imunity, rozkrádaní republiky a podobných, dnes už veľmi častých a populárnych, činnostiach našej „High Society“. Potom človek odchádza od rádia, televízie a novín znechutený s totálne mizivou nádejou do budúcich dní. Slováka tento jav sprevádza snáď už po celé stáročia, čo je zrejme už naším osudom. Preto tento fakt riešim jediným, možno nie najšťastnejším spôsobom, a to, že prestávam čítať noviny, pozerať i počúvať spravodajské bloky slovenských štátnych i súkromných médií. V nevedomosti je človek spokojnejší. Potom ma ale nevedomého, značne prekvapia informácie, že som sa ako posledný dozvedel, že v toť, päť kilometrov vzdialenom liečebnom zariadení na Sliači, sa cez vrátnicu okrem kúpeľných hostí už niekoľkýkrát prehnalo ozbrojené komando slovenských samozvaných Jánošíkov, ktorí sa vo svojom voľnom čase (teda vtedy, keď nechodia na vymáhačky a po výpalné) venujú i ušľachtilej činnosti v Policajnom zbore, momentálne sa realizujúcom vo veci vlastníckych sporov v spomínaných Kúpeľoch. Na druhej strane mi ušla naháňačka za bývalým šéfom Slovenskej informačnej služby, ktorá teraz zase pre zmenu nevie nájsť za celý ten svet, informácie o jeho terajšom pobyte. Je síce možné, že chlapec nedávno v base trošku schudol, ale žeby sa celkom stratil?!... Taktiež mi uniklo pár afér vo vláde, ktoré v posledných dňoch nadobúdajú zvlášť početný výskyt. Všetky tieto veci sú však v porovnaní s tým, čo som sa dozvedel začiatkom minulého týždňa, vodnatým odvarom bezvýznamných udalostí. Sedel som akurát v práci pri počítači, keď som sa z Rádia Twist dozvedel tú najstrašnejšiu minulotýždňovú správu, ktorá na mojom súkromnom hrôzometri vykrivila pomyselnú strelku až na hrozivé maximum. Odišiel človek. Opustila nás legenda slovenského humoru, satiry, hudby. Bez rozlúčky nás opustil fantastický Jaro Filip. Svoju potentnú životnú cestu ukončil náhle, vo svojich päťdesiatichjeden rokoch, na vrchole životnej aktivity. Jeho organizmus nezniesol prvé varovanie srdca o celkovej preťaženosti jeho organizmu. Akoby už tých úmrtí v poslednej dobe nebolo dosť! Akoby už nás tam zhora netrestali dostatočne! Minule som tu spomínal zbytočnú smrť Peťa Dubovského a Miloša Formanka, pričom som dúfal, že tento čierne mraky smútočných nekrológov naveky odtiahnu z našej malej, ale ťažkoskúšanej krajiny a tu zrazu ďalší!... Je mi smutno! A takýto smutný započínam ďalšie vydanie mojej internetovskej prezentácie. V poradí dvadsiatuštvrté a pevne verím, že nie posledné. Lebo Jaro Filip, ten internetovský tajfún, si tú svoju už nezaktualizuje.........

Uhorková sezóna doľahla i na túto stránku. A viem, že nie som sám. I veľké servery(i) majú súčasne veľké periódy medzi svojimi aktualizáciami. Nechcem sa vyhovárať, ale v tejto virtuálnej kotolni sa väčšinou venujem futbalovej téme a ten sa väčšinou v lete nehrá. Teda aspoň súťažne. Najbližšie nás síce čaká každoročný turnaj v malebnej obci Krupinského okresu - Domaniky, ale ten sa udeje až v samom závere júla. „Akcie“ taktiež stagnujú, plánujem na koniec augusta cyklotúru v okolí Poľany, takže i z v tejto rubrike by sa malo čosi v budúcnosti objaviť. Taktiež ostatné podstránky sa netešili častým zásahom mojej literárnej aktivity, v rámci tejto neblahej skutočnosti nech ma ospravedlní aspoň jeden dôvod a tým je niekoľkodňová neprítomnosť môjho stroja z dôvodu jeho rekonštrukcie. Najviac sa toho asi zmenilo v stále najnovšej rubrike „o rádiách“, kde som doplnil niektoré údaje, každopádne i táto stránka je stále v štádiu príprav, alebo ak použijem veľmi častý a moderný výraz - under construction! Už takmer pravidlom sa stáva, že každá moja aktualizácia sa rodí ťažšie ako kriminálna zápletka v mexických seriáloch, i preto budem počas týždňa tú aktuálnu postupne dopĺňať. Ešte jedna vec: s tou novou vizážou, plánovanou k prvému augustu by som to nebral zvlášť vážne. Nestíham. Takže zatiaľ v tejto starej a večne rozpracovanej forme html-zázraku Vás v tento upršaný a uzimený prázdninový čas, srdečne vítam!

 

POLITIKON 2000

V čase, keď je všetko u nás, stále hore nohami, a najväčší zločinci sú, za horami, dolami, my sa v kľude zožierame, v rámci vládnych sedení, veď každý zo štátnych bossov, chce mať hlas vo vedení, politiky tohto štátu, vo vedení podnikov, nevadia mu zločinnosti, tých daňových únikov, ktoré v rámci svojej firmy, paralerne s vládnutím, pokojne on dopúšťa sa, odvďačí sa zmiznutím, do tých cudzích do kráľovstiev, tam kde právo neplatí, veď keď si už tu nakradol, nočnou tmou sa vytratí, požiada o azyl v kraji, kde pečené holuby, za judášsky, za groš zlatý, popadajú do huby, ale očkom poobzerá, že i tam je toho dosť, čo by sa mu ešte zišlo. a požiada o milosť, a keď mu ju aj udelia, ak sa im len zapáči, netušia však v akej forme, raz sa im i odvďačí... No tak ako, drahí páni, akože si žijete? Vedzte, že už nás Slovákov, dostatočne seriete! Veď len skúste pred voľbami, so sľubmi prísť prosíkať. Slovák Vám už nedovolí, s politikou podnikať. Vypráši Vám tučné zadky, vidlami, či lopatou. Nebudete veru šťastní, S touto tvrdou výplatou!  ftm 24.07.2000