streda 27.06.2007 (23:30) Po dlhšej dobe sme boli na chate. Tento víkend. Chata to bola skvelá. Teda ten minulý čas nie je na mieste, lebo tá chate ešte je, len my už nie. Vlastne aj my ešte sme, ale už nie na tej chate. A ako radi by sme tam ešte boli. Práve som sa vrátil z hradu... - hehe... tak to som si splietol prejav - čiže znova - práve som sa vrátil z tradičného tréningu (a piva, samozrejme), kde sme sa kolektívne zhodli, že toto bola najlepšia akcia za posledných pár rokov. Aj keď je pravda, že niektorí len ťažko dolovali spomienky na víkendové chvíle v romantickom prostredí momentálne neromanticky vypustenej zvolenskej priehrady. Joj, bolo skvele. Ako na každej akcii, ktorá sa plánuje na poslednú chvíľu. Záver miniligovej sezóny sa ani nedal osláviť lepšie, ako sa oslávil. Dva sudy piva, dvadsať kilo hydiny na opekanie + na slnku sa opekajúce manželky a priateľky futbalistov :), nejaký ten guláš a kopa skvelých ľudí... Akurát susedia trochu reptali, že od sobotného poludnia do nedeľného večera sa ozýval môťovskou dolinou spontánny hukot a džavot... Je dosť pravdepodobné, že oživím rubriku FOTKY a prinesiem nejaký ten „fotooný“, ale sľubujem, že použijem len autorizované zábery, ďalšie krupobitie v podobe invektívov od ľudí, ktorí nechcú byť medializovaní (najmä na webe, na ktorý chodí denne 5 zblúdivcov) už zažívať nemusím. Inak... záver sezóny a ostatné veci - v ďalšej aktualizácii - len čo sa vyhrabem z neskutočného závalu roboty doma i v práci. nedeľa 24.06.2007 (22:50) No... takto dáko... a viac neskôr... :) štvrtok 07.06.2007 (23:05) Srandovný týždeň. Pripadal som si ako Jára Cimrman, keď šiel so svojimi vynálezmi na patentový úrad. Vždy mu totiž pred nosom zabuchol dvere buď to Edison, alebo Nobel a tak sa jeho žiarovka a dynamit len vďaka pár omeškaným sekundám neocitli na nesporne bohatom zozname vynálezov tohto nedoceneného českého velikána :) Niežeby som v priebehu minulého týždňa objavil teóriu relativity alebo odpálil nálož v kameňolome, ale vždy, keď som chcel niečo pozitívne stvoriť na webe, niekto ma úspešne predbehol. Ono je to asi na druhej strane i dobre, lebo som si aspoň neošúchal písmenká z klávesnice i nezmrzačil doohrýzané nechty a ušetrený voľný čas mohol tráviť s kamarátmi na pive. Negatívom je však prievan v peňaženke a zase o čosi väčší bachor... Asi pred týždňom som chcel na svojom blogu uverejniť varovanie pred firmou Auto-reklama s.r.o. Samozrejme, že tých varovaní bolo už v médiách požehnane, ale upozorniť na pyramídové praktiky ziskuchtivých hyen nikdy nie je na škodu. Kým som sa však k tomu dokopal, boli na nete nielen varovania ľudí, ktorí chceli pomôcť (samozrejme i s tradičným kontrastom príspevkov plných vulgarizmov a hrubíc od ziskuchtivcov, ktorí si autá dali polepiť a škerili sa ostatným, ako na tom idú zarobiť sedem litrov mesačne), ale i oficiálna stručná správa, že firma Auto-reklama s.r.o. už stihla padnúť na hubu. V podstate je i dobre, že som nikoho nevaroval, pretože v drvivej väčšine sa zlosť okradnutých klientov spomínanej firmy presunula nie na firmu samotnú, ale na tých, ktorí ju prekukli už skôr a svojimi príspevkami sa snažili varovať ostatných. Pre dobrotu na žobrotu. Poznám to sám najlepšie, veď keď som písal proti praktikám Slovenskému rozhlasu ako i Orange, tak som bol mnohkrát práve ja ten za všetko zodpovedný debil. A tak i tu paradoxne - za krach firmy vraj môžu tí, ktorí ju takto neprávom osočovali a tak bránili jej plnohodnotnému fungovaniu, čím znížili jej nesporne dobrý kredit i úmysel dať zarobiť národu, a firma bola nútená pod týmto tlakom ukončiť svoju činnosť. Že sa majitelia napakovali, to už nikoho netrápi. Jednoducho, niektorí ľudia sú nepoučiteľní. Som zvedavý, koľkí padnú do osídiel ďalšej „garážfirmy“ Auto-Info, ktorá, ako čistokrvný klon svojho mediálne známejšieho predchodcu, zaňuchala príležitosť zarobiť si na ziskuchtivo-zaslepenej naivite pospolitej Slovače a momentálne lanári ďalšie ovečky do svojho pyramídového košiara... Fun radio Bratislava v nedeľu oslávi 17 rokov svojej existencie. Samozrejme, že táto správa nemá nič spoločné s témou o odstavec vyššie a už vôbec nič spoločné so mnou, ale píšem to preto, že som toto médium sledoval od jeho vzniku a dnes som pomerne dosť sklamaný z jeho degradácie na „more music, no fun“ samohrajku. Z veselého rádia sa stala hudobná skriňa, ktorú od mp3-prehrávača odlišujú len jingle a kopa reklamy. Tiež som sa chcel k tomu vyjadriť na blogu, našťastie, zase mi pár dobrých ľudí uľahčilo život a kým som ja rozmýšľal nad úvodom, jadrom a záverom, oni nelenili a napísali svoje postrehy z likvidácie tohto najstaršieho (ak nepočítam dávny slovensko-rakúsky projekt CD International) slovenského súkromného rádia. TU a TU je len zlomok nespokojných názorov od nespokojných poslucháčov, ktorým ukradli „fun“ z FUN a tento - kedysi mediálny klenot - dnes už nikoho nebaví i neteší... Ak sa mi podarí, tak do nedele napíšem aspoň stručný prierez históriou a, žiaľ, i nejaký ten nekrológ... Keď už som pri tých rádiách - nemôžem to nespomenúť - pre benjamínka slovenského éteru „Radio WOW“ - som v minulých týždňoch navrhoval logo. Z nespočetného množstva si vybrali jedno, ktoré sa im javilo najpoužiteľnejšie a ja som bol hrdý, že konečne tu niečo po mne zostane. Avšak, omyl. Nakoniec kompetentní na poslednú chvíľu odklepli iný logotyp. Máte možnosť posúdiť v rámci vlastného vkusu, ktoré logo sa vám páči viac. To vyškerené vľavo je moja zlátanina a to „technické“ vpravo je logom oficiálnym. Pre dnes všetko... ale predsa len ešte jeden postreh z práce. Robím teraz na knihe pre Slovenskú poštu - Poštové smerovacie čísla. Verili by ste, že z cca 4100 slovenských miest, obcí a mestských častí sú na Slovensku iba tri, ktoré začínajú na „E“? Dve v Dunajskostredskom a jedna v Trebišovskom okrese. Obitri majú maďarský názov. Sranda, nie? Teda aspoň mne sa to zdá zaujímavé :)))) No nič, krásny víkend. PS: Moja fotografia v príspevku z 29.05.2007 pri stole v R-pube pochádza z produkcie kamaráta Milana M., ktorý ma cvakol svojím mobilným telefónom. Bol som upozornený, že uvádzam fotografie bez označenia autora, tak to touto formou napravujem a úprimne sa za svoj prehrešok ospravedlňujem :) štvrtok 31.05.2007 (22:05) Nový článok na mojom blogu. TENTO   utorok 29.05.2007 (00:05) Hrabal som sa v mojom fotoarchíve a naďabil som tam na jedno video spred asi dva a pol roka, kde som (ani neviem prečo) dokumentovaný v náhodnom brankárskom zákroku po strele slávnejšieho kamaráta Maťa Svinteka. Išlo o Štefanský futbal 2004, ktorého som roky spoluorganizátor (však inak by som sa do tej brány nedostal) a toto je záber z reportáže miestnej regionálnej televízie (samozrejme kvalita je poznačená jednak resamplovaním serveru YouTube a najmä mojím digitálnym foťákom, ktorým som túto sekvenciu točil z telky). Tak to len tak, ako zaujímavosť pre tých, ktorí mi neveria, že sa občas mocem v priestoroch futbalovej brány... :))))  Ešte jeden „akožezákrok“ je na www.youtube.com /hemendex PS: Keď už som pri tom futbale, tak tento víkend som prekonal tohtoročný osobný rekord v počte odohratých zápasov počas dvoch dní - zvládol som ich päť. Bilancia je relatívne pozitívna 3:2, 4:0, 11:1, 9:3 a jediná prehra 2:4. Prvé dva výsledky sú z futbalového turnaja vo zvolenskom Ratese, ktorý sme nakoniec vyhrali (SAD Žiar nad Hronom - pýtate sa, čo som robil v ich bráne? Ani sa nepýtajte...), ten debakel o desať gólov je víťazstvo v mestskej minifutbalovej lige v stretnutí proti poslednému Výmetu, ktoré som korunoval ukážkovým úpalom (umelá tráva je počas poludňajšieho hicu parádne rozpálená). Nedeľný výsledok 9:3 sa zrodil po jasnom víťazstve „farebných“ nad „bielymi“ v pouličnom futbale a jediná víkendová prehra bola zaznamenaná v Hriňovej, kde som (teraz to už môžem zverejniť) načierno kazil dobrý dojem z inak kvalitného zápasu vo svätyni „druhotriednej“ Babinej (najmä druhý gól ide na moje triko, žiaľ, niekoľkotýždňová absencia na veľkom ihrisku bola poznať od úvodných minút). No a tento víkendový futbalový maratón priniesol i výsledky v podobe totálnej fyzickej likvidácie s nechceným bonusom - narazil som si zápästie a toto všetko píšem s maximálnym sebazaprením... a poviem vám, už milióntykrát som sa zaprisahal, že na veľkofutbalový trávnik nikdy nevkročím... Verí mi ešte niekto?

piatok 25.05.2007 (14:30)
Táto stránka je poslednou, kde by ste mohli postrehnúť platenú reklamu a vlastne ani v nasledujúcom inzeráte o reklamu isto nepôjde, teda, kým zaň nedostanem aspoň malé pivo, ktoré by sa dalo chápať ako forma zaslúženej odmeny...
Poprosila ma kamarátka, že keď už mám o polovicu väčšiu návštevnosť na webe ako ona (rozdiel činí asi 3 návštevy denne), či tu nehodím echo na jej havkáča, ktorý disponuje túžbou - a od minulého týždňa i oficiálnym povolením - zasúložiť si dosýta a zaľudniť - pardón - „zapsiť“ planétu svojimi čistokrvnými potomkami. Že je najvyšší čas dopriať mu túto formu rozkoše, niet pochýb, najmä ak si spomínaný akt pravidelne nacvičuje - ktovie prečo - na mojom kolene... Takže, netradičná inzercia a la Brockyho krytie (snáď sa popri ňom „zveziem“ raz i ja... :)

