Piatok 31.10.2003 - V čase, kedy sa snažím spamätať zo šokov, ktoré mi pripravili súčasná poveternostná situácia (zzzzzzimaaa) a najmä moji, za veľkou mlákou vzdialení bratia, sa zmôžem iba na konštatovanie, že zase jeden hnusný týždeň som prežil iba s odretými ušami a s nostalgiou si pripomeniem, čo som tu vypisoval pred rokom. Je mi hanbou, že stránku zanedbávam (však okrem úvodnej rubriky som do ostatných ani nepozrel) a ani nesľubujem, že sa to v budúcnosti zmení... Čiže aspoň čosi z archívu + jeden záber dokumentujúci momentálnu duševno-zdravotnú pohodu mojich kolegov vrátane mňa, tvrdo makajúcich na tohtotýždňových zákazkách :-))) Mimochodom, keď pozerám na obsah riadkov spred roka, zisťujem, že sa vlastne ani tak veľa nezmenilo. A to je mrzuté...

štvrtok 23.10.2003 - Už v lete vytvorená fotogaléria z dovolenky v Tatrách dnes nadobudla nové rozmery a to textové. Obrázky som nemenil, no doplnil som ku každému krátke popisky. Štyri mesiace po štvordňovom pobyte v našich veľhorách si ale už na málo spomínam, preto si vyhradzujem právo na bludy a dezinformácie. Galéria je na TEJTO ADRESE.

streda 22.10.2003 - Klepem to síce ešte v utorok, ale so stredajším dátumom, lebo je už viac streda ako utorok. Takže, v práci sa mi naskytla voľná polhodinka, tak som spracoval pár fotiek z jednej letnej akcie a ponúkam ich TUTO. Keď je už vonku hnusne a zima, nech potešia aspoň letné zábery, ta ňe? :-) 

pondelok 20.10.2003 - Fakt, že slovenský futbal stojí za prd, je známy široko, ďaleko. Posledne o tom celú Európu presvedčili všetky naše tímy, „bojujúce“ v pohári UEFA, svojimi prenádhernými a oduševnenými výkonmi. Ako spomínali zúčastnení, na svojich zahraničných zápasoch bol pre našich futbalistov najhlavnejším bodom programu nákup v miestnych obchodoch a prepchávanie sa v reštauráciách. Samotný zápas bol kdesi na konci priorít, čo hlavní aktéri dokázali prístupom i samotným výkonom pred zrakmi celej Európy. Vyhováranie sa na zlú finančnú situáciu našich klubov, je alibizmus hodný trestu. Sám mám možnosť denne vídať prvoligových športovcov (nielen futbalistov) preháňajúcich sa na zahraničných autách nevyčísliteľnej hodnoty, prípadne sa s nosom v oblakoch prechádzajúcich zvolenským námestím, prechádzkovým tempom a značkovým oblečením demonštrujúc falošný pocit vlastnej dôležitosti a nenahraditeľnosti. Pritom si nikto z nich nedokáže (alebo nechce) uvedomiť, že štyritisíckorunové Adidasy, prípadne päťtisícová zlatá reťaz okolo krku, nebudú za neho strieľať góly alebo zastavovať protiútoky súpera. Hviezdy sme, len keď hráme proti sebe, pričom celá naša „kvalita“ je v čudu, len čo sa proti nám postaví súper spoza hraníc. A to platí pre všetky športy od prvej až po poslednú ligu. 
Osobne som sám včera zažil dva šokujúce momenty po zápase s Kováčovou, v ktorom náš tím Lieskovca po totálne odfláknutom výkone prehral zaslúžene 0:4 a prepadol sa na predposlednú priečku I. triedy okresu Zvolen. Najväčším problémom pre niektorých spoluhráčov nebola samotná prehra, ale nevysvetliteľná strata gélu na vlasy v šatni, ktorá takmer zabránila nástupu našich kanonierov na zápas. Museli hrať strapatí. Možno i to bolo príčinou absencie strelených gólov v posledných troch kolách, z ktorých máme nelichotivú bilanciu 0:0, 0:0 a 0:4.
Úplne som ale zostal mimo, keď sa mi kamarát (rozhodca), ktorý píska našu súťaž, priznal, že je naštvaný, lebo mužstvo brúsiace si zuby na postup do piatej ligy, mu pred zápasom slúbilo niekoľko tisíc za „krivé“ pískanie a po zápase nedalo ani halier! Keď som sa ho následne jemne omráčený spýtal, či je bežné, aby sa v takejto nízkej súťaži podplácali rozhodcovia, odpovedal mi, že som debil, lebo sa to robí od nepamäti a každý o tom vie. Priznám sa, dovčera som naivne dúfal, že úroveň našej ligy vylučuje finančné „pozornosti“ vo vreckách hlavných arbitrov. Potom je ale záhada včerajšej prehry druhého s predposledným (Sliač - Hont. Nemce 0:2) vyriešená. A to nie je jediný prípad. Úžas! Ak takto vyzerá celý slovenský futbal a šport ako taký, už sa nečudujem, že je tam, kde je. Zahrabaný v bažinách podpriemernosti a machinácií. Žiaľ, nič nenasvedčuje v perspektívu zlepšenia tejto reality. Vlastne načo?! Podstatné je, že sme všetci preukrutne spokojní...

