archív 3 - august 1999 - január 2000

A čože sa tu od minulého týždňa pomenilo v pozitívnom smere? Okrem, už tradičných vizuálnych zmien, je to jedna celá nová stránka zo Silvestru 1999, teda jej obrazová reportáž. Celý jej obsah je vytvorený z podkladov, ktoré sa mi dostali v minulom týždni do rúk, môj je iba komentár, dúfam, že nikomu ním neublížim, nepýtal som si totiž dovolenie k jeho uverejneniu od všetkých zúčastnených... A to asi tak všetko, podstatnejšie vyšší výskyt nových informácií plánujem v budúcich vydaniach, ak teda prebehne spomínaná liečba mojej chrastibúdky k plnej spokojnosti jej majiteľa. 

Želám šťastný ďalší týždeň! 

Pociťujem nesmiernu radosť z faktu, že túto stránku nerobím len pre svoje krvavozelené oči, ale že ju už navštívilo pár externých návštevníkov, ktorí sa mi ohlásili i prostredníctvom mailu. Vďaka absencii počítadla, nepoznám skutočný počet návštev, ale som rád, že stránka neplní len funkciu žráča drahocenného času celotýždňových večerov i nocí, ale naozaj začína (aspoň dúfam) chápať svoje skutočne poslanie. A to je... ktovie... raz to ale zistím i ja.

Z nových informácií (lebo o správach a reportážach by som radšej nehovoril), dávam na všeobecnú známosť hlavne novovytvorenú rubriku „linkáreň“, ktorá predstavuje moje obľúbené i desivé adresy slovenských i českých firiem i osobných stránok poddaných tohto režimu. Nachádza sa v spodnej časti podstránky „o inom“. A to je, na moju veľkú hanbu, z nových informácií takmer všetko. Potom je tu už len, spomínané, celkové doladenie tejto „hemendex-prezentácie“, čo snáď uľahčí prezeranie stránok na pomalejších prípojoch i notebookoch. S prísľubom celkového polepšenia v celkovej mojej aktivite, sa s Vami na týždeň lúčim s konštatovaním, ktoré je i zároveň mojim poetickým pozdravom smerom tam nahor, kde svetská sláva i osobný kariérizmus zatemnili kompetentné mysle čiernym mrakom moci a osobného prospechu:

Tak sme si Vás zvolili, no a tak nám treba! 
zdraželo nám nájomné, zdvihli ceny chleba.
No a napriek zvyklostiam, priznať svoju vinu,
zdvihli v rámci možností i cenu benzínu!

Zrejme aby najvyšší neumreli v hlade,
Dar vo forme stotisíc, darovali vláde. 
No a vláda pokojne, dnes si mädlí dlane. 
Predvolebné prísľuby? Vyserme sa na ne. 

Však keď príde ten náš čas, vieme rýchlo zdúchnuť,
dovtedy mešce naše, môžu v kľude puchnúť.
Jedna vec nám dneska však, bráni v tejto práci,
A to, že sa môžu raz nasrať aj Slováci. 

Zatiaľ sa však postoj ich, nesmierne nám hodí. 
No a kým sa naserú, prejde mnoho vody. 
Mnoho piva pretečie slovenskými krkmi, 
a keď príde pomsty čas, budeme za vrchmi.

Dokedy už, Slováci budeme len mlčať,
kedy už v hrudi našej, začne plameň blčať?!
Kedy, bratia Slováci, s kosami, či dýkou,
vyženieme z krajiny týchto úžerníkov?!

A či radšej počkáme, ako v Písme stojí:
Lásku hľadaj v pokoji a nie v krutom boji.
A preto, nech páni Vás, jedna pravda drví.
Prví budú poslední a poslední prví!

Rok 2000 ma ničím, okrem bezvýznamného guľatého čísla, neohúril. Nemá ani prečo. Kolosálnosť zaokrúhleného čísla letopočtu nám predurčilo zavedenie desiatkovej sústavy, ktoré nemá ani najmenší vplyv na prírodné i Božie zákony. Čiže, život ide ďalej. Preto sa syndrómu 2000 v žiadnom prípade neklaniam a nepripisujem mu najmenší význam. Bojím sa však. Mám strach, že príde iný medzník v živote ľudstva, ktorý neovplyvní žiadne číslo v kalendári, žiaden prírodný úkaz, ale Niekto iný. V tej dobe sa už nebudeme hádať, či tisícročie začína nulou alebo jednotkou, nebudeme sa škriepiť o termíne konca sveta. Ten bude tu a my budeme strašne prekvapení.