štvrtok 17.05.2007 (11:00)
Doktorovi Iľkovi včera zas raz vyšla predpoveď počasia. Od rána básnila táto meteorologická mediálna stááár vo všetkých televíziach i rádiách o náhlej zmene klímy a vystrašených Slovákov s tajomným výrazom audiotextových Sybíl doktor desil celoštánym lejakom, krúpami a teplotou pod 15 stupňov. Ľudia narýchlo prezliekali tričká za svetre, do roboty brali dáždniky, zaisťovali okná a plánované popoludňajšie polievanie záhradok presúvali na neurčito. Vo Zvolene a širokom okolí však za celý deň nepadla ani kvapka a ešte pred ôsmou večer sa na našom tradičnom stredňajšom futbale potili za čiarou i takmer donaha dovyzliekaní náhradníci. Nehovoriac o oblačnosti, ktorá bola... nulová :) Samozrejme, ja som spokojný s tým, že som po futbale nešiel na pivo zvlhnutý ako Miss mokré tričko z hokejovej reklamy, ale nejako mi unikol zmysel predpovedí počasia a vlastne i význam celej slovenskej meteorológie. Dobre, však nikto nechce 100%-nú istotu na týždeň dopredu, ale ak mi fundovaný odborník ráno o siedmej oznámi, že v priebehu dňa (čiže o pár hodín) sa na celom Slovensku zamračí, ochladí a prídu búrky s lokálnymi krúpami, tak by som predsa len očakával nejaký ten dvojdecák vody na kilometer štvorcový. Ak už nemôžme dôverovať predpovedi na deň v ktorej je predpovedaná, tak potom ako veriť tým dlhodobým? Najviac sa mi potom ráta, keď Iľkovi zavolajú poslucháči Expresu a spýtajú sa ho - „Viete mi povedať, aké počasie bude o dva týždne na Rhodose? Viete, my tam ideme na dovolenku a nevieme, či si brať aj teplejšie veci...“ - a ten im s úplne vážnou tvárou oznámi, že bude slnečno a teplo ako ešte nikdy. Dovolenkári naivne uveria a o dva týždne nevystrčia tri dni nos z hotela, pretože vonku sa deje koniec sveta a s výrazom lazníka vo výťahu nechápu, prečo sa doktor Iľko tak nečakane pomýlil... A ten medzitým veselo obieha všetky bratislavské rádia i telky s kopou grafov so zaručeným slnkom na týždeň dopredu, pričom mu stierače nestíhajú stierať lokálnu celoeurópsku prietrž mračien... :)))) To fakt verím radšej predpovediam Ďura Mokrého, ktorý má síce rovnakú úspešnosť, ale človek sa aspoň pobaví... Pre tieto prípady by som odporučil tzv. univerzálnu predpoveď (letná verzia), ktorá nemôže sklamať - „Z rána predpovedáme postupné rozvidnievanie, v prípade malej alebo nulovej oblačnosti bude vidno na oblohe slnko a v uliciach rómski káričkári, v priebehu dňa na väčšine územia jasno, poloblačno a lokálne i mračno, teploty sa budú pohybovať v plusových hodnotách, neskôr sa môže postupne zamračiť s prípadnými búrkami i miestnym krupobitím, v horských dolinách aj snehovými prehánkami, vietor bude ustálený, na rovine roztopašný, v nárazoch nepredvídateľný, slnko sa v priebehu dňa bude po oblohe poberať smerom na juhozápad a k večeru - ak nebude zamračené - klesať a červenať sa, večer sa začne stmievať a v noci hrozí globálna tma, pričom sa oproti dňu výrazne ochladí.“
No dosť o počasí... V sobotu sme hrali ten avizovaný šláger kola so Slovakiou a prehrali sme 3:5 - ako inak, zaslúžene. Takže v tabuľke sa zatiaľ nič nemení, Slovakia 1. ligu vedie a minimálne týžde vedieť bude, no a my sme už obligátne tretí. V ďalšom kole na nás čakajú mladíci z Juve, ktorí si brúsia zuby na prekvapenie kola, takže uvidíme, ako to všetko nakoniec dopadne. Teda na futbale, lebo to pivo po ňom je istejšie ako všetky doterajšie Iľkove predpovede počasia :))))

streda 09.05.2007 (19:30)
Celé Slovensko teraz kuká štvrťfinálový hokej so Švédmi, len ja som sa dobrovoľne oddal informačnej izolácii, pretože... no, jednoducho, nemám na to nervy. Nemal som pred rokom, nemám teraz a nebudem mať nikdy, keď o niečo pôjde. Vypol som telku a na uši zabil slúchadlá s nadčasovým em-pé-tri mixom a všetci svätí nak ochraňujú toho, kto mi akoukoľvek formou dodá info o priebežnom výsledku. Ale aby som nebol úplny somár, tak si celý hokej nahrávam na DVD, takže po jeho skončení si, už znalý výsledku, kuknem aspoň skrátený záznam v čase, kedy už v slovenských krčmách budú dlážku zdobiť roztrhané tikety a špakmi i rozliatym pivom poznačené stoly svojím čelom pečiatkovať znavení tipujúci :)
Blbne mi stránka. Všimol som si, že server PIPNI.cz, kde som ju v náhlom pominutí zmyslov zahostoval, je v posledný týždeň spolovice nefunkčný. Teda aspoň v rámci free-hostingu - šak načo platiť, aby niečo fungovalo, keď môžem mať čosi nefunkčné zadarmo... Každopádne, môj web je v konečnom dôsledku aktualizovaný približne tak často ako černobylská matrika, takže ani niet nad čím nariekať...
Už som tu asi spomínal, že som skončil s veľkým futbalom. Takmer som pri ňom prišiel o koleno i členok, takže bolo načase urobiť rázne rozhodnutie - a stalo sa. Netvrdím však, že nesledujem počínanie Hronskej Dúbravy aspoň spoza internetu a... no... hlavne, že to ešte niektorých mojich spoluhráčov baví. Zo šiestich zápasov však získali len dva body + niekoľko zranení a momentálne mútia spodné vody beznádejne poslednej žiarskej ligovej súťaže, do ktorej v minulej sezóne klesli (nepochopiteľne) dobrovoľne. Aj tak im však držím palce a podotýkam, že stále platí sľub - ak ma niekto túto sezónu uvidí v dúbravskej bránke, môže ma láskyplne nakopať do riti. Okrem toho, v hre je ešte jedna fľaša šampusu - čoby stávka - takže, ak nie kvôli inému, tak aspoň pre tých sedem deci bubliniek... :)
Malému futbalu som však verný naďalej. A zatiaľ sa darí. Umelá tráva, na ktorej sa premiérovo tohtoročná jarná sezóna začala hrávať, nám asi sedí lepšie ako asfalt, po ktorom sme sa preháňali doteraz. V prvých dvoch kolách sme rozdrvili Bufet 9:3 a mladých futbalistov Oranjes 6:0. Nepísané pravidlo, že čisté konto sa musí osláviť špeciálne, som musel dodržať a spolu s brankárom Unionky (2. liga), ktorý rovnako v ten deň nepustil gól (5:0), sme na pozápasovom pive spoluhráčom nalievali „podstoláka“ :) V túto sobotu nás však čaká líder prvej ligy ŠK Slovakia a tento šláger kola bude sakra náročný...
Práve ma nejaký dobrák informoval, že v druhej tretine hráme so Švédmi nerozhodne 2:2, takže som nútený opustiť zradný comp a snovať likvidáciu tohto onedlho nebohého neboráka v totálne izolovanom prostredí mojej postele, kde pod perinou s mušlami na lopúchoch dotrpím do pol deviatej, kedy budem morálne pripravený zistiť, ako to s tým naším účinkovaním v Moske v rámci dnešného štvrťfinále dopadlo :))))
UPDATE 20:27 - nevydržal som a zapol telku... desať sekúnd do konca... no... nepozriem radšej ani ten avizovaný skrátený záznam... tak pekný večer...

piatok 20.04.2007 (10:25)
Viete čo je toto? Nevinné pásy po lietadlách pravidelných leteckých liniek? Príjemná podvečerná obloha nad Zvolenom popretkávaná parami leteckého benzínu, ktoré sa nestihli vo veľkej výške rozplynúť, vytvárajúc zaujímavý vizuálny efekt? Jednoducho, niečo tak bezpredmetné, že to vlastne nestojí za reč? Omyl. Vlastne, tiež som si to donedávna myslel. Svet je však plný záhad a nečakaných prekvapení... Skúste si „vygoogliť“ záhadné slovko „chemtrails“, prečítajte si texty a porovnajte obrázky z webu s tým mojim včerajším... Prekvapení? Nie viac, ako ja...

utorok 17.04.2007 (23:59)
Bachnem to sem radšej hneď, lebo pokoja nedáte a ďalší deň plný mailov, že „kde sú tie sľubované fotky kuchyne!“, už nemusím :) Tunáka je záber spred 10 minút, ďalšie nahodím, keď bude čas i chuť, čiže nikdy... Samozrejme, to zátišie s umytým riadom je nekonečne umelecké, ale ten pult od jeho vzniku ešte nebol prázdny, bordel, čo zapadal mesiac v skriniach, umývam postupne - dľa vzorca - čo deň, to hrniec :) (po kliknutí na fotku 800×640)
Inak, až teraz som si všimol, že tie moje doničené hnáty na fotke o odstavec nižšie pôsobia neskutočne nechutne, je až neuveriteľné, čo v návale bolesti a športového znechutenia dokážem zverejniť... asi by som potreboval nezainteresovaného cenzora :)

pondelok 09.04.2007 (20:30)
Toto sú moje víkendové futbalové „suveníry“ z Hronskej Dúbravy. Bolí to hrozne a môžem si za to sám. K znovu nadobudnutej hrči na píšťale (presne tam, kde som bol trafený pred mesiacom a doteraz mi to neodpuchlo) mi pribudol bonus a la Adidas i na kolene. Všetko len preto, že futbal hrávajú i blbci. Dľa vzorca - ak netrafím loptu, kopnem aspoň protihráča. Bez ohľadu na dôsledky, ktoré to zanechá. A preto - miestoprísažne vyhlasujem (a tentoraz skutočne vážne), že ak ma ešte niekto túto sezónu uvidí v bráne Hronskej Dúbravy, môže ma osobne nakopať kamkoľvek (teda okrem pravého kolena a ľavej píšťaly, tam som už nakopaný dosýta)...
Podstatnejšia a na mojom zdravotnom stave nezávislá udalosť sa udiala koncom minulého týždňa. Stalo sa také, že po vyše mesiaci sa ukončila rekonštrukcia môjho jadra a ja som konečne existenčne funkčný. Neskutočné. Čistiť sa i napchávať už nemusím externe, všetko zvládam v rámci vlastných bytových priestorov. Neopísateľný pocit. V piatok som to neformálne oslávil prvými (relatívne úspešnými) bryndzovými haluškami a v sobotu umytím takmer kompletného inventáru, ktorý mesiac zapadal prachom v záložných priestoroch. A tak... Toť vsjo.

nedeľa 01.04.2007 (23:10)
Napriek divokému dátumu, len serióznych pár riadkov.
V sobotu som otvoril jarnú cykloturistickú sezónu krátkym výletom v okolí Zvolena. Na mäkkých gumách a s polofunkčnou brzdou. Ako každoročne. Pôvodne som chcel popri pedálovaní i dačo pofotiť, ale keď som v Kováčovskej doline siahol do ruksaku, zistil som, že foťák zostal tradične doma. Našťastie plechovkovú desinu som si pribaliť nezabudol a tak prvé jarné kilometre mali aspoň vlhké finále + dôkazovú fotku a la mobil :) Noha ešte celkom nie je v poriadku a tak som sa tmolil len v blízkom okolí. Napriek obavám znovu neopuchla a tak som sa dnes ráno vybral testovať kolohnát na futbal. Asfaltový. Aj ten som prežil bez ujmy, až na tú krutú prehru, ktorej horkosť sme však následne utopili v zopár vychladených pollitroch. Po dvoch týždňoch plných antibiotík a nútenej abstinencie, bolo pivo v záhradnej reštike takým balzamom pre telo i dušu, že som na nedeľný obed k našim dorazil až o tretej popoludní, čo som si následne parádne zlízol :)
Zajtra by sa mala ukončiť NEKONEČNÁ rekonštrukcia jadra finálnym zmontovaním kuchynskej linky a ja dúfam, že večer si po takmer piatich týždňoch konečne dačo zbúcham vo vlastnej vývarovni, lebo mikrovlnková strava + šaláty z Billy ma už mátajú i v nočných snoch... :)
A potom porozmýšľam, čo s týmto webom...

sobota 24.03.2007 (01:55)
Tragédia je, ak vás pri spontánnej návšteve zvolenskej pohotovosti privíta službukonajúci personál slovami - „Tak ste tu zas, pán Tužinský?“ Zas. Tento rok už po tretíkrát a zrejme nie naposledy. Po dvoch dochrámaných prstoch to tentoraz bola napuchnutá noha. Samozrejme, dľa tradície zasik z futbalu. Pred dvoma týždňami ma do nej nakopal premotivovaný protihráč a inkriminovaná píšťala sa rozhodla puchnúť a puchnúť a neodpuchnúť doteraz. A tak som - v neopísateľnej bolesti, po nespočetných doporučeniach a niekoľkých vyhrážkach mojich kamarátov/tok - bol včera nútený pochváliť sa svojim futbalovým suvenírom zvolenským lapiduchom. Teraz som obsypaný antibiotikami a dákym mastným ekrazitom, čo mi vo všeobecnosti spôsobilo nemalú radosť, pretože tento víkend mi nehrozí ani futbal, ani pivo, čo sú dve podstatné činnosti, ktoré bežne počas víkendu prevádzkujem. Týmto likvidačným zranením sa aspoň jednoznačne vyriešila ťažká dilema - hrať alebo nehrať túto sezónu „horskú“ ligovú súťaž za Hronskú Dúbravu, kde človeku túžiacemu po športe v zlomku sekundy konvertujú „tiežfutbalisti“ zdravotnú kartu do podoby - invalidný dôchodca. Tak načo si kaziť víkend i život... Chlapci sa istotne radi dokatujú i bezomňa.
Veselo sa má teraz aj môj najmladší brat, ktorého nadránom začalo pobolievať brucho a o pol piatej poobede bol už ľahší o svoj apendix. Keď som ho bol kuknúť v nemocnici, práve ho zošívali a on v sladkej narkóze ani nechyroval, že sa mu prvýkrát v živote splnil tajný sen o okamžitom schudnutí bez akejkoľvek fyzickej námahy a odriekania :)
Ozaj, čo tu robí (ZNOVU) fotka z kúpeľne, ktorá tentoraz evidentne nemá nič spoločné s témou? To je pre Teba, Milan. Keďže si mi spomínal, že fotiek kúpeľní nikdy nie je dosť, urobil som Ti radosť a ponúkam Ti do tretice finále tej mojej :))))  Pretože, ak by som tu mal uviesť fotky k predošlým témam, tak buď musím odkrútiť elastický obväz z hnátu a prezentovať autofetišizmus, alebo vykonať nočnú foto-vizitu na traumatologickom oddelení zvolenskej nemocnice. A to je - uznáte - v oboch prípadoch jemne uletený nápad :)
Dobrú noc.

pondelok 19.03.2007 (21:00)
Je pondelok a tak sa teda tradične hlásim.
Týždeň sa s týždňom stretol a ja mám okrem boľavej nohy aj kúpeľňu v pokročilom štádiu realizácie. Vymurovaná bola už predošlý víkend, odvtedy sa néééékonečne dlho kládli obklady a dnes aj dlažba. Už to stačí len vyšpárovať, nasadiť batérie, umývadlo, sprchu a mala by byť zhruba kúpelňa hotová. Pri lepšej konštelácii hviezd by som mohol koncom týždňa už i prvykrát vykonať v jej interiéri očistný akt. A potom už len záchod, chodba, kuchyňa, okná... och, Bože... už zase som v depresii...
Minule som tu spomínal, že sme pred týždňom v prípravnom zápase remizovali 2:2. Čo už, úspech to bol nesporný, ale mne je pred platný, keďže odvtedy ma bolí noha ako šľak. Ono, také kopnutie z celej sily do píšťaly - najmä ak som si nevzal chrániče (však „priateľský zápas) - zvykne zanechať následky, ktoré nezmiznú len tak do rána. Ale už to bude vyše týždňa a ono sa to nezlepšuje... A tak si nohu mastím sťaby storočný reumatik a na zápasoch obdivujem futbalové umenie mojich spoluhráčov z civilnej pozorovateľne.
V robote je fajn. Aj keď som dva dni z minulého týždňa strávil v knihárni, kde som páchal kvalifikovanú knihársku robotu ako nekvalifikovaný mukel. Spočiatku som sa cítil ako Slota na čajovom večierku, ale potom som si zvykol. Dúfam však, že predsa len zostanem nakoniec pri nefyzickej práci grafika, pretože tam sa dá jednoznačne lepšie flákať :) Len aby roboty bolo...
Milujem úchylov, ktorí sa zapájajú do diskusií na mojom blogu. Teda niežeby sa grupovali iba u mňa - oni sa odbavujú všade - ale u mňa mi ich výlevy trhajú nervy. Hovorí sa síce, že takýchto ľudí si netreba všímať, no nie vždy to ide. Čokoľvek napíšem, do všetkého majú čo povedať (spravidla stále tí istí, nezávisle na rôznosti tém) a vždy to dokážu prekrútiť. Ak napíšem, že policajný prezident z pozície „nadčloveka“ sústavne a vedome ohrozuje svojou 200 km rýchlosťou všetkých okolo seba (čím sa ešte zvesela pochváli do novín), zargumentuje mi „vševed“, že jemu predsa len vadí viac to, keď som ja pred dvoma rokmi prešiel na červenú. Pripadá mi to, ako keby porovnával hriechy notorického masového vraha s ukradnutím nízkotučného jogurtu v potravinách.  A tých prípadov je tam nesporne viac, mám pocit, že raz napíšem namiesto článku jedinú vetu - „2+2=4“ a budem čakať na debila, ktorý to spochybní. A verte, že sa určite nájde. Blbosť zvykne byť nesmierne aktívna.
O dva dni tu máme jar - teda tú meteorologickú. Keď som dávno-pradávno ešte web aktualizoval pravidelne a venoval mu nesporne viac času, privítal som ju touto básňou (úplne naspodu stránky). Zrejme je ešte trochu aktuálna, každopádne nielen ňou vám prajem krásny prvý jarný deň i všetky, ktoré ho budú nasledovať :)

pondelok 12.03.2007 (21:20)
Už pomaly tradíciou sa stalo, že aktualizujem v pondelok. Vlastne aj minulú nedeľu chýbalo len pár hodín, aby sa toto pravidlo potvrdilo. Zrejme to nebude náhoda, ale vysvetlenie nepoznám. Žeby som mal len po víkende viac síl i chuti?... :)
Mám vaňu. Položenú, obmurovanú a zaťaženú dvoma vreckami cementu. Je to oveľa príjemnejší pohľad ako ten spred týždňa, kedy sa v lokalite bývalého jadra na mňa škerili len dva rady ytongu (viď predošlú aktualiz.) a ja som počas exportného aktu mohol netradične civieť na svet cez kuchynské okno. Dnes je už všetko obmurované a zajtra sa idú klásť prvé obkladačky. Snáď sa to už pomaly začne aj ponášať na kúpeľňu, lebo na dennodenné audiencie u našich za účelom telesnej očisty, spríjemnené permanentnými radami do života, by som už rád spomínal v horúcom kúpeli komfortu vlastnej vane.
Včera som za Hronskú Dúbravu odohral druhý tohtoročný prípravný zápas, čo bol pre väčšinu mojich spoluhráčov druhý dotyk s loptou od minulej jesene. Keď som sa totiž pýtal trénera po predošlej potupnej prehre 2:10, aké tréningové periódy počas zimy absolvovali dúbravskí chlapci, bolo mi oznámené, že okrem spomínaného debaklu bola ich jediná zimná športová aktivita bezprostredne spätá s disciplínami slovenského viacboja v miestnej krčme. Včera sme však zvolili na nášho súpera nečakanú taktiku. Dúbravské ihrisko, ktoré by po teplej a mokrej zime pokojne splnilo i náročné kritéria armádneho tankodromu, načisto odrovnalo brilantnú techniku nášho súpera. I preto sme s Banskou Belou (chlapci hrávajú o dve súťaže vyššie) ukopali prekvapivú remízu 2:2 a značne im znechutili jarnú prípravu.

nedeľa 04.03.2007 (21:00)
Veselo je na svete. Od minulej stredy som polobezdomovec. Polovica môjho bytu sa premenila na rúbanisko a tá druhá sa preonačila na skladisko pozostávajúce z inventáru bývalej kuchyne i kúpelne a materiálu slúžiacemu k vzkrieseniu nového jadra. Moja existencia (ne)funguje v núdzovom režime. Rekonštrukčné práce, ktoré už boli nutné a pri ktorých som sa zadĺžil až po uši, budú trvať ešte minimálne tri týždne. Tiež sa mi to javí nehorázne dlho - najmä, ak všetci moji kamaráti mali jadro prerobené za pár dní, ale teraz už na tom nič nezmením... Robia mi to profesionáli a mne zostáva im len slepo dôverovať. Vlastne, keby záležalo na mne, tak tu existujem naveky ako človek jaskynný, celá iniciatíva vzišla od mojich rodičov - z väčšej časti i sponzorov tohto huncútstva :)
Inak sa nedeje nič extrémne podstatné, v robote sa jedujem od rána do večera a potom ihneď uháňam k našim, kde dočasne riešim svoj očistný rituál :) No a od dnešného rána mám seknuté kríže, čo som sa snažil rozchodiť dopoludňajším futbalom, ale malo to kontraproduktívny účinok a ja teraz sedím pri compe (v stiesnených podmienkach - je tu totiž presťahovaná celá kuchyňa) s maximálnym sebazaprením :)))
Joj, a teraz som od zlosti červený ako Mojsejov diktát, bo som zistil, že neviem v tomto brajgli nájsť otvárač na pivo... Vŕŕŕŕ... Idem spať.

pondelok 26.02.2007 (21:30)
V podstate mám od minulého piatku nový „kár“. Do roboty som ešte prišiel na 20-ročnej Škodovke a domov odchádzal na novom aute. Aspoň podľa tachometru. Presne 23. februára som zavŕšil prvých (a nebudeme si klamať - zrejme i posledných) 100.000 kilometrov a započal novú epochu môjho (vlastne otcovho) vozidla. Bolo celkom zábavné s očami na stopkách sledovať vynulovanie kompletnej číselnice v jednom okamihu, ktorý sa opakuje iba raz za 100.000 km. Stalo sa tak tesne za výpadovkou na diaľnicu z Bystrice do Zvolena a tento historický moment som oslávil bujarým pokrikom a spontánnym zatrúbením, na čo však okolité vozidlá, resp. ich vodiči, reagovali úplne inak, ako by si táto slávnostná chvíľa zasluhovala.
Dnes mám tachometer na „predvádzacej“ hodnote 105 km, čo je tiež dôvod na malú oslavu - disponujem totiž Škodou 105 S, s čím by som mohol frajeriť tiež asi tak pred 20 rokmi, dnes sa tomuto druhu približovadla každý pousmeje - ak nie porehoce. Žiaľ, doba je raz taká, každý jazdí v tom, na čo má a ja som za relatívne rýchly, i keď menej lukratívny presun z bodu A do bodu B, úprimne vďačný. Minulý rok som totiž ešte chodil natrieskanými autobusmi a trvalo mi to o hodinu dlhšie, nehovoriac o pohodlí... Aj keď to teraz ide parádne do peňazí - a Škodovky sú mimoriadne nenažrané - ale o tom už individuálny moto-presun je :)
Príjemný týždeň, ten môj bude od stredy skutočne veselý, čo vysvetlím v jeho závere.