pondelok 13.10.2003 - Nikdy viac! O čom táram? O varení a pečení na vlastné riziko. Priložená ilustrácia vyjadruje to, čo sa mne podarilo včera, teda v nedeľu, keď som chcel v rámci prestávky medzi dvoma zápasmi upiecť gastronomický pokus s názvom Francúzske zemiaky. Teória sa nezlúčila s praxou a ja som jednoducho zabudol vypnúť pec. Ufrkol som na zápas a ničnetušiac sa plieskal o trávnik, kým v mojej peci sa v tropickej horúčave menila surová strava na zuhoľnatenú masu. V mojom podivnom bytí som vďačný za mnoho vecí. Tento víkend je to bezgólová remíza s lídrom súťaže Sliačom, ktorú som konečne odchytal v plnej minutáži. Podstatnejšia radosť je však z faktu, že som nevyhorel. Pečenie som totiž pôvodne zamýšľal zvládnuť pomedzi dnešné zápasy. Osud však chcel inak. Našťastie pod prehoreným obalom sa skrývalo pár artefaktov, ktoré boli jedlé. Namiesto plánovanej hodiny pečenia, to boli nakoniec neplánované štyri. Odniesla si to len „jenská misa“ a moje precenené kuchárske ego. Nabudúce však také šťastie mať nemusím... Takto si ja žijem.

piatok 10.10.2003 - Vyhovárať sa je zbytočné, len pre vlastné ospravedlnenie tri faktory vysvetľujúce, prečo je tento úvod zložený z pár viet. Futbal, práca, znechutenie. Čo sa futbalu týka, hrám ho znovu štyri až päťkrát týždenne a zaberá mi všetok osobný čas. Vzhľadom na „zvláštne“ inovácie v práci, stáva sa táto mojou životnou prioritou, podotýkam, že nie z mojej iniciatívy. Znechutenie... Bol som u zubára, v obchode, videl som včerajšie správy, Sito, debatil s ľudmi, ktorí sú zúfalí... na každom kroku ma prenasledovalo nedávne to zistenie, aký darček nám v novom roku chystá naša múdra vláda. Moja momentálna nálada je podmienená i týmto zistením. Snáď teda nemusím vysvetľovať, prečo ďalšou vetou uzavieram tento týždeň. Veľa síl, Slováci!

