štvrtok 07.08.2003 - Nakoniec som to takto vyriešil: vzhľadom na fakt, že tento týždeň sa mi z rôznych príčin ešte nepodarilo prísť domov v ten deň, v ktorý som z domu odišiel, a tým pádom som vo veciach, ktoré som tu v pondelok nasľuboval, nepreložil krížom slamy, učinil som kompromisný akt - vytvoril som (vďaka za pomoc kolegovi i Photoshopu) fotogalériu z minulotýždňovej dovolenky v Tatrách, zatiaľ bez komentárov a nájdete ju na TOMTO MIESTE. Ak zistím, ako sa robia popisky k fotkám, vykonám tak dodatočne. Pre túto chvíľu teda aspoň štyri mega záberov, ktoré by mohli/nemuseli zaujať. 

pondelok 04.08.2003 (16:40) - Pomerne dávno letel republikou jeden úžasný vtip: „Keď je dobrá viditeľnosť, vidieť z vrcholkov Tatier pražské Hradčany. Ale čo je unikátne, v ktoromkoľvek počasí vidieť z pražského hradu Tatry. A to Tatry 613.“ Hahaha, som vtipný, ako Husák na Brežnevovom pohrebe a vôbec mi nevadí, že to mnohí nepochopíte, lebo mne to tiež chvíľu trvalo :-) Podstatné je to, že na tento vtip som si spomenul, keď som v totálnej fyzickej, i následne z toho vyplynuvšej psychickej indispozícii, sedel v pozícii obkročmo na vrcholovom kameni „Poľského hrebeňa“ - 2200 metrov vysokého priechodu z južnej do severnej časti Vysokých Tatier, i horko nariekal nad svojím osudom. Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí - žiaľ, pohľad na druhú stranu kopca, kde v neprístupných skalách hlboko vrazené reťaze dávali tušiť, že nejde o žiadnu turistickú srandu, čo sa následného zostupu týka, mi už i tak podlomené sebavedomie skresal na žalostné minimum. Samovražedné sklony z tejto situácie vyvodené však ihneď zlikvidoval vrodený pud sebazáchovy i neskromný pocit nenahraditeľnosti, čo sa môjho prínosu pre blaho tejto planéty týka. V neposlednom rade som mal pri sebe foťák do posledného bajtu napchatý zábermi z tatranskej dovolenky, ktoré Vám, ak motyka vystrelí, a ja si nájdem aspoň jeden večer čas, ponúknem v obrovskej fotoreportáži. Snáď už koncom tohto týždňa. Mimochodom, rozumel mi vôbec niekto?

utorok 29.07.2003 - Som sa dlhšie neozýval, bo som citovo vzplanul. Bezhlavo som sa zaľúbil. Viem, že teraz to už je naveky, táto láska totiž prichádza iba raz za život a je večná! Moja partnerka síce nepatrí k tým, ktoré retušujú grafici na titulných stránkach vychytených časopisov, ale mám aspoň istotu, že je iba moja. Je mi verná, to viem. Nepohne sa z miesta, kým si to neželám. Možno je trošku natvrdlá, ale to drevo je poctivé, ona isto tiež. Milujem ju, hoci mi pije krv. Je moja a ja som jej. Naše spoločné foto je dôkazom, že láska dokáže byť nekonečná. Aj bez slov. A keby aj nie... ak ma raz naserie, porúbem ju, hodím do ohňa a je po starostiach. Ako vidíte, rátam so všetkým. Život ma naučil. Teraz som ale milujúci a milovaný! „Anča moja drevená, verím, že’s mi súdená. Veď sme - drahá devo, drevo ako drevo!“
Zajtra ráno odchádzam na dovolenku. Keďže, „kto je chy3, má za 3“ - mojou päťdňovou dovolenkovou lokalitou sú TA3. Ako zarytý lokálpatriot mám na to právo. Dakde dole si kúpim plechovkového Tatrana (ktorý ako vyplachovač ústnej dutiny obľubuje bývalý český premiér Miloš Zeman), budem trpieť nasucho celú cestu na vrchol dajakého kopčúra a slávnostne si ho otvorím až naštíte. Teda až na štíte. Ak by som sa po nedeli teda neozval, je možné, že som sa zmontovaný skydol z nejakého oného do nejakej onej a tam snívam svoj večný sen o úspešnom vstupe Slovenska do EÚ. Nateraz prajem pekný zbytok týždňa (kuvá, akurát leje) a prajem si potentnú dovolenku. Tatranským štítom i podtatranskému pivu zdar! Nazdar.