Viem, že tento úvod je depresívny a skeptický. Viem, že mnohí (teda všetci dvaja, ktorí ste čítali túto stránku) ste ma už ohodnotili príslušným pomenovaním nespisovného charakteru. Ja však teraz mám takú náladu a keďže je 4. januára, neskoro večer a zajtra nahadzujem stránku na internet, nejaký úvod napísať musím. Našťastie tu zostane, dúfam len jeden týždeň a hneď pôjde do archívu. Od budúceho týždňa, keď ma, dúfam, prejde pár „zlých vecí a (po)citov“, budem sa snažiť robiť stránku trochu veselšou, lebo stresu je okolo nás už naozaj priveľa a nerád by som ho touto formou rozširoval. Preto teraz, neskoro v noci, len jedno moje súkromné, skromné želanie do nového roku:

Slovač, drahá! Do nových rokov Ti želám veľa trpezlivosti, lebo tú budeme všetci potrebovať, prajem Ti veľa zdravej hrdosti, lebo ponižovaní sme boli už dosť. Dúfam i v to, že sa znova vyrovnáš po tvrdom údere pod pás, ktorý nám uštedrila naša najmúdrejšia a najdemokratickejšia vláda. Prajem ZDRAVIE, lebo je ho málo, k nemu želám ŠŤASTIE, lebo i na Titaniku boli všetci zdraví a hlavne, preboha, strašne veľa LÁSKY, lebo tej tu už skoro niet...

ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK!

Ajhľa - polnoc. To sme dnes s tým futbalom pretiahli... Ľudia drahí, prejdem k hlavnej podstate tohto úvodu.htm a to k želaniu koncoročnému, sviatočnému: 
Slovač naša pospolitá, keď už sú tie Vianoce a ja mám tú možnosť, prajem a želám Ti strááášne veľa zdravia, stráááášne početný výskyt šťastných a radostných okamihov s ľuďmi Vášmu srdcu blízkymi, megalomanom prajem obrovský kopec materiálnych kupónov vo forme zaručene pravých osemstodolároviek, svetu želám mier a Amerike kupónovú privatizáciu... ale ak by som mal byť naozaj seriózne vážny, tak:
Všetkým Vám prajem, aby ste prežili tento kresťanský sviatok tak, ako ste si to celý rok predstavovali a mali z neho taký úžitok a pocit, aký si, vďaka svojim celoročným činom, zaslúžite... Sviatky Pokoja a Mieru nech sa stanú na pokraji nového milénia demonštráciou lásky a úcty k blížnym, aby sme sa navzájom i v tom novom tisícročí mohli vzájomne, bez strachu a výčitiek svedomia, pozrieť tomu druhému do očí. Lebo o tom vlastne celý zmysel Vianoc je...

Šťastné a Veselé, ľudia...!

Vítam a zdravím všetkých mojich obdivovateľov, ktorí prežili augustový zatmeniaslnkový koniec sveta, na mojej, krvopotne, mnohými preliatymi slzami a nejedným zaliatym pivom, vybudovanej stránke. Keď nám do firmy zaviedli jeden z posledných výdobytkov svetovej evolúcie - čoby internet, som si, za pomoci netu-skúsených kolegov, vytvoril prvú internetovú schránku.

Úžasné nadšenie sa ma zmocnilo, keď prišiel prvý mail a nekazilo mi vtedajší entuziazmus ani zistenie, že to bol za ten prvý týždeň dopis vôbec jediný. Samozrejme, časom začali maily chodiť častejšie. Ale, keďže som tvor, ktorý sa neuspokojí s relatívnym riešením mojej prezentácie na internete, skúšal som využiť možnosti spomínanej inštitúcie čo najväčšmi. A keď som sa dozvedel o bezplatnej (na Slovensku také ojedinelé...) možnosti vytvorenia si vlastné www na www.home.sk, neváhal som už ani chvíľu. Po mnohých neúspešných pokusoch a troch priebežne, viac-menej neúspešne nahadzovaných stránkach na internet, sa zrodila táto, určite ešte nie finálna podoba mojej stránky. A na nej Ťa v tejto chvíli srdečne vítam!