streda 01.10.2003 (23:30) - Holá hej, pivo ber, vitaj prvý október! Blbosť, ale rýmuje sa :-) Akt pominutia zmyslov trvá i dnes a je podporený i alkoholickým opojením. Čestné pionierske, sedím po sledovaní Ligy majstrov (aktívne sa u mňa zúčastnili i samozvaní futbaloví odborníci) a po iks litorch vína i niekoľkých pivách desiatkového charakteru snažím sa vnímať realitu predpolnočného Zvolena ako relevantnú súčasť môjho bytia. Nejako mi to nejde, ale to je pochopiteľné. Ten odstavec pod týmto alkoindispozične hendikepovane uvedenom, je blbý, no uverejňujem ho, hoci včera som ho vôbec radšej nezavesil na i-net. Aspoň vidno, aký som náladový. Fakt je, že skutočne nestíham a aj tieto riadky píšem len preto, že sa snažím pri mojom tristovkovom mendočíne zistiť, prečo som ho vlastne o tomto nočnom čase zapol... Aha, hudbu som si chcel pustiť. Tak aby ste vedeli, čo mi bude túto noc hrať do opitého ucha, tak kliknite SEM. Toto je dnešný playlist. Zase pri ňom zaspím a comp vypnem ráno. Čiže deň ako každý iný...
Ozaj, kto vie, z ktorého zápasu pochádza obrázok v hornej časti tohto zbytočného textu? Ako pomôcka nech slúži, že na fotke je nemecký brankár a okamih, ktorý pár sekúnd po tomto zábere nasledoval, rozhodol o obrovskom úspechu československého futbalu v dávnej histórii, ktorá sa už nikdy opakovať nebude... A ja idem drichmať... 

utorok 30.09.2003 - Jajajáj, čo som si to ja naváľal na plecia. Nestíham ani skorigovať tieto riadky, nieto ešte čosi vykonať v ostatných rubrikách. S nevysvetliteľným sebazaprením som ako-tak zaktualizoval futbalové aktuality, ktoré zverejňujem TUTO. Žiaľ, i keď som to plánoval, nepodarilo sa mi nájsť cez víkend čas ani na zapnutie počítača a tento týždeň to nevidím reálne taktiež. Nuž - víkend patrí futbalu (i keď mi pomaly „odchádzajú“ obe kolená) a tú nepríjemnejšiu časť týždňa zase vypĺňajú milé, zväčša pracovné aktivity. Chcel som urobiť nový úvod, pridať dve fotogalérie, zrušiť už dávno nefunkčné rubriky a pár kozmetických úprav. ALE: zistil som, že vlastne táto stránka nemá absolútne žiadnu informačnú hodnotu i prínos pre svet. Keby boli, teda okrem registračného poplatku a spústy osobného času, aj iné finančné náklady, krachla by moja doména ako Eurodisneyland, akurát že tam bolo aspoň veselo, tu je nudno a trápne. A vôbec, nejaký som zničený týmto zlým svetom. Možno i preto, že som sa dnes dozvedel, ako to zase bude od nového roku vyzerať v tomto Absurdistane menom Slovenská republika zlodejská... Fuj.
Aha, toto - pred týždňom som tu nariekal, že nechytám v Lieskovci, tak ako mi bolo prisľúbené. V nedeľu som chytal. Pätnásť minút, ale chytal. Vyhrali sme 5:0, takže sčasti futbalové rany zahojené. No len sčasti. 
Mimochodom, týchto pár viet som písal s totálnou nechuťou a dlho. Ak existuje nejaký druh jarnej únavy, ktorý sa prejavuje s polročným opozdením, som živým príkladom napadnutia týmto vírusom. Alebo je to tým, že som včera trčal v robote do noci? (to je super, píšem, že včera a ono je to ešte dnes, akurát je pondelok tesne pred polnocou, vonku leje a mne šibe. Zrejme i vidno. Neviem... Asi to ráno zmažem. Tĺk.