pondelok 21.07.2003 - Len dve otázky som v sobotu podvečer položil mojím spoluhráčom po hanlivom zakončení futbalového turnaja na ihrisku Ostrej Lúky, ktorá nás ponižujúcim päťgólovým rozdielom rozdrvila vo finále. Chceme hrať futbal, alebo iba chlastať?! A ak nechceme iba chlastať, ale i hrať futbal, prečo bol na finálovom zápase spitý každý druhý hráč Hronskej Dúbravy, mužstva nášho drahocenného treťotriedneho?! A to ešte môžeme ďakovať nebesiam, ktoré pätnásť minút pred koncom zápasu nezvládli ten pohľad, spustili na nás prietrž bezmocných sĺz a stretnutie muselo byť predčasne ukončené. Moja otázka však zostala nezodpovedaná. Teda akási reakcia nedala na seba dlho čakať, avšak spontánny výkrik z preplneného bufetu, že „choď do p...!“ neakceptujem ako relevantnú odpoveď. Ani ja som nechytal dobre, dokonca som si dal i vlastný gól a to z rohu(!!!), ale aspoň som sa „nedorúbal“ ešte počas turnaja! Vďaka aspoň za pár spoluhráčov, ktorí to túto sobotu zobrali športovo i zodpovedne a vybojovali nám postup do finále v prvom zápase. Ten sme hrali so silným kádrom zvolenských dorastencov, tí podľa očakávania behali ako nadopovaní účastníci manifestácie za legalizáciu marihuany, no s orientáciou i chápaním futbalu ako kolektívnej hry to už bolo ťažšie. Ospravedlňuje ich vek a nádej, že sa to zmení. My sme mali opačný problém - dozvuky piatkových orgií v lokálnych lokáloch brzdili morálnu snahu v následnom fyzickom prevedení. Hlava chcela, nohy nevládali. Napriek tomu sme prvý polčas uhrali 1:1 a v druhom desať minút do konca viedli už 3:1. Dve lopty, trepotajúce sa v našej sieti v posledných minútach, však zdramatizovali tento zápas (myslím, že som už spomínal ten môj kiks - priamo z rohu ma pomýlil vlastný obranca pohybom a v pokročilom štádiu šoku, z tohto faktu vyplynuvšieho, som si loptu vrazil, na veľkú radosť súpera, do siete). Penaltový rozstrel však dopadol úspešne pre nás (5:4) a šli sme do finále. Medzitým v boji o tretie miesto porazili dorastenci Zvolena „béčko“ Budče (ktoré v prvom zápase prehralo s Ostrou Lúkou 1:3) vysoko 5:1. Finálový výsledok som už spomínal a nebudem sa k nemu vracať. Osobne som sa ale hanbil ako cigáň v práci, i dospel k rozhodnutiu, že toto bol posledný turnaj za mužstvo III. triedy Hronská Dúbrava, pretože hanby si dosť užijeme i v jesennej časti našej ligy, ktorá o mesiac započne nový ročník 2003-2004 a nemusíme si po ňu chodiť na okolité turnaje. Večer, napriek nie dobrej nálade, som si končene po troch dňoch druzgol pivo a bolo mi hneď lepšie... (mimochodom - to na tej fotke nie som ja, ale plnotučný Ďuro, ktorý napriek svojím 115 kilám v turnaji zvíťazil, i keď je pravdou, že odchytal len 10 minút, ostatné trávil v bufete. Záber je realizovaný v prestávke medzi zápasmi, kedy prebiehalo exhibičné kopanie penált, kde som sa prebojoval medzi štyroch najlepších :-))) )  
Nedeľa... Keby nebolo faktoru, že som musel utekať do roboty, bolo by všetko fajn. Na „pouličnom“ futbale som uhral remízu 6:6, čo je vcelku úspech (na to, ako som odvčera dobitý), ale to, na čo sa tešil každý - pivo po zápase, som si pre tentoraz musel odpustiť. Možno i preto som teraz (nedeľa 21.50 hod.) v takej nijakej nálade... A nič sa mi nechce. Čiže deň ako každý iný. Tak nech aspoň svetu sa darí! Pekný nový týždeň!