Tento pokus o osobnú stránku, ktorý je, a zrejme ešte dlho bude, v grafickom vývoji (s internetom som kamarát veľmi krátku dobu), by mal byť takou nejakou nijakou zvlášť zaujímavou konšteláciou grafiky a písomných (možno v budúcnosti i zvukových) informácii, z území, v ktorých som sa vyskytol, kde sa pohybujem, i kde sa chystám odobrať. Už v tejto verzii by malo byť niekoľko postrehov a maximálne subjektívnych reportáží z mnou zúčastnených futbalových turnajov a retrospektívne spomienky zo stanovačiek (teda z tej jednej...). Ak sa mi bude chcieť prepisovať moje úžasné umelecké básnické diela, možno pribudne i nová rubrika. 

Keďže internet chápem ako elektronický most medzi šiestimi miliardami spoluvlastníkov tejto planéty, potešilo by ma, keby som túto stránku nenavštevoval len ja sám. A pretože všetky texty sú a pravdepodobne aj budú len v slovenčine, obmedzujem počet návštevníkov na okrúhlych päť miliónov. I keď moja strana neobsahuje žiadne úžasné i úchvatné informácie a rubriky (však je to len osobná stránka optimalizovaná na rozlíšenie 800x600), poteší ma Tvoja návšteva, ako i mail na doleuvedenú adresu. Ja sa zase budem na oplátku snažiť - v prvom rade spojazdniť tento "pokus" a v rade druhom, skvalitniť tu podávané informácie a rubriky. A na svojej schránke sa už teraz teším na Tvoje maily. I keď v práci sa mi prístup na internet v najbližšej dobe - aspoň v našej kancelárii rapídne obmedzí - budem sa snažiť o priebežnú aktualizáciu tejto stránky, teda chcem v to aspoň momentálne slepo dúfať...    

Vítam a zdravím všetkých mojich potenciálnych obdivovateľov na mojej, krvopotne, mnohými preliatymi slzami a pivami, vybudovanej stránke. Ak tu ešte niečo nefunguje, nech si z toho nikto nič nerobí, lebo je to tak sfušované, že tu ani nič fungovať nemôže, respektíve - táto stránka sa mi podarila asi tak úspešne, ako všetko doteraz...

Kolosálnosť programovacieho Netscape Composer-u (v ktorom som znetvoril túto stránku) som asi ešte nie celkom pochopil, no čestne sľubujem, že ak na mňa v nejaký krásny, teplý, letný večer nepadne nejaký zablúdený meteorit, budem sa o to znova a znova pokúšať.

A že prečo Hemendex? No a prečo nie?! Je to celkom milé a aspoň nemám problémy z otázkami: že aké je moje najobľúbenejšie jedlo... Hoci nazvať sa Bryndzová haluška by bolo tiež celkom zaujímavé...

UPOZORNENIE: Mám závažné podozrenie, že táto stránka nefunguje na niektorých typov internetových prehliadačov, dokonca nešla ani na našom podnikovom Mac-u. Teda išla, ale bez obrázkov. Keďže sa do, už spomínaného, programu, v ktorom som to robil, absolútne nevyznám a nikto mi nechce prezradiť nič o jeho zádrheloch, neviem, ako sa s touto nelichotivou skutočnosťou vyrovnať. Teda, ak by Vám to nešlo, tak si nemôžete prečítať ani toto upozornenie a ste tam, kde ste boli. Otázne je len, či ste predtým mali o to vôbec záujem...

Takže zatiaľ AHOJ!!!

 

Ostatné aktualizácie stránky boli nepredvídavo prepísané tými novšími. Preto sú tu uvedené zatiaľ len tie, ktoré boli uchované len preto, že som občas vykonával kompletnú reorganizáciu grafického ponímania mojej prezentácie s predbežnou archiváciou pôvodnej verzie osobného profilu s koncovkou .htm, ktorá sa náhodne uchovala do týchto, novodobých, chvíľ.