utorok 23.09.2003 - Prišiel za mnou kamarát s ponukou, ktorá sa neodmieta. Aspoň nie v mojom veku, kedy futbalová kvalita (ak je vôbec možné v súvislosti so mnou hovoriť o futbale a kvalite vo vzájomnej súvislosti) môže mať s pribúdajúcim časom len klesajúcu tendenciu. „Vykašli sa na tretiu triedu, hybaj hrať jednotku, zachytáš si do vôle a na sklonku kariéry okúsiš i lepší futbal, ako predvádza posledná ,horská‘ liga.“ Reku nedbám, ponuka je to lákavá, najmä ak konečne si budem môcť zahrať s kamarátmi (resp. proti), ktorí hrávajú zvolenský okres, kým ja už roky pôsobím vo vzdialenejšom žiarskom, kde ale nikoho nepoznám. Lákadlom bol i kvalitný tréner, fantastické ihrisko, materiálne zabezpečenie mužstva i, na prvý pohľad, kvalitný mančaft. Hosťovanie som teda prijal s úprimným nadšením, i keď som si uvedomoval, že už dávno sú preč tie časy, kedy sa o mňa zaujímal asistent trénera slovenskej reprezentácie v halovom futbale. Po februárovej operácii kolena som vôbec rád, že chodím. Avšak precitnutie z naivného sna ma i tak dosť nepríjemne šokovalo. Po troch zápasoch, ktoré som už ako hráč Lieskovca, mužstva prvej triedy okresu Zvolen, „absolvoval“, sme nestrelili ani gól, získali jediný bod a po dvoch potupných prehrách 0:4 a jednej bezgólovej remíze, trasieme sa o svoju existenciu v tejto súťaži na predposlednom trinástom mieste. A čo je pre mňa, ako brankára, ktorý futbal predsunul pred všetky ostatné životné priority, najtragickejšie, počas všetkých zápasov som zohrieval lavičku náhradníkov bez minimálnej šance zasiahnuť do futbalového deja. Mám dvadsaťosem a už desať rokov som aktívne prešľapoval v bránkach mnohých mužstiev, tešil sa z výhier i nariekal nad prehrami... Dnes zápasy sledujem z nepopulárneho miesta, ktoré vo mne evokuje pocit trestnej lavice a s loptou sa stretávam iba na tréningoch. Keby nebolo mestskej futbalovej ligy, kde som našťastie monopolným strážcom svätyne už tucet rokov, trafil by ma sľak. Pohľad z lavičky náhradníkov na futbale zelenom, mi k šľaktrafeniu pomaly ale isto dopomože taktiež... I preto mi je dnes smutno. Snáď dočasne... :-/

piatok 19.09.2003 - Nie dobrý týždeň. Neúspechy, stresy, sklamania... Jediný recept: ľahnúť, zaspať a zabudnúť. Ten budúci týždeň už musí byť normálny. Ozvem sa v pondelok. Aj s novými fotkami, výsledkami z posledných troch kôl mestských i okresných súťaží, i s vysvetlením dôvodu stručnosti tohto úvodného textu.
Jáj, svet, prečo si tak hnusný?!...

štvrtok 11.09.2003 - Darmo tu budete hľadať víkendové výsledky, spoluhráči drahí, moja existencia zase prekonáva zvláštne obdobie a z toho pramení i mizivá chuť aktualizovať. Takže snáď až po tomto, predĺženom víkende. Zajtra tu, v Banskej Bystrici, máme na návšteve najvyššiu šaržu katolíckej cirkvi, celé mesto je poznačené neorganizovaným chaosom a tak som sa i ja, po vzore drvivej väčšiny bystričanov, rozhodol pre alibistickú formu dovolenky, ktorú strávim na zvolenskom jarmoku, ignorujúc mecheche svetovej inkvizície. Dnes mi môj, v USA vzdialený brat letí na dovolenku, v Amerike majú zlacnené letenky, prečo tak asi... Prajem pekný víkend!

piatok 05.09.2003 - Vivat prvá trieda futbalového charakteru! Včera, presne o pol siedmej večer som pri všetkej sláve prestúpil z mužstva Hronskej Dúbravy do tímu FC Lieskovec Zvolen. No, ten prestup nazvime radšej hosťovanie, ale každopádne fakt, že z nepodarenej tretej a zároveň poslednej ligovej súťaže som sa vyštveral o dve triedy vyššie, je potešujúci i zaväzujúci. V nedeľu už chytám proti Sielnici. Tak nech mi to nadšenie i koleno v rámci svojej funkčnosti vydrží! I pekný víkend prajem ľuďom dobrej vôle i normálneho zmýšľania. 