piatok 18.07.2003 (16:55 hod.) - A je to tu! Akurát mi dorazil e-mail, ktorý z domény www.hemendex.sk načisto urobil moje nepopierateľné vlastníctvo. Po neskutočnom kolotoči naháňania potrebných dokumentov po najnemožnejších inštitúciách a zdolaní hory byrokracie, sa moja doména stala skutočne mojou. Je to fajn pocit, i keď to stojí nemalé peniaze. Avšak konečne bude mať zmysel dať zanedbanú stránku do nejakej normálnej podoby. Takže, hurá do práce! Teda na pivo... KRÁAASNY VÍKEND. Ja ho strávim na futbale a, žiaľ, i v robote :-(

utorok 15.07.2003 - Napriek totálnemu časovému stresu, som narýchlo zbúchal fotoreportáž z predošlého víkendu. JE NA TOMTO MIESTE. Už dávnejšie sľubované zhrnutie sezóny Investexu odkladám na neurčito, pretože som dosť rozladený jeho momentálnym kolapsom a vážne uvažujem o zmene dresu... :-(

pondelok 14.07.2003 - V poslednej dobe nadobúdam dojem, že po víkende by som následne potreboval ešte jeden víkend - to na spamätanie sa z toho predošlého. Závidím (vlastne ani nezávidím) ľuďom, ktorí v piatok večer „vypnú“ a v pondelok ráno sa znovunaštartujú do pracovného týždňa. Mne sa to už niekoľko rokov nedarí a môžem si za to sám. Žiaľ, občas i prílišná hyperaktivita viac škodí ako pomáha. Začalo to sobotou, kedy som so zvolenským mužstvom Investex oslavoval koniec sezóny v Sekierskej doline. Akcia to bola parádna, však sa slávil tretí flek v prvej mestskej lige. Uvaril sa guľáš - fantastický a zahral sa futbal - ten už zas tak úžasný nebol... Domov sme prišli niekedy okolo polnoci, doteraz mi je záhadou, ako sa z niekoľko kilometrov vzdialenej doliny dostali do svojich domovov cyklisti, ja by som sa v tom stave teda neodvážil...
V nedeľu ráno ma pozvali chlapi z víťazného mužstva mestskej ligy - Javanka Zvolen - na futbalový turnaj do Stredných Plachtiniec, čo je dedina neďaleko Veľkého Krtíša. Vynikajúci výber zvolenských futbalistov potvrdil svoje kvality a zvíťazil nad miestnymi mužstvami pomerne hladko. Prvý zápas s neviemkým 8:2 a finálový s domácim družstvom 4:3. Osobne som chytal prvé polčasy a dostal som iba jediný gól - z penalty, ale ako vidno na fotke, aspoň som sa efektne hodil, i keď lopta bola už dávno v sieti :-))) Samozrejme, že víťaznou odmenou bolo, ako je vo vinárskom kraji dobrým zvykom, víno. Presnejšie - more vína. V tombole sme vyhrali vrece jačmeňa - úžasná cena pre chlapcov z mesta. Našťastie Slávo, ktorý ovplýva manažerskými schopnosťami, ho hneď s miestnymi drobnochovateľmi vyčaral. Samozrejme, že zase za víno. Teraz mi je z neho zle, ale to je moja vina, pretože som somár! Nabudúce si dám väčší pozor :-)
Z oboch akcií mám pár fotiek, ktoré uverejním (ak sa spamätám) v nasledujúcich dňoch.

piatok 11.07.2003 - Včera som vo vlaku nadával, že mi svieti slnko rovno do ksichtu. Tesne predtým som totiž od zlosti rozdupal slnečné okuliare. Zo zlosti nad bezmocnosťou človeka uviaznutého v hrátkach osudu. Následne na to slnko zašlo a bolo mi zima. Tiež nie bohviečo. Dnes som rád, že vonku znova slnko svieti. Pretože bez neho by sme tu neboli. My... a naše trápenia. 
Nebudem tu nič rozoberať, len oznamujem, že som dokončil fotoreportáž z minulej soboty. Tá je k dispozícii TUTO. A ja idem do... domov. Pekný víkend všetkým, ktorí ma trápia, i tým, ktorých trápim ja.