pondelok 12.02.2007 (22:10)
Po takmer mesiaci som zasik tunáka. Perióda mojich aktualizácií sa postupne ustálila na dosť hrozivom koeficiente, ktorý by mohol zdanlivo predznamenávať likvidáciu tejto stránky, nebojte sa však, tak skoro vám pokoj nedám, zaplatenú ju mám ešte asi tak minimálne na polroka, takže sa ešte ani zďaleka nelúčim.
Snáď už neexistuje výhovorka, ktorú by som na ospravedlnenie mojej pasivity nezneužil, nejdem sa teda ani vyhovárať, spomeniem však aspoň niečo, čo mi „spríjemňovalo“ existenciu minulých dní.
Začnem predošlým víkendom. Ten bol výnimočne super. Okrem iných milých aktivít sa udiala aj jedna každoročná športová udalosť a to Zimný minifutbalový turnaj. Napriek tomu, že som neočakával veľké výsledky nášho mužstva, skončili sme nakoniec na nádhernom druhom mieste a potvrdili tak vysoké ambície Euroteamu do jarnej časti mestskej ligy. Dokonca sme ukoristili i najviac individuálnych ocenení - najlepšieho strelca i brankára :) Turnaj vyhrali chlapci z Remosu a parádne nás tym napajedili. Nám už pomaly prischýna depresívny ale trefný pseudonym - „večne druhí“ :)
A teraz vysvetlím pár vecí...
Takže v prvom rade - prečo už takmer nechodím na Pokec... Pretože svoj účel už splnil :)
Ako ďalej pokračujem v „skúmaní“ udalosti, o ktorej píšem viac o odstavec nižšie... Pred pár týždňami som dostal do daru (a ten dar si veľmi vážim) knihu od Davida Griffina - Nový Pearl Harbor, ktorú momentálne (žiaľ - sporadicky) čítam a ktorú odporúčam každému, kto si chce urobiť obraz o tom, čo sa skutočne 11. septembra 2001 na severnom pobreží USA stalo. Neobhajuje, ani neodsudzuje žiadnu z konšpiračných i oficiálnych verzií, uvádza len fakty a kladie otázky, ktoré z nich vyplývajú. Jediným nedostatkom českej verzie knihy je nepríjemnosť, že neponúka obrazovú prílohu, ktorú obsahuje originál, napriek tomu, že v celej knihe sú na ňu odkazy. Našťastie, ako sa hovorí - všetko je na webe - a tak sklamanie z neexistujúcej fotogalérie je minimálne. A aký mám názor na 11. september momentálne ja? V zúrivej diskusii na mojom blogu som ho už prezentoval, vám len odporučím adresy v hornej časti môjho webu a - samozrejme - pre objektívnosť i porovnanie s oficiálnou verziou, ktorú isto všetci poznáte.
No a teraz sa vám posťažujem s mojím momentálnym trápením a zároveň vysvetlím, prečo som tak zlostný počas práce, keď mi niekto na ICQ alebo Skype napíše tú obligátnu vetu - „Ako sa máš?“ a na ktorú zvyknem reagovať dosť podráždene.
Robím teraz na jednom časopise, ktorý má ambície vychádzať týždenne. Má 36 strán a je to vlastne motoristický inzertný plátok. Jeho šéfredaktor mi prisľúbil dodávať podklady v takej forme, že s ich spracovaním do finálnej podoby strávim pár ihravých hodín. Chápem, že začiatky bývajú ťažké a preto som i akceptoval fakt, že s prvými číslami strávim toho času predsa len viac. Ale to som ani zďaleka netušil čo ma čaká...
Nebudem vás tu zaťažovať technickými informáciami, ale skúste si predstaviť, že dostanete podklady na celostránkovú inzerciu vo forme jednej webovej adresy bez najmenšieho vysvetlenia, čo s ňou ďalej podniknúť. Príklad - strana 22 - www.autonovo.sk. Bum. Viac nič. Po následnom telefonáte sa dozvedám, že mám z webu stiahnuť zoznam všetkých ponúkaných áut + ich fotky. Na stránke je cca 100 inzerovaných vozidiel, ja z nich mám urobiť výber (ja, čo sa do áut vyznám asi ako Nora Mojsejová do kvantovej fyziky) a spáchať pohľadný inzerát. A systém práce? Paste & Copy. A to ikskrát po sebe - pekne po jednom. Aj to len v prípade, že daný web disponuje rozumným html spracovaním a texty idú skopírovať. Dnes som tri hodiny prepisoval zoznam áut z PDF-ka a minulý týždeň z „flashu“. Pre neznalých veci - je to asi taká práca, ako keby ste vyhodili z 10. poschodia puzzle a potom dva týždne štvornožky na priedomí snorili po roztratených dielikoch, ktoré by ste sa ďalšie dva týždne márne snažili zhmotniť do celistvého obrazu. A toto mám ja stihnúť za tri pracovné dni na cca 25 stranách (niektoré našťastie prídu hotové z reklamných agentúr) a zostávajúce dva dni sa ešte venovať práci na rovnako dôležitých zákazkách. Choré...
Takže aj z tohto dôvodu sa jedujem, ak ma niekto otravuje s hlúposťami, pričom ICQ vypnúť nemôžem, zvykli si totiž cezeň komunikovať so mnou i ostatní, našťastie trošku zodpovednejší, zákazníci :)
Ale inak sa mám fajn :)

streda 17.01.2007 (09:10)
Netvrdím, že je to pravda a ani vás o tom nechcem presviedčať. Ale nič nedáte za to, keď si to pozriete. Možno stojí za pár chvíľ uvidieť fakty aj z iného pohľadu, akým bol ten oficiálny. V celom prípade je mnoho nevysvetlených záhad a stránka 911.yweb.sk vám poodhalí niektoré z tých, ktoré dodnes nikto nevysvetlil. Toto nie sú fikcie, toto sú fakty, podložené názormi odborníkov. Z prvej ruky. Od tých, ktorí ich prežili na vlastnej koži. Od ľudí, ktorí zažili niečo iné, ako nám ukazujú médiá...
Osobne som sa pred poldruha rokom rozprával (ak sa tak dá o mojej angličtine povedať) s bývalým newyorkským požiarnikom, ktorý sa zúčastnil záchrannej megaakcie v to osudné dopoludnie. Aj on tvrdí, že celý 11. september 2001 je „very mysterious“...
Nech je skutočná pravda akákoľvek, mali by sme poznať všetky dostupné verzie jej výkladu. A nezatracovať ani tak odvážne vyhlásenia, akými sú tie, že „Dvojičky“ si zhodili Američania sami. Pred pár stáročiami bol upálený každý, kto vyhlasoval, že Zem je guľatá. Skúsme dnes byť civilizovanejší a vypočuť (prečítať) si aj názor z inej strany. A potom si slobodne vytvoriť ten svoj.
Včera som si zo spomínanej stránky stiahol jeden film, od ktorého som sa nevedel odtrhnúť do pol druhej v noci (to je tak, keď si človek o polnoci povie - „kuknem, o čom to je a idem spať“). Dnes si pozriem ďalší. Nie som priateľom senzácií, nečítam Nový Čas a nikdy som nebol na autogramiáde manželov Mojsejových. Ale z tohto filmu som zostal veľmi šokovaný. Najmä preto, že sa nedrží senzácií a dohadov, ale všetko podkladá očitými výpoveďami, videozábermi a faktami (odvolávajúc sa napríklad na fyzikálne zákony, ktoré sú konštantné!).
Už pri mojich dvoch návštevách Spojených štátov som sa stretol s mnohými pochybnosťami v oficiálne uzavretie „9/11“ ako - teroristický útok Al Káidy. Na verejnosť dennodenne prenikajú ďalšie fakty ohľadom tohto čierneho dňa. Do celej kauzy je zapojených príliš veľa ľudí, aby sa veci naveky udržali v tajnosti. Možno je skutočne všetko inak, ako sa uvádza v médiách a možno i na vyššie spomínanom webe. Jedno je však isté - oficiálna verzia pádu Svetového obchodného centra (i pádov zvyšných lietadiel) sa čím ďalej, tým viac otriasa v základoch. Ešte viac, ako samotné „Twins“ v ten osudný deň.

Dodatočne: Tento článok som uverejnil aj na svojom BLOGU a rozpútala sa k nemu zúrivá diskusia. Od slaboduchých urážok anonymných kreténov, cez súhlasné príspevky, až po diskusnú prestrelku v jej závere s jedným neúnavným zástancom oficiálnej teórie, ktorá pokračuje dennodenne veselo naďalej - tu je LINK.

streda 10.01.2007 (10:20)
Niekto učený raz povedal, že človek by mal žiť pre prítomnosť a nerozptylovať sa obzeraním do minulosti, či stresovať sa budúcnosťou. Ja však predsa vykonám inak. Ak ma totiž neosobná šeď prítomnosti nerobí šťastným, urobím si ju znesitelnejšou najmä vďaka spomienkam na spontánne nádherne chvíle predošlého víkendu a rovnako úprimne sa budem tešiť na ten ďalší. Všetko medzi tým je nepodstatné. Prítomnosť si budem vážiť, až keď bude stát zato. Aby som v budúcnosti znovu mohol na ňu spomínať ako na nádhernú minulosť. A nech sa všetci učenci, ktorí požrali všetku múdrosť sveta, strčia do zadku. Spolu so svojimi múdrosťami :)

piatok 05.01.2007 (23:50) - PF 2007
Takže - v prvom rade prajem šťastný rok „007“ všetkým, ktorí si ho šťastný zaslúžia. Tým ostatným ho prajem taktiež taký, aký si zasluhujú, sebe detto, no a nakoniec nakomplet celému svetu želám, aby si pri koncoročnom bilancovaní každý jeho atóm mohol povedať - „Tak tento rok to, do kelu, fakt stálo za to!“ :)
Toľko môj tohtoročný premiérový úvodník a hneď si položím moju tradičnú a ešte stále nezodpovedanú otázku - že prečo zase pár týždňov absolútne žiaden pohyb na stránke? Lebo.
Myslel som si, že dačo zosmolím cez sviatky. Šéf nám dokonca medzi nimi naordinoval tri dni dovolenky a tak sa stalo také, že vyše týždňa som netrpel depresiou pri pohľade na Banskú Bystricu. Inak mám toto mesto veľmi rád (čo nie každý Zvolenčan môže priznať), ale predsa len, v prvom momente mi vždy evokuje prácu a tá sa mi ku koncu roku nie vždy darila tak, ako by som si želal...
Kedy som to posledne aktualizoval? Aha... no... čo sa také veľké udialo odvtedy v mojom okolí? Tak, najprv niečo, čo si všimli viacerí - v Bystrici otvorili Europa Shopping Center. Určite viete o čo ide, tá obrovská neprehliadnuteľná stavba, ktorú si nemožno nevšimnúť pri akejkoľvek trase vedúcej cez toto krajské mesto. Nezvyknem tu spomínať celonárodné udalosti, ale okolo tejto stavby som prechádzal denne a sledoval jej, spočiatku stráááááášne vleklý počiatok a ku koncu priam zázračný finiš. Teda aspoň tej časti, ktorú sprevádzkovali pred Vianocami. Zaujalo ma i to, aký sme my zvláštny národ. Najprv sa každý dušoval, že do takéhoto vyblýskaného gýču v živote nevkročí a len čo sa to oficiálne otvorilo, všetci sa tam hnali ako Braňo Mojsej na matematickú olympiádu. A najkrajšie bolo, že prvé dni nebolo nič nezvyklé kúpiť predražený svetrík či termoponožky s bonusom v podobe omietky či prachu, ktorý víril celým komplexom. Totiž všade sa ešte vŕtalo, rúbalo a vlastne i tajne dostavovalo, len aby, preboha neboli nájomníci predražených priestorov ochudobnení o najlukratívnejši predvianočný zisk...
Apropó - Vianoce. No... už v rámci dlhoročnej tradície som sa nanominoval do Kauflandu na Štedrý deň hodinu pred záverečnou. Poloprázdny obchod, v ktorom jediný výraznejší pohyb vykonávali predavačky (tajne sa vytrácajúc k rodinnému krbu) a moja mama, ktorá vykúpila snáď všetko, na čo sa v to Štedré poludnie vzťahovala 50%-ná zľava. Potajme som sa hypermarketom tmolil i ja a nakupoval darčeky. Ako mi je vlastné, v posledný najmožnejší termín. I zase sprostosti som povyberal a pri Vianočnom stromčeku sa hanbil ako Schuster počas svätej omše. Našťastie, rovnaké hlúposti som i dostal a tak som sa ubezpečil, že priama úmera medzi termínom nakupovania darčekov a ich praktickým využitím neexistuje :))))
Štefanský futbal - asi nesvedčí o dobrom organizátorovi podujatia fakt, že ani dva týždne po odohratí zápasu nie je na oficiálnom webe výsledok, resp. fotogaléria. Nuž... nie je... Prečo... Dôvodov je mnoho, ale jedným z tých akceptovateľných môže byť i to, že som ešte stále nestiahol fotky z foťáku. No, ako si nájsť dobrú výhovorku na moju lenivosť, netuším :) Ale skončilo to 7:5 pre Modrých a ja som v bráne Červených dostal tri celkom zábavné góly. A potom sme sa opili. Zas nič nové...
Silvester. Paráda. Najprv Silvestrovský futbal, o ktorom napíšem viac inokedy, pre túto chvíľu z časových dôvodov len krátka reportáž, ktorá v pondelok vyjde vo zvolenskom Žurnále - teda ak ju tam športový redaktor Dano Valach nezabudne vtesnať:

No a večer sa šlo zabávať. Pravdupovediac, u niektorých spoluobčanov - teda najmä tých, ktorí sa zúčastnili silvestrovskej zábavy v jednom zvolenskom podniku spolu so mnou - som určite momentálne klasifikovaný ako gay. A ani sa im nečudujem. Kto videl, čo som si v posledný deň roku na seba navliekol, ma normálne orientovaným ani nazvať nemôže :) Nečudo, veď som pri obliekaní spojil mne vlastný nevkus a zjavnú núdzu o niečo čisté. Mám totiž pokazenú práčku (a na novú nemám) a tak som kombinoval to, čo javilo známky čistoty a funkčnosti. No a tak to i dopadlo... však keď budú fotky (ja som našťastie nefotil), zverejním corpus delicti. Aj zábava bola divoká. Všetci moji kamaráti disponovali partnerkami, len ja som vyfasoval starého mládenca Pílku, ktorý sa, rovnako ako ja, zúčastnil v individuálnej forme. A keďže naša „zábava“ následne spočívala vo vzájomných baletných kreáciách a verbálnom prejave, ktorý vzdialene pripomínal niečo medzi karaoke a košickým dabingom, netreba sa čudovať, že sme v agentúre JPP vedení ako silvestrovskí Valentínci... najmä ak sme o pol piatej ráno plece pri pleci svorne húkajúc vykračovali nočným Zvolenom s Braňovou lopatou na chrbte, ktorú vyhral v tombole a ktorá slúžila v danej chvíli ako multifunkčné zariadenie - simultánna gitara, valaška, navigačný panel, pomocné koliesko pri neplánovanom vybočení z trasy alebo výhražný arzenál pri podozrivo vyzerajúcich spolupútnikoch...
No a potom sa diali veľké veci... Ale o tých až nabudúce :)
PF 2007!

piatok 15.12.2006 (10:50) - zase na chvíľu online :)
Bolo koze dobre, šla sa na ľad šmýkať :) I vybral sa nedoliečený Hemendex na futbalový tréning. Pribratý a lemravý sa síce snažil znovunavrátiť do niekdajšej formy, ktorej zjavné pohasnutie za následok mala dlhodobá zdravotná indispozícia, vrhal sa v bráne do striel, až parkety praskali, sem-tam dokonca trajektória jeho pádu (pretože pri súčasnej hmotnosti ťažko hovoriť o robinsonáde) preťala balistickú krivku súperovej strely a telocvičňou sa niesli zaslúžené ovácie... ale, ako sa hovorí, na posratého aj štátny rozpočet spadne - Maťko nám neskoro zovrel dlane v päsť a nešťastne letiaca mičuda vrazila do jeho nepripravených údov a dokrivila ich rozstrapkané zakončenie... A, keďže Maťko je starý hypochonder a ruka mu k tomu ešte začala i opúchať a tŕpnuť, vybral sa na pohotovosť.
Tu sa na chvíľu zastavím a zamyslím :) Hovorí sa, že sme malý národ. Dokonca na glóbuse sme (spolu s Andorou, Vatikánom a Lichtenštainskom) označení číslom, bo celý názov našej krajiny by tam (akokoľvek miniatúrnym písmom) nevošiel. A predsa je nás ako hadov. Teda aspoň tam, kam niečo potrebujem ísť vybaviť. Benzínová pumpa - fronta pri stojanoch, fronta pri pokladni. Hypernova v stredu poobede - predvianočné šialenstvo na „entú“. Národ sa bil o každý akciový „thajwansonic“, dokonca sa mierna roztržka strhla i v oddelení mandariniek a banánov - veselý obraz každoročných Vianoc. V našich potravinách - klasika - dôchodcovia, ktorí idú nakúpiť za 25 korún, promenádujú sa v úzkych uličkách medzi regálmi s nákupnými vozíkmi, do ktorých by sa zmestil hroch a debatujú. Samozrejme - v „primetime“, čiže v čase, kedy ostatní potrebujú rýchlo nakúpiť a vypadnúť do práce. A u lekára... páni moji... hotové božie dopustenie. Vlastne už klasická situácia. Plná čakáreň kašľajúcich ľudí a v tom - dôchodkyňa. Scenár jej taktiky je v každej ordinácii konštantný - hneď po príchode postaví sa rovno pred dvere a „študuje“ ordinačné hodiny, ktoré už musí poznať lepšie ako interiér vily rodiny Mojsejových. Otvoria sa dvere a tetuša (so štartom, za ktorý by sa nehanbila ani Jarmila Kratochvílová v čase najväčšej slávy) šup ho do ordinácie. Zašveholí čosi o tom, že si ide len po kartu a zabuchne za sebou. Dvadsať minút počuť z ordinácie kompletný politicko-kultúrno-bulvárny sumár uplynulých dní (načo som si kúpil noviny...) a zrazu sa objaví vo dverách s plnou náručou receptov a s úsmevom nám stihne oznámiť, že keď už teda bola dnu, tak si dala predpísať aj lieky. A už jej niet, o pár minút už sedí pri obľúbených telenovelách a, v duchu sa škeriac, ako vie ona všetko rýchlo vybaviť, sype si lieky do orálu a pchá čípky do análu... Uznáte, že po tomto zážitku som, nehanebne kľajúci, uznal za vhodné vypadnúť z čakárne a radšej nakúpil v lekárni „za hotové“. No a takto nejako som hromžil aj včera na pohotovosti...
Podarilo sa mi dostať na radu až na druhý pokus okolo ôsmej večer, ale aj tak som si tam odsedel obligátnu hodinku... ale aspoň diagnóza za 60,-Sk bola priaznivá - zlomené to nie je, len nechutne narazené, čo znamená, že sa do brány zase nejaký ten týždeň nepostavím. Už vidím, ako sa tešia moji spoluhráči v útoku, ktorí sa nevedia dočkať mojich „načasovaných“ prihrávok...
A ako som sa mal počas uplynulých dní? Nuž, ak to niekoho vôbec zaujíma, tak naprd. Bol som totálne, ale totálne pracovne vyťažený a to nielen v práci, ale i doma. Okrem toho i dosť chorý a tak sa asi netreba diviť, že mi začali liezť na nervy ľudia, ktorí sa ma cez ICQ alebo SKYPE (cez ktoré som komunikoval výlučne pracovne) donekonečna vypytovali, ako sa mám, čo robím a či sa tiež tak nudím ako oni... Viem, že to mysleli dobre, ale skúste sa vžiť do mojej kože, ako som sa pri týchto dobre mienených „provokáciach“ asi tak cítil, keď som o druhej v noci, totálne zničený dorábal časopis a pomedzi to si do červených očí sypal hektolitre očných kvapiek...
Už aby tu boli Vianoce... teda ani nie tak tie sviatky - zase nemám nachystaný ani jeden prezent pre blízkych - ale skôr ten týždeň voľna, cez ktorý sa, dúfam, aspoň trochu zregenerujem.

PS: ozik, ja mám webkameru (viď screenshot vyššie), i keď kvalita nie je bohvieaká, podstatné je, že už vás už môžem desiť nielen cez písmenká. A vyteší sa aj môj brat v Amerike, ktorý dnes cez tento „telemost“ bude sledovať reakciu mojich rodičov po tom, čo im oznámi „rodinnú udalosť roka“ :)

Príjemný predvianočný zhon! :))))

piatok 01.12.2006 - Hemendex’s time out...
Mám sa skvele. Od leta som permanentne chorý, posledné tri týždne ma morí dáka pliaga, ktorá mi nivočí vrchnú časť karosérie, kašlem, kýcham a inak prejavujem poruchu systému, čo je ale najhoršie - nezlepšuje sa to... asi by som mal fakt zájsť k „obvodnej“ a pobiť sa s číhajúcimi dôchodkyňami o miesto pred dverami ordinácie. Editácia stránky je teraz to posledné, čo ma trápi - existenčné priority sa líšia od stavu, v ktorom sa človek nachádza a ja sa momentálne cítim ako deravý groš na numizmatickej výstave...
Trošku si dám pauzu, kým naberiem odvahy do ďalšej epochy svojho webu, ak vôbec... Nieto síl, nieto chuti, nieto prečo... Nie je dobré, keď sa niečo robí nasilu, príkladov je okolo nás dosť, tak načo sa mám strapňovať aj ja - najmä, ak sa mi to darí úspešne v iných oblastiach žitia.
Ak máte záujem, poprehŕňajte sa v bohatom ARCHÍVE alebo kuknite čo nové na BLOGu - tam stačí jediná aktualizácia a ďalšie dni sa o celoštátnu zábavu stará diskuchtivá Slovač :)
PS: alebo si ma „vypočujte“ v rannej relácii Expresu, hehe, dnes ráno som skoro nabúral, keď Kurilák do ticha zreval, že „Héémééééndéééééx“  :)))

štvrtok 16.11.2006 (22:30)
Keďže 17. výročie „Nežnej“ strávim v posteli s pani angínou a tento - pre niekoho deň „D“, pre niekoho deň voľna - „oslávim“ bez asistencie počítača v sladkom opojení čaju a narkotík v nedôstojnej polohe ležiaceho strelca zababušený paplónom až po nachladnutý amplión, pripomeniem si historický medzník v novodobej histórii našej - kedysi federálnej vlasti - rok starým literárnym počinom z mojej produkcie, ktorý som onehdá, v čase aktívnej produktivity, zverejnil v mojom „smeňáckom“ blogu. Takže toto je on. A ja pálim pod duchnu. Ako inak, sám... :(
PS: Prosba - ak by niekto disponoval bežne dostupnou a relatívne vyliečiteľnou chorobou, ktorú som tento rok nejakou náhodou ešte neabsolvoval, nech pokojne príde, zazvoní, vojde a nakazí ma. Akoukoľvek formou, ale čím skôr... Totiž, ja to všetko dostanem tak či tak (však som permanentne chorý už od leta), ale rád by som si to odbil ešte pred Vianocami, nech mám aspoň jedny sviatky v roku „zdravé“. Najmä, ak potrebujem nabrať síl do zdravotných indispozícií, ktoré na mňa čakajú v roku budúcom :)

pondelok 13.11.2006 (18:40)
Poznáte ten pocit, keď so všetkou silou i vlastnou váhou stláčate brzdový pedál vášho auta až na podlahu a ono si to veselo peláši nezmeneným tempom ďalej? V poslednej chvíli, kedy brzdové svetlá auta pred vami máte takmer vytetované na čele, vám napadne zatiahnuť za ručnú brzdu a váš voz horko-ťažko ubrzdí pár centimetrov od nárazníku vášho suseda... Že nie? Tak to máte šťastie, pretože mne sa také čosi prihodilo asi pred hodinou, keď som sa vracal z práce a domov som to mal už len pár metrov... Našťastie to nebolo až také dramatické, ako tu opisujem, ale nebolo mi všetko jedno, keď som zistil, že brzdový pedál mi je v danej chvíli platný ako Cassanovovi šieste prkázanie... Štastie v nešťastí bolo to, že som na to prišiel vo chvíli, kedy som ho až tak extrémne nepotreboval, fakt stačila bohate ručná brzda, ale keby som sa naň spoľahol o pár sekúnd neskôr, tak je celkom možné, že poslednú aktualizáciu tohto webu za mňa urobí kamarát, ktorý pre tento účel disponuje i mojím úžasne zložitým heslom :)
Auto je momentálne u pána opravára, ktorý mi ho, dúfam, dozajtra dá dokopy. Diagnóza - roztrhnuté neviemčo na vnútornej strane zadného pravého kolesa a z tohto titulu vytečená kvapalina (ak som ho správne rozumel). Takže zajtra idem do práce starým dobrým spôsobom - autobusom s dvoma prestupmi, čo znamená, že budem vstávať asi o hodinu skôr. Ale vôbec mi to nevadí, pretože mám pocit, že vždy je lepšie dobrovoľne sa odviezť do roboty autobusom, ako byť nie z vlastnej iniciatívy odvezený do neďalekej spaľovne v papierových topánkach :))))))

utorok 07.11.2006 (09:50)
Do riti by som nakopal všetkých „majstrov sveta“, ktorí si myslia, že ich skutočne dobrosrdečné a úprimné odporúčania o kúpe nového auta, budem akceptovať ako ekonomicky mnou prevediteľné. Samozrejme, že mám trable s tým mojím 25-ročným krámom (vlastne oficiálne ani nie je môj), ale to neznamená, že teraz kvôli tomu vylúpim Devín-banku, aby som mal na nové približovadlo z nekonečne predraženej ponuky slovenských auto-predajní. Už aj tak dosť ma vyžmýkali jeho nekonečné opravy, ktoré som bol v poslednom čase nútený absolvovať.
„Kúp si nové auto“ - mi odporúčajú kamaráti-milionári, s výrazom tváre, ako keby šlo o víkendový nákup v Tescu. Že mi takmer desať litrov mesačne odchádza z účtu len v rámci trvalých príkazov na úhradu nájmu, stavebného sporenia, elektriky, káblovky a kopu ďalších zbytočností, pričom na samotnú existenciu mi zostáva len zopár „členov Hlinkovej gardy“, ako argument neakceptujú. Ono, skutočne, z večne vyhriatej Octavie de Luxe sa ťažko objektívne posudzuje osud „škodovkára“, ktorý, najmä teraz v zime, v rámci poveternostného extrému, mení svoju šoférsku aktivitu na nekonečnú záplavu drobných investícií do nemrznúcich zmesí a najmä obrovskej dávky trpezlivosti pri štartovaní...
Po generálke motora a oprave všetkých, pre jazdu podstatných záležitostí, mám konečne teraz „auto“ v stave, kedy zvykne naštartovať na prvý/tretí pokus a občas i dôjde do plánovaného cieľa v plánovanom termíne. Uvidíme, čo prinesú prvé mrazy, ak však prídu také, ako minulú zimu, nepomôžu si ani kamaráti-milionári vo svojich vysokokubatórových tátošoch, pretože benzín zamŕza rovnako veselo v každej nádrži :)))) To sa budem i ja vtedy škeriť na ich márny boj s fúziou mrazu a zamestnancami ČS zriedeného a zmrznutého benzínu/nafty! :)
Zajtra ráno si idem po ortiel smrti. K obvodnej lekárke. Druhý odber krvi a druhé výsledky. Mononukleóza je viditeľne na ústupe, aspoň sprievodné javy o tom nasvedčujú. Včera som dokonca vyšiel päť poschodí pešo a takmer som sa nezadýchal, takže ak bude všetko okej, v stredu hrám na tréningu konečne v útoku - už ma totiž nebaví postávať v bráne a počúvať nekonečné výčitky alibistických obrancov, ktorí, stojac na polke ihriska, nevedia pochopiť, prečo som ten a ten gól pustil za svoje „záda“.
Keďže aj vo futbale nám započala zimná sezóna, ktorá je poskladaná výlučne z nesúťažných zápasov, rozrástli sa mi „telocvičňové“ aktivity. Počnúc týmto týždňom mám 3x do týždňa parkety a 1x asfalt s kamarátmi z futbalu i mokrej štvrte :) Uvidíme, čo to so mnou narobí, odporúčanie doktorky je jasné - žiaden šport (mononukleóza + dna) - ale niekde tie prebytočné kilá zhodiť musím. A keďže inej fyzickej aktivity niet (ej veru, ani tej duálnej), budem to musieť riešiť takto...
Na záver spomeniem ešte to, že ma zlostia aj moji bratia, ktorí ma do nepríčetnosti jedujú priteplenými e-mailami z Floridy :))) Čím väčšia zima u nás, tým častejšie provokovanie z teplých krajín. Pľundriaci! Ale inak ich mám rád... :)

pondelok 30.10.2006 (20:35)
Vraj - Napíš dačo nové na web!... Sa vám povie... Vy tiež nepíšete :) Hoc’ ja by som pri najlepšej vôli aj dačo vytvoril (žeby sľubované fotky z USA?), ale keď ma sužuje jeden veľký problém, ktorý mi v tom bráni a nedokážem ho prekonať - NEXCE SA MI. No dá sa dačo predpísať proti lenivosti, ktorá je v rámci svojej vrodenosti ešte sprevádzaná zdravotnými a bytostnými problémami? Napríklad, okrem toho, že sa stále cítim naprd, mi ešte neštartuje auto a neviem zohnať lacné zimné gumy (bo, chudobný zemepán, na drahé nemám). A to už koncom týždňa hlásia zimu a sňach. Vrrrrrrr... Zajtra ráno idem na krv - čo znamená, že ak tam chcem prísť na siedmu, musím vstávať o dve hodiny skôr, aby som si nechal poldruha hodiny na presviedčanie karburátora o zmysle bytia :)))) Tak, ako každé ráno pracovného charakteru. Ešteže pozajtra je sviatok... Takto dáko sa mám. Ale to vás zaujíma asi tak ako Jana Slotu cena za prenájom vodných bicyklov na Balatone...
Ale predsa len pár viet k minulému víkendu - dva týždne po ukončení jesennej sezóny v Hronskej Dúbrave, sme túto sobotu odohrali posledný tohtoročný zápas v mestskej lige. Remízou s Gitonom sme si na prezimovanie vybrali celkom pekný tretí flek a do jarnej časti, ktorá by sa mala konečne odohrať už na umelej tráve, máme čo robiť, aby sme zlepšili obrovské herné rezervy, ktorými disponujeme. Samozrejme, tak ako moji spoluhráči, i ja by som sa mal zamyslieť nad svojími výkonnmi v bráne... Každopádne, záver jesene sme oslávili ako sa patrí. I keď s Euroteamom som pobudol len zo dve hodiny, posledné borovičky (fuj) som dopíjal s nečakanými lídrami druhej ligy - kamarátmi z Unionky, ktorí s oslavami úspechov i neúspechov majú toľkoročné skúsenosti, že by si skrz to mohli otvoriť i agentúru poriadajúcu chlastačky všemožných príležitostí i kalibrov :)
Po tejto sobote (všetky oslavy prinášajú i obete a preto sa netreba čudovať, že jeden z nás od soboty nosí ruku v sadre a ostatní ich majú presilené zo „slovenského trojboja“) nastala pasívna nedeľa. Začalo totiž pršať a keďže pršalo až do večera, na tréningu sme sa nezišli - chalani síce zvládli aspoň tradičné „druhé kolo“ na pive, čo som, našťastie, po náročnej sobote svojou prítomnosťou požehnať nemienil. Uvidíme, ako dopadne tréning v stredu :)))
A tak...
PS: chcel som tu nahodiť koncoročné tabuľky oboch tímov, v ktorých hrám, ale... nexce sa mi :)

nedeľa 22.10.2006 (20:20)
A tak sa mi brat i s manželkou v sobotu zbalili a odfičali naspäť smer Spojené štáty. Po niekoľkotýždňovej dovolenke na Slovensku, počas ktorej navštívili a vykonali všetko, čo stihli, sa unavení, ale viditeľne veselí, posadili na vlak do Bratislavy a už ich nebolo. Pochopiteľným sprievodným javom boli potoky sĺz našej mamy, ktorá, ako každá mama, nikdy nepochopí, že „rodný dom“ tu nebude pre jej deti naveky trvalým bydliskom. Bolo nám s nimi fajn, i keď sme si ich veľmi neužili. Dovolenka na rodnej hrude bola krátka a na pláne toho strašne veľa. A aj tak nestihli všetko, čo chceli. Tak ako ja pred pár týždňami v Amerike. Človek veľa plánuje a málo stíha :) Začiatkom budúceho týždňa sa ešte pomocú v Blave a v stredu šup ho naspäť do New Yorku. Tak prajem štastný let a díky za návštevu :)))))
Futbalové aktivity tohto víkendu boli poskromné. Keďže „veľký“ futbal mi minulý týždeň skončil, súťažne som sa zúčastnil iba v mestskej lige. Hrali sme proti nevyspytateľnej Coffole a trápili sme sa až do poslednej minúty. Nakoniec sme však vyhrali 7:5 a  vrátili sa znovu na tretí flek. O týždeň nám končí sezóna aj v tejto súťaži, v poslednom kole nás čaká náročný súper Giton. A potom - nekončená zimná prestávka plná chceného vyvaľovania a nechceného priberania...

pondelok 16.10.2006 (20:00)
Veľká udalosť! V sobotu sa okruh mojich spoluhráčov v Euroteame rozrástol o ďalšieho ženáča, čím sa náš tím okresal na torzo štyroch šťastlivcov, ktorí ešte nestihli stratiť slobodu i rozum :))) Ženil sa útočník Miro so svojou dlhoročnou partnerkou Jankou a, keďže obaja počas svadby pôsobili úprimne šťastní, verím, že im to šťaste vydrží až do konca sveta. No, a pretože sa to patrí, bolo ich celé naše mužstvo na svadbe i vystískať a tak trochu to s nimi i osláviť. A bolo tam dobre, aj keď niekedy až priveľmi bujaro, ale kde už sa človek zabaví, ak nie na svadbe, nak aj po prehratom zápase :) Takže ešte raz - veľa šťastia vám obom, Janka a Miro a dodatočne „sorry“ za Ola, ktorý si na chvíľu pomýlil svadobnú hostinu s Radvanským jarmokom :))))
Svadobný deň nebol už tak veselý na zápase. Hrali sme s dosiaľ neporazeným Remosom a napriek kvalitnému výkonu (údajne zatiaľ najkrajší zápas tejto sezóny), predĺžili ich neporaziteľnosť minimálne do ďalšej soboty. Prehra 3:5 nás posunula až na štvrý flek a máme čo robiť, aby sme si reputáciu napravili v posledných dvoch kolách jesennej sezóny.
Tá pre nás skončila v Hronskej Dúbrave. V nedeľu sa hralo posledné kolo a v domácom stretnutí sme hostili Veľkú Lehotu. Tím súpera prišiel v okresanom i podnapitom počte a proti nám sa na ihrisko s polhodinovým meškaním postavilo iba sedem jeho hráčov. V 25. minúte, keď sme už viedli 3:0, útočník hostí vynadal hlavnému rozhodcovi po predošlej hádke do pohlavných orgánov, čím sa postaral o svoje vylúčenie a predčasné ukončenie zápasu pre nízky počet hráčov na ihrisku. Aj takú podobu má „horská“ súťaž v našom regióne. Našťastie horkosť z predvedeného futbalu sme zajedli fantastickým gulášom a poniektorí i nejakým tým štamprlíkom a hneď bolo veselšie. A keďže som na víkend vysadil lieky, tak som si nejaké to pivo (a borovičku - no a čo!) druzgol i ja. A teraz ma bolí hlava. Tak mi treba!

nedeľa 01.10.2006 (21:10)
A veselo je i naďalej. Už ma nezlostí len môj zdravotný stav, ale aj približovadlo, ktoré sa rozhodlo, že ma bude jedovať každodenne až do nepríčetnosti. V piatok som ho dokonca musel cestou z roboty pred dom dotlačiť - samozrejme, za pasívnej asistencie dôchodkýň v oknách, ktoré, zírajúc zo svojich pozorovateľní, boli svedkami írečitých komentárov, ktorými som danú aktivitu doprevádzal strastiplných cca 200 metrov od križovatky, kde zhaslo, až k domu, kde stojí doteraz. Diagnóza je rovnako jednoznačná, ako u mňa. Akurát, že tu stačí vymeniť „hlavu“ motora, ktorá netesní a tým pádom mi do valcov spolu s benzínom tečie i voda z chladiča. Celé to potom vyzerá tak, že pri štartovaní sa z výfuku valí biely dym zahaľujúci celé auto do nechutnej hmly a tento vizuálny efekt zvukovo podfarbuje z okna vodiča odporné kľanie. Kiežby sa tak dialo len pri štartovaní, tak si tých pár minút i pár deci minutého benzínu odtrpím, ale v poslednej dobe mi to zdochýna aj počas jazdy - najmä v križovatkách, kde spôsobujem dopravný chaos, čo už nie je sranda. Následne 5-10 minút márne štartujem a ničím si nervy i autobatériu... Na zadok som chcel nalepiť nápis: „Škoda 105 S - limited Zet edition - Zvykne zvyčajne záhadne znenazdajky zdochnúť a zjavným zignorovaním zúčastnených zapríčiniť zápchu.“ - ale nakoniec som sa na to vyprdol, lebo by som provokoval národ i počas relatívne funkčného stavu... Ale, ak môžete, pomôžte - súrne zháňam zachovalú a funkčnú „hlavu“ motora na Škodu 105 S. Ak niekto o takom dačom vie a vie poskytnúť (do 2.000 Sk) - tel. 0905 220 619. Koniec bezplatnej inzercie. A vďaka.
Ale, všetko zlé je na niečo dobré - keď moju modrú metalízu chceli asi pred dvoma týždňami dáki zasrani v noci šlohnúť (kam sme to dospeli - už sa kradnú i staré škodovky!), nepodarilo sa im to. Vypáčili dvere, vytrhali štartovacie káble, posunuli sedačky totálne dopredu (zrejme nielen intelektuálne ale i fyzicky nevyvinuté typy) a... nenaštartovali. Musela byť skutočne sranda v tom aute, škoda, že som sa nezúčastnil...
Že mi okrem „dny“ krvné testy minulý týždeň potvrdili i mononukleózu, vedia už všetci moji známi. Nariekam totiž, kade chodím... Vedieť - zle, nevedieť - ešte horšie. Tak aspoň už teraz viem, čo to je. A aj to, čo ma trápilo pred odchodom do Spojených štátov... Netuším, či je dobre, alebo zle, že sa to zistilo až teraz, keď je kvázi „prechodená“, ale jedno je isté - mám minimálne na ďalšie dva mesiace zakázané všetko, čo mám rád. Vysokokalorické jedlo, pivo, šport, sex... (hehe - posledne menované len teoreticky) - to všetko môžem teraz len závidieť tým, ktorí si to môžu slobodne užívať... Napriek tomu som tento víkend absolvoval dva zápasy v bráne (kde som sa po silných antibiotikách flákal, ako to len šlo) a v obidvoch som bol v tíme, ktorý zvíťazil. Asi sa mi lepšie darí, keď som chorý... Sranda je aj to, že za posledné dva týždne (čo som oficiálne chorý), v ktorých som odohral štyri zápasy, som obdržal len dva góly a po výsledkoch 10:1, 14:0 (v mestskej lige) a 1:0, 3:1 (vo veľkom futbale) si aspoň trochu zlepšil kredit i náladu. Avšak, ani po jednom z týchto stretnutí sa nekonalo obligátne pivo a posedenie s kamarátmi, teda aspoň v mojom prípade. Ale, ako sa hovorí - „zdravý človek má milión prianí, chorý však iba jedno...“ - a tak aj ja dúfam, že už o pár týždňov ma bude znovu zaujímať milión krásnych zbytočností :) Tak, ako všetkých ľudí, ktorí sú zdraví. I keď viem, že 100%-né to už nebude nikdy...
Príjemný 40. týžden roku Pána 2006 :)

Tento odkaz je tu len pre mňa z archívnych dôvodov :P

pondelok 25.09.2006 (22:00)
US-TOUR 2006... Je tomu už takmer dva týždne, čo som z Ameriky doma a na mojom webe - kde nič, tu nič... Asi by sa patrilo vysvetliť, že prečo, keďže som počas môjho pobytu za „mlákou“ nasľuboval ohľadom zverejnenia cestopisu a fotografií hory-doly, ergo - viac než Fico pred voľbami :)
Takže - dôvod je prostý a nelichotivý: od návratu na rodnú hrudu je môj zdravotný stav horší ako úroveň zábavných relácií na Markíze. Mal som pocit, že, keď si to nebudem všímať, odíde to tak, ako to prišlo, ale... Dospelo to nakoniec k tomu, že som bol nútený navštíviť svoju obvodnú doktorku. Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že ja k doktorovi idem, až keď ma necháva pozdravovať hrobár Jano, a aj teta doktorka bola zjavne prekvapkaná, keď som sa jej bez varovania nanominoval do ordinácie a spustil lavínu osobne stanovených diagnóz. Žiaľ, hoci som stade nakoniec odišiel s úplne iným problémom, s akým som tam pôvodne šiel, je to v konečnom dôsledku problém dosť veľký... Do stredy budú známe aj ďalšie krvné testy, zatiaľ je však jasné, že zdravý ani zďaleka nie som. Preto momentálne myslím na svoj web, ako na poslednú vec, ktorá ma zaujíma. Avšak dúfam, že veci sa dajú, už keď nie do normálu, tak aspoň do prežitiavhodnej formy a môj web zas bude pre mňa dôležitý...

pondelok 18.09.2006 (22:20)
Tak. A sme doma. Teda, som. Vlastne, snáď i vy, ale kým vám to príde samozrejmé, ja si tento fakt vážim viac než Fico svoje premiérske kreslo. Po dvoch týždňoch totálneho amerického šialenstva a vyše 24-hodinovom cestovnom maratóne, som totálne vyčerpaný, ale šťastný, padol k rodnej zemi. Bolo super, i menej super, ale neľutujem ani to, že som za Atlantik šiel chorý jak rysavá jalovica. Veď raz o tom vám i napíšem, i keď teraz netuším, že kedy... Samozrejme aj s fotkami, ale teraz sa musím aklimatizovať na stredoeurópsky čas, čo sa mi zatiaľ úspešne nedarí. Ale žijem...

sobota 26.08.2006 (13:10)
Toto sú posledné riadky tohto webu aktualizované na Slovensku. Dúfam. Moja zdravotná mizéria pokročila do ďalších dimenzií - okruh možných diagnóz sa rozrástol na peknú kôpku, ale aspoň som sa dal poistiť. Takže ak umriem, som bohatý.
Idem. Ak budem schopný dôjsť po svojich na letisko, prejdem kontrolou a vydržím pri plnom vedomí i svedomí šesťnásť hodín od štartu v Bratislave až do príletu v Bostone, ozvem sa vám priamo z Ameriky. Od tejto chvíle sa bude aktulizovať už iba môj BLOG, kde, verím, prinesiem aktuálne info z môjho tripu. Držte mi palce, kamaráti :)
Astalavista, Slovensko.

pondelok 21.08.2006 (12:30)
No, ako je už ctenému okolitému svetu známe, ak sa nestane nič, čo by danú akciu ohrozilo, vyberiem sa budúci pondelok na dvojtýždenný výlet za „veľkú mláku“. Letím v pondelok ráno z Bratislavy, v Mníchove prestupujem na prípoj do londýnskeho Heathrow, kde sa aktívne zúčastním celoeurópskeho šialenstva a la „konkurz na teroristu“. Ak prejdem prísnym výberom a teda neobjavia u mňa rozbušky v bryndzi alebo tekuté bomby v príručnej slivovici, odletím spolu so šťastnými spolucestujúcimi do Bostonu. Ale stať sa môže všetko a pri mojom momentálnom „šťastí“ by som ani nebol veľmi prekvapkaný, keby som sa už z Londýna vrátil z dlhým nosom (v horšom prípade bez neho).
Zdá sa mi to však trošku uletené - človek vysolí za letenku nekresťanské prachy a výsledkom je to, že sa anonymný obyvateľ planéty hneď po vstupe do terminálu letiska zmení na potenciálneho teroristu a tak sa k nemu i správajú. Chápem, že prevencia musí byť, najmä ak sa vyskytne isté podozrenie niekoľkonásobne nafúknuté médiami, ale nadháňať ľudí k nezmyselným podrobným prehliadkam ako stádo oviec, sa mi predsa len javí  trošku uletené. Najmä, ak najväčším momentálnym podozrením je podozrenie, že spomínané podozrenia z terorizmu boli len vymyslenou senzáciou na posilnenie ratingu anglických a amerických tajných služieb.
Takže, ako hovorím, budúci pondelok, pri ideálnej konštelácii hviezd a poriadnej dávky šťastia, odfujazdím do Ameriky za bratom na 15 dní zaslúženej dovolenky. Veľké obavy mám i z najnovšieho zdravotného problému (nieže by som to chcel privolávať), pretože odkedy ma kamarát v sobotu na zápase (ktorý som ledva dohral) potešil, že moja dlhodobá bolesť v trieslach môže vlastne byť istá forma pruhu (!!!), ma začalo bolieť už aj v miestach, kde by sa ten zrádnik mohol skutočne vyskytovať. A tak som zrušil akúkoľvek fyzickú aktivitu až do odletu, i preto ma na stredňajšom tréningu a pochopiteľne i na víkendovom turnaji, neuvidíte :)
Posledná - a zrejme i najpodstatnejšia vec - v prípade, že do USA predsa len odcestujem, budem sa stade snažiť ohlasovať v pravidelno-nepravidelnom denníku. Keďže však editácia mojej stránky vyžaduje softvér, ktorým zrejme bratov notebook nedisponuje, bude asi jednoduchšie svoj denník založiť v rámci novej rubriky na mojom blogu, ktorý sa dá editovať „na diaľku“. Ale to všetko ešte doriešim v priebehu týždňa...

štvrtok 10.08.2006 (13:30)
Náhoda alebo kruté hrátky osudu? Už mám pocit, že znovu nastalo obdobie, kedy sa to na mňa všetko rúca nádherným dominoefektom. Začalo to asi tým narazeným prstom, ktorý dodnes ukazujem kamarátom ako anatomickú raritu, ktorá sa zrejme sa už nikdy nenarovná; minulý týždeň mi v rámci STK opravovali „kár“ a opravili ho tak, že jeho najhlavnejšia nefunkčnosť (voda presakujúca do valcov) je nefunkčná naďalej a aj dnes som štartoval zahalený do bieleho dymu sťaby Karel Gott počas tretieho prídavku... Včera sa mi zlomil zub, z čoho som bol tiež extrémne nadšený, najmä ak zajtra sa to nadšenie premení u zubárky do ďalších neplánovaných investícií; na večernom „zápase“ som exceloval natoľko, že si potom na pive odomňa odsadli všetci spoluhráči, naopak - súper mi za predvedený výkon vyslovil úprimné poďakovanie s osobnou gratuláciou...
No a dnes (a ja verím, že to je už fakt posledný prúser) som sa dozvedel, že letisko, z ktorého o dva a pol týždňa letím (resp. túžim letieť) do Bostonu (na obrázku moja letenka), je momentálne stráženejšie viac ako recept Coca-Coly, pretože práve z neho plánovali do luftu vyletieť lietadlá s moslinskými výbušninami na palube. Nikto momentálne netuší, čo bude ďalej a kedy letisko znovu spojazdnia, ale ak sa potvrdi Murphyho pravidlo „Čo sa má pokaziť, pokazí sa“, tak z mojej Ameriky bude len nereálny Americký sen...
Náhoda alebo kruté hrátky osudu? Netuším. Viem len jedno. Toto všetko ma začína pomaly ale isto srať!

utorok 08.08.2006 (22:00)
Sľuboval som fotky z Oravy. Myslím na to viac ako Fico na „milionársku daň“ a len čo spojazdním počítač, ktorý momentálne hrkoce v krízovom režime, zverejním ich tu. Ale aby ste ma nepodozrievali, že len táram do vetra a doma chodím okolo počítača dvojmetrovým oblúkom, ponúkam vám jeden fotobonus spáchaný na vrchole Sedla Rákoň na Roháčoch, v takmer 360° panoráme. Odporúčam po otvorení obrázku (pozor, má 1,6 MB) uložiť si ho a prezerať vo vhodnom obrázkovom prehliadači (napr. IrfanView)  - je totiž natoľko rozsiahly, že webové okno sa na to fakt nehodí :) Resp. si ho stiahnite priamo TUTO.

nedeľa 06.08.2006 (22:00)
Nenávidím presýpacie hodiny. Nechápte to ako metaforu k nezastaviteľnému toku dejín, či synonymum k mojej tohtomesačnej 31-tke, ale ako zúfalý výkrik do tmy plný beznádeje nad týmto krámom, ktorý už polhodinu bezúčelne točí hardiskom sťaby stroj času, s tým rozdielom, že k danej činnosti som nu nedal žiadny primárny pokyn. Zrejme je dôvodom to, že po týždni počítačovej pasivity som nútený jeho prostredníctvom páchať tridsať aktivít naraz a on evidentne s tým nie je patrične uzrozumený. Celé to (ne)funguje tak, že jedinou animáciou na obrazovke je momentálne nekonečne rotujúci piktogram „presýpačiek“, inak comp hrkotajúc simuluje čosi, čo vie len on sám, pričom tento text musím písať formou „Tour de France“ v nepredvídateľných etapách. Ale dáko to - aspoň v tomto úvode - skúsim zbúchať :)
Keď už som pri tých metaforách - presýpacie hodiny môjho bytia boli v predošlých dňoch dovolenkové. S rodičmi som ich trávil postupne na Orave, Poľsku a v Terchovej. Kým na Orave sme počas štyroch dní polozili všetko, čo sa v rámci rodinnej turistiky preliezť dalo, v Poľsku som sa v stredu (prvý a zároveň poslednykrát) zúčastnil šialenstva vo forme stredňajších blších trhov. V Terchovej sme v sobotu večer s partiou fantastických ľudí z Komárna nakukli na galaprogram „Jánošíkovských dní“ a, odhliadnuc od otrasnej organizácie podujatia, to bolo čosi nádherné, fantastické a nezabudnuteľné - vďaka úžasnému výkonu účinkujúcich - napíšem o tom trochu neskôr...
Po príchode domov (pred pár minútami) som si našiel „len“ 278 e-mailov, z ktorých bolo 273 spamov, :) teraz ich pracne preberám, či som náhodou spomedzi lukratívnych ponúk na zaslanie rodinného balenia viagry a nezabudnuteľných erotických služieb platených serverov, nevyhodil aj nejaké súkromné „líbesbrífy“. Preto prosím všetkých, ktorí mi píšu na mail@hemendex.sk (áno, vy obaja), aby ste do subjektu správy nepísali anglicky, pretože to automaticky považujem za „ble“ a mažem.
No nič, akokoľvek sa snažím, nejde mi to, tomuto krámu pomôže už len elektronická forma eutanázie, nejdem ďalej trápiť seba, jeho, a v konečnom dôsledku i vás... pálim do postele. Už len jedna milá povinnosť - sľúbil som a úprimne rád plním - Ahoj, Zuzka Z. z BA :)

piatok 28.07.2006 (11:30)
Je to tak. Už bezmála sedem rokov otravujem život okolitému svetu nielen v bytostnej prítomnosti, ale i v tej virtuálnej. Prvá zmienka o mojej stránke (znie to tak dejepisne) pochádza z prvého augustového dňa roku Pána 1999. Aspoň v mojom archíve je to najstarší html súbor, ktorý som onehdá umiestnil na moju prvú subdoménu s jednoduchou adresou www.home.sk/www/hemendex :)
Prednedávnom som o svojej web-evolúcii napísal retročlánok, ktorý nájdete tuto. K siedmemu výročiu sa vyjadrím v nasledujúcich dňoch, ak bude čas, pre túto chvílu si gratulujem a prajem všetko to, čo uznám za vhodné :)))

utorok 25.07.2006 (13:40)
Len tak, z dlhej chvíle, v čase osobného voľna v práci, som si prezeral fotky z tohtoročných letých „chlastačiek“ a narazil som na jednu, ktorú nemôžem nezverejniť. Pochádza zo slávnostného uzavretia sezóny 2005/2006 v mestskej futbalovej lige a na fotke som ja - v dosť nezvyčajnej póze. Forma zábavy, ktorú predvádzam, prezrádza, že som mal v danom čase asi parádne „pod čapicou“, pretože v stave bdelej mysle a prirodzeného pudu sebazáchovy by som takého nestváral. Ešte by sa patrilo dodať, že tento atletický výkon nemal žiadnu nepríjemnú dohru v rámci fyzickej inzultácie chúlostivých partií môjho opitého „ja“. Hoci na TOMTO ZÁBERE to vyzerá tak, že z Hemendexa bol takmer naisto flambovaný hemendex. S dvema vajcáma :)))

nedeľa 23.07.2006 (20:00)
Päť prstov mi musí stačiť nielen na písanie týchto riadkov, ale počas nasledujúcich dní i pre všetky fyzické úkony môjho bytia. Dôvod? Futbalový turnaj v Brezinách a moja premotivovanosť pri prvom brankárskom zákroku. Na mizernom teréne lopta letiaca na mňa zmenila smer a pri následnej snahe zabrániť gólu som si narazil ukazovák pravej ruky. Našťastie, pôvodné obavy zo zlomeniny vyvrátil RTG snímok zvolenskej pohotovosti, ale turnaj pre mňa skončil už v prvom zápase (ktorý som ešte so sebazaprením dochytal). Všetko zlé je na niečo dobré a ja som sa aspoň nemusel roztápať v tej nehoráznej 34-stupňovej páľave. A po návrate z nemocnice som dokonca ešte stihol i povysávať - po štyroch týždňoch. No, nakoniec celkom fajn nedeľa :)

pondelok 10.07.2006 (22:10)
Sodoma Gomora, alebo Koniec sveta na stredoslovenský spôsob. Na polceste z Banskej Bystrice do Zvolena dnes popoludní okolo pol piatej ma (a všetkých vôkol mňa) zastihla živelná pohroma a to teda parádna. Najprv obrovský vietor rozkýval všetko rozkývateľného charakteru, potom prietrž mračien obšťastnila prítomných a aby bola sranda dokonalá, tak sa pustili i krúpy vo veľkosti zmutovaného hrachu. Všetky autá boli nútené zastaviť na krajnici, pretože jednoducho ďalej by v tomto Božom dopustení pokračoval v jazde len šialenec. Ja osobne som si spomínaný poveternostný defekt vychutnal odstavený na parkovisku letiska pri Sliači a poviem úprimne, nebolo mi vtedy všetko jedno.
Chcel som to aj zdokumentovať vo forme fotografií, ale všetky pokusy skončili neúspechom. Drevorubači z Olympusu, ktorí zostavili môj model foťáku, zrejme netestovali jeho správanie sa v extrémnych životných situáciách a tak sú všetky fotky z „akcie“ len zhlukom šedočiernych pixelov postrádajúcich výslednú kompexnosť. A tak po kliknutí na fotku máte možnosť uvidieť, ako to vyzeralo až tesne „po funuse“, keď sa už ako tak dalo otvoriť okno a nedostať ľadovcom po tekvici.
Ešte taká poznámka - napriek tomu, že som počas búrky volal do Stelaservisu (*75) a stopercentne som nebol jediný, v dopravných servisoch, ktoré nasledovali, nebola o prietrži mračien ani zmienka.
Inak sa mám celkom fajn.

Pokračovanie...