utorok 02.09.2003 - HURÁ! Dokončil som reportáž z minulotýždňového turnaja, ktorý sme (ako som tu už miliónkrát spomínal) VYHRALI! Aj s niekoľkými fotkami ju uverejňujem na TOMTO MIESTE. Bola to posledná príprava pred novou sezónou, ktorá minulý piatok odštartovala. Našťastie pre naše mužstvá veľmi úspešne. Už nebudem výsledky spomínať tu, mám na to predsa vyhradenú rubriku a to TUTO. Okrem toho som bol v sobotu na jednej super akcii, z ktorej fotky prinesiem v priebehu týždňa. V nedeľu sme zase na zápase v Malej Lehote s mužstvom Hronskej Dúbravy hromadnou bitkou narušili pokoj malebnej obce žarnovického okresu. Pondelok bol ako vykúpenie, pretože sa mi konečne podarilo dospať hektický týždeň. Ozvem sa, len čo to bude možné. Novému týždňu i školskému roku zdar!

streda 27.08.2003 (00:20 hod.) - Ako už úvodná prezentácia napovedá, minulý víkend sa diali veci nevídané. Akokoľvek som sa snažil ich zverejniť v čo najkratšom čase, podarilo sa mi spraviť len úvodnú „fotokoláž“. Výsledky turnaja ako i pár fotiek, mám už pripravené, žiaľ, k ich spracovaniu sa dostanem zrejme až po víkende. Je to moja vina i hanba, nech mi je odpustené. A to všetkými desiatimi pravidelnými návštevníkmi stránky :-/  Aspoň som dal do poriadku rubriku „Fotky“ a zverejnil takmer všetky úvodné prezentácie, ktoré nájdete naspodku tejto rubriky. To je všetko, čo som tento týždeň stihol. Už len výsledky v totálnej skratke:
Sobota (turnaj primátora mesta Zvolen 2003: 
Skupina A: Investex - Slovakia 3:2 (0:2); Investex - Krištál 8:0 (0:0); Investex - Výmet 13:1 (4:1)
Finále: Investex - Giton Doprastav 4:1 (3:0) Hurá.
Nedeľa (III. trieda ZH):
Hronská Dúbrava - Veľká Lehota 3:0 (2:0) - jednoducho úspešný víkend :-) Aspoň čo sa futbalu týka...

pondelok 18.08.2003 - Ako som tu v piatok (aj s jednou strašnou hrubicou - už je opravená) spomínal, víkend som mal v rámci akcií natlačený viac, než náš prezident svoj chorobopis. Dokonca sa mi podarilo porušiť svoj niekdajší prísľub - všetky futbalové aktivity predčiť pred všetko ostatné. V nedeľu som jednoducho na zápas Hronskej Dúbravy nešiel. Cítil som sa dobre medzi ľuďmi blízkymi srdcu a vymeniť túto vzácnu chvíľu za dedinský futbal plný nervozity i alkoholu som nemohol a ani nechcel. Keďže zase som na tom časovo neskonale biedne, spomínam len v skratke:
Piatok - večerný tréning v Lieskovci - konečne viem, ako to vyzerá, keď mužstvo nielen pivo chliape, ale i poctivo trénuje. Dve hodiny športovej driny na prekrásnom ihrisku „prvotriedneho“ mančaftu ma presvedčili, že toto je tím, za ktorý sa hrať oplatí.
Sobota - priateľský zápas mestskej ligy Zvolen:
Investex - ŠK Slovakia 3:2 (0:2) - už v piatej minúte som dostal podivný gól asi z pätnástich metrov (potupa), našťastie po polčase naši útočníci hroziacu prehru dokonale otočili. Bezprostredne na to som si chcel zahrať futbal s kamarátmi z ulice, žiaľ bolesť v kolenách ma presvedčila, že všetko treba riešiť s rozumom. A tak som šiel na pivo.
Sobota až nedeľa večer - bol som pozvaný na chatu ku kolegovi a pozvanie som prijal. Bolo to jedno z mála mojich rozhodnutí, ktoré v žiadnom prípade neľutujem.
Nakoniec už len výsledok zápasu, ktorého som sa nezúčastnil. Do mrákot ma priviedla informácia, že Hronská Dúbrava v nedeľu podvečer prehrala v Kopernici svoj prvý zápas novej sezóny nechutným výsledkom 3:10!!! Dôvod? Prozaický - polovica mužstva spitá do nemoty. Posledná kvapka, pohár pretiekol, prestupujem do mužstva, kde sa pije až po zápase. Mimochodom, Lieskovec (snáď môj budúci klub) remizoval v prvej triede s Očovou 1:1. To sú predsa len príjemnejšie čísla. :-) 

piatok 15.08.2003 - Málokomu sa pošťastí stáť na zvolenskom námestí počas letnej sezóny o pol ôsmej večer a cítiť sa osamelý. Včera som bol tým „šťastlivcom“ ja. Novovybudovaná pešia zóna plná šiatrov a záhradných reštaurácií (už som to tu raz nazval - spojené krčmy zvolenské) láka domácich i cezpoľných. O tomto čase, v súčasnom ročnom období a za normálneho stavu počasia, by ihla davom na zem neprepadla. Včera večer som však na námestí stál sám. Dôvodom nebola úžasne to populárna téma - rekonštrukcia všetkého, cez čo sa v septembri preženie najpopulárnejší poľský rodák - ale jav neovplyvniteľný - prvý augustový dážď. Kiežby dážď, ale na novopoložené dlaždice sa rinuli obrovské prúdy vody - ktovie, kde boli uskladnené doteraz... Keďže ovplývam nepochopiteľným darom - ak niekde prší, som pri tom a evidentne nepripravený - úspešne som zmokol. Myslím si však, že národ túto meteorologickú udalosť zjavne privítal. Aj keď nechápem jednej veci - ako je možné, že jeden môj kamarát, a stalo sa tak v čase globálnej dlhodobej absencie dažďa, prišiel predvčerom domov zablatený?!...
Dnes večer som pozvaný na dve milé akcie - prvou je tréning s mužstvom Lieskovca (I. trieda), kam by som rád prestúpil a večerný koncert fantastického hudobníka Ivana Ivana (to nie je preklep, ale fakt) z Detvy, s ktorým som si minulý piatok oprášil staré hity i ústne harmoniky - vraj mi to celkom šlo, neviem, mám okno :-(  Zajtra to je prvý prípravný zápas v rámci malej ligy - Investex proti ŠK Slovakia o deviatej ráno na ihrisku Gymnázia Zvolen. V nedeľu popoludní zase prvé kolo „veľkého futbalu“ na Hronskej Dúbrave, hráme s Kopernicou, vraj. Pomedzito sa posnažím postíhať bicykel i kamarátov - víkend nabitý/napitý na prasknutie...
Nakoniec už len minulovíkendový „milý zážitok“ - ak sa to už niekomu stalo, napíšte mi a vysvetlite, či len ja som debil, že to nechápem. Totiž - po víkende plnom nádherných vyznaní i znovunadobudnutej dôvery v spoločnú budúcnosť, povedala baba potenciálnemu objektu lásky, čiže mne, prapodivný výrok, z ktorého som jemne mimo - „Zlato moje, dík za krásny víkend, ale teraz už musím ísť domov, večer ma príde pozrieť frajer...“
Snáď už chápete, prečo som tak aktualizovaniachtivý... 
OZAJ!!! Úplne posledná vec - Prvého augusta mala moja stránka ŠTYRI ROKY!!! Nejako som na to pozabudol, takže aspoň dodatočne: Heppy bŕŕŕzdej tú mííííííííííí! Tak. To je všetko. Pekný víkend prajem.

pondelok 11.08.2003 - ...a vyzeralo to desivo! Nerád fotím takého zábery, ale, žiaľ, život je i o tom. Cestou bicyklom na pravidelný nedeľný tréning ma v polovici trasy pribrzdila táto hrôza. Niekoľko fotiek z ničivého záhadného požiaru ponúkam TUTO, i keď, prisahám, radšej by som fotil niečo iné! Všetko ostatné je momentálne nepodstatné... :-(

Pokračovanie...

www.hemendex.sk