pondelok 07.07.2003 - Futbal mi už začína prerastať cez hlavu. Plánovaná oddychová medzifáza, vyplývajúca z prestávky medzi dvoma sezónami, sa mi začala parádne vypĺňať spontánnymi aktivitami, ktoré nemôžem ignorovať. Minulý týždeň sme uzavreli sezónu v mestskej lige a už tento víkend som bol na prvom letnom turnaji. Budúcu sobotu varíme guľáš na oslavu tretieho miesta a o dva týždne cestujem s mužstvom Hronskej Dúbravy na tradičný turnaj na Ostrú Lúku, kde budeme obhajovať minuloročné víťazstvo. A takto to pôjde až do jesene, kedy odštartuje nové sezóna. Vodu si užijem akurát tak vo vani. Aj to mi počas kúpania natečie bordel z práčky, tak ako včera. Nuž, keď sa niekto kúpe a zároveň perie zasvinené dresy z futbalu... Mimochodom, na turnaji, ktorého sa zúčastnili štyri mužstvá, sme skončili na krásnom štvrtom mieste. Po výsledkoch 2:4 so Šášovom a 3:8 s Repišťom. Hanba.
V sobotu sme na ulici s partiou konali tradičnú petropavlovskú chlastačku. Fotky z tej prvej (ktorá je archivovaná) sú TUTO, tie súčasné spracujem a zverejním - haha, zase len sľubujem. Bolo ale vynikajúco, hoci sme si mysleli, že nám zamrzlo pivo, nakoniec nám v sobotnej páľave nádherne schladené tieklo do vyprahnutých gágorov až do večera. Potom sa diali strašné veci, jednoducho čosi nezverejniteľné... 
Čo sa týka minulotýždenných prísľubov, konečne som dorobil FOTOREPORTÁŽ zo stanovačky na Počúvadle. Žiaľ, na iné mi čas nezostal, takže to zrealizujem cez týždeň. Zatiaľ sa lúčim, lebo i robiť treba.

piatok 04.07.2003 - Tisíctristodvadsať hrmených!!! Po dovolenke, ktorá bola bola úžasná najmä tým, že vôbec bola, som sa nič netušiac dostavil do práce, za účelom znovuzačlenenia do pracovného pomeru. Ani v najstrašnejších snoch som nepredpokladal, čo ma tam čaká. Pritom som s tým mohol rátať - žiadna moja dlhšia neprítomnosť v práci sa doteraz nezaobišla bez nejakej katastrofy. Buď to niekto dostal „padáka“, alebo sa čosi dodrbalo na kompoch. Na jeseň minulého roka mi nakomplet „odišiel“ harddisk s tridsiatimi gigami pracovných dát. Tentoraz si to, hajzel, zopakoval! Áno, mal som si robotu zálohovať, ale to nie je ospravedlnenie pre nespoľahlivý počítač! Keď mi to kolega oznámil (práve som sedel pri jednom z posledných dovolenkových pív na Štiavnických jazerách), bol som na pokraji samolikvidácie utopením v Počúvadle. Teraz trávim svoj pracovný čas nadávaním a reprízovaním realizácie rozrobených zákaziek, nádherná činnosť, nie, nikomu to neželám! Aby toho ešte nebolo dosť, server, kde je táto stránka (dúfam, že už nie dlho) umiestnená, je v štádiu rekonštrukcie (hoci viac sa to podobá na likvidáciu) a teraz ani neviem, či tieto nezmysly tam dokážem umiestniť. Už len čakám, aká pohroma sa najbližšie privalí, to aby do tretice bolo!
Ako už aj titulná stránka napovedá, skončila nám sezóna v mestskej lige malého futbalu. Investex „A“ sa umiestnil na, myslím, peknom treťom mieste a naše „béčko“ sa v poslednej chvíli zachránilo v prvej lige. V budúcnosti nastanú isté zmeny, sumarizáciou sezóny ako i ďalšou perspektívou nášho mužstva sa budem zaoberať po víkende, dnes to už nestihnem. Ešte sa vrátim k dovolenke, nafotil som štyridsať mega fotiek, mám ich už i posortované, doplním pokec a uverejním v pondelok. Cez víkend ma čakajú ešte dve milé akcie - v sobotu to je zbesilá oslava s retrospektívnou spomienkou na meniny Petra a Pavla (keďže mám milión kamarátov, ktorí sú nositelia týchto mien, bude to skutočne náročné) a v nedeľu, ak teda prežijem sobotný alkolikvidačný proces, to bude futbalový turnaj na Šášovskom Podhradí. Spomeniem. Viem, viac sľubujem, ako konám...
Poslednou témou v tomto „vstupe“ bude ospravedlnenie za totálnu nemohúcnosť v aktualizovaní ostatných rubrík mojej stránky. Mrzí ma to najmä preto, že som mnohým ľuďom posľuboval doplnenie