Už jedenásty ročník Turnaja o Pohár primátora mesta Zvolen, týždeň pred otvorením sezóny mestskej ligy 2003/2004, odštartoval o ôsmej hodine ráno v sobotu 23. augusta 2003, premiérovo na asfaltovom ihrisku TU Zvolen za účasti ôsmych mužstiev. Po tejto, pomerne komplikovanej vete, bude nasledovať samotná reportáž z účinkovania nášho mužstva - Investexu Zvolen, ktoré pod alternatívnym názvom ŠK Investex bolo jedným zo zúčastnených tímov I. a II. zvolenskej mestskej futbalovej ligy.
Celý turnaj sa odohrával v dvoch rovnocenných skupinách, kde štyri mužstvá bojovali systémom každý s každým o prvé dve miesta tabuľky. To prvé automaticky zabezpečovalo účasť vo finále s prvým mužstvom druhej skupiny. Tímy na druhých priečkach hrali zápas o tretie miesto. Ako sa neskôr ukázalo, obrovským pozitívom turnaja bol nižší záujem zvolenských mančaftov - predsa len - minulý rok bolo v telocvični Rates-u okolo dvadsať tímov a turnaj sa hral dva dni. Dnes tu bolo mužstiev osem a prvýkrát v histórii turnaja sa dodržala i časová línia, takže o štvrtej popoludní boli v krčmách i fináloví účastníci, tak ako stanovil časový rozvrh. Naopak, za podstatné negatívum považujem náväznosť turnaja so samotnou súťažou - konkrétne tresty, žlté, či červené karty sa z nepochopiteľných dôvodov zarátavali do novej sezóny, čo je nezmysel do neba volajúci! V konečnom dôsledku to ale malo pre naše mužstvo pozitívny dopad, pretože odohratím zápasov na turnaji sa odbúrali tresty niektorých hráčov z minulej sezóny a mohli nastúpiť v prvom kole nového ročníka ligy. To však neospravedlňuje výbor LIMFU (ligy malého futbalu), ktorého funkcionári občas vyplodia podivuhodné pravidlá...
Ale späť k turnaju. Investex Zvolen dostal do skupiny hviezdami nabitú ŠK Slovakiu, Krištál a nevyspytateľný druholigový Výmet. Kým Slovakia budila rešpekt novými posilami (dvoch najlepších hráčov nášho mužstva cez letnú sezónu neviem akým spôsobom nalákala k sebe), čerstvý druholigista Krištál už neraz potrápil i najsilnejších protivníkov (napriek tomu získal v minulej sezóne len jeden bod a vypadol z I. ligy) a Výmet sa podceňovať tiež neoplatilo. Ešte si totiž niektorí pamätáme obrovskú hanbu z minulého roka, kedy sa jeho hráči vybičovaní obecenstvom i alkoholom, postarali o najväčšiu senzáciu turnaja a vyradili náš tím po hanlivej prehre 0:2 z ďalších bojov. Našťastie však tento rok čosi podobné nehrozilo, Výmeťáci sa totiž deň dozadu zrúbali pod obraz Boží a na turnaji v tomto duchu úspešne pokračovali.
Hneď prvý zápas sme hrali so Slovakiou. O pol deviatej
ráno boli mnohí naši hráči po náročnej noci (predsa len bol včera
piatok), napríklad ja konkrétne som šiel spať o piatej ráno. Nič
nenasvedčovalo tomu, v čo turnaj nakoniec vyvrcholil. Hráči súpera,
ktorí po minulotýždňovej prehre 2:3 v priateľskom zápase s nami,
chceli odčiniť prekvapivú prehru a pustili sa do nás s vervou ako cigáň
do jablkového vína. Ani sme sa nenazdali, bolo 2:0 pre nich. Po polčase
sa však obraz hry zmenil. Sporadické akcie sme vyprodukovali i my, veď v
niektorých hráčoch už klesol zbytkový alkohol na minimum. Po troch
prekrásnych góloch sme zopakovali minulotýždňové víťazstvo (vtedy
sme taktiež prehrávali po polčase 0:2) a výsledkom 3:2 sme sa postarali
o prvú senzáciu.
V zápase s Krištálom sme potrebovali vyhrať. Víťazstvo
nám zaručovalo finále bez ohľadu ako dopadne náš posledný zápas v
skupine s Výmetom. Polčas 0:0 však neveštil nič dobré. Húževnatý súper
zamuroval obranu a dobrý výkon podával i jeho brankár Rado Jelínek.
Druhý polčas však bol už o niečom úplne inom. Kondične slabšie
disponovaní hráči Krištálu už nekládli odpor z prvého polčasu a
moji spoluhráči ich dokonale rozbili. Výnimkou neboli ani akcie na jeden
dotyk, ktoré ocenili i prítomní diváci. Kiežby nebolo fotografovanie z
brány aktom podceňovania súpera hodnotenom dľa pravidiel červenou
kartou, bol by som spravil i pár záberov. Výsledok 8:0 demonštruje
obrovskú prevahu Investexu, ktorý sa po tomto zápase mohol pripravovať
na podvečerné finále.
O jednej hodine popoludní sme hrali posledný zápas v
skupine, ktorý bol už len formálnou záležitosťou. ŠK Slovakia totiž
vyhrala svoje ostávajúce dve stretnutia a to víťazne, ale i prípadná
prehra nás s Výmetom by ich odsunula na druhú priečku - o víťazstve v
skupine totiž rozhodoval vzájomný zápas a ten sme vyhrali práve so
Slovakou. Každopádne sme nechceli nechať nič na náhodu a pred stretnutím
sa pila len kofola. Chlapci z Výmetu boli ale už poriadne vymetení a na
ihrisko sa po mnohých urgenciách dostavili dvaja. Začiatok zápasu museli
suplovať ich priateľky v dresoch tých, ktorí sladko odfukovali na
striedačke v ríši snov a prázdnou fľašou v ruke. Prvé minúty sa
niesli v rozpačitom pokopávaní si lopty v spoločnosti šarmantných Výmeťáčok.
Keď sa podarilo druholigových alko-aktivistov pobudiť a nejakou záhadou
i dopraviť na ihrisko, začal sa v piatej minúte zápas. Polčasový výsledok
si síce nepamätám, ale keďže na našej striedačke panovala dobrá nálada,
tipujem, že bol priaznivý. Mám dojem, že tak okolo 4:1 pre nás. Ten
konečný je však podstatný. 13:1 - to nie je preklep, to je
fakt. A to ešte výborne zachytal brankár Výmeťákov, ktorý
jediný pôsobil triezvym dojmom. Chlapci v čiernych dresoch bezprostredne po
stretnutí zbalili svoje pakšametre, odplazili sa naspäť do krčmy a od
tej chvíle o nich nikto nechyroval. Nás čakalo finále!
15:25 hod. Ak som v úvode spomínal, že sa dodržiaval
časový rozvrh, nebola to celkom pravda. Jediná výnimka potvrdzujúca
pravidlo sa predsa len objavila. V súboji o tretie miesto sa totiž stretli
mužstvá ŠK Slovakia a 1. FC Ležiak. Posledne spomínaný tím však tesne
predtým dohral náročný zápas v skupine (tá bola napodiv veľmi
vyrovnaná a o víťazovi rozhodovali vzájomné zápasy) a po 2 x 15-tich
ťažkých minútach si museli hráči v červeno-čiernom trochu oddýchnuť. Takže
i finále sa začalo o čosi neskôr. Mimochodom v zápase o tretie miesto v
tréningovom tempe porazila Slovakia Ležiak 2:0 a odniesla si „bronzový“
pohár. My sme sa tešili na Giton Doprastav. Ten bol takpovediac v krízovej zostave,
hráčov základnej zostavy museli suplovať náhradníci, dokonca i hráči
iných mužstiev. Napriek tomu bol Giton pre nás viac než vyrovnaný súper.
Konečne som si schuti zachytal a tak trošku neskromne povedané i vychytal
turnajové víťazstvo Investexu. Najmä v druhom polčase Giton vyhecovaný
minimálne dvadsiatkou vlastných divákov nás neraz zatlačil do hlbokej
defenzívy, pričom musím priznať - keď som už nestíhal ja, suplovali
obrancovia a neraz i žrde brány. Nervózny zápas sme našťastie udržali
vo vlastnej réžii a víťazstvom (ktoré síce nedemonštruje priebeh zápasu)
4:1 sme sa poprvýkrát v histórii zvolenských turnajov ocitli na PRVOM
mieste! Na záver už len jeden postreh - tí, ktorí poznáte jeden krásny francúzsky komix - Asterixove a Obelixove dobrodružstvá - viete, ako vždy končia ich výpravy. Áno, za jedným obrovským okrúhlym stolom v dedine, kde sa potom všetci zrúbu a to bez výnimky. Čosi podobné vo mne evokujú všetky akcie nášho mužstva, či už ide o tréningy, turnaje, alebo iné aktivity. Vždy to končí rovnako a to bez ohľadu na úspech v turnaji, či v zápase. Ale takých mužstiev máme vo Zvolene veľa, preveľa. Však i po turnaji obsadili všetky krčmy na námestí. No len jedno z nich získalo v jedenástom ročníku turnaja o Pohár primátora mesta Zvolen 2003 tú najjagavejšiu trofej. INVESTEX ZVOLEN. Vďaka!
Konečné umiestnenie: 1. ŠK Investex Najlepší brankár: Najlepší strelci (8 gólov): Najlepší hráč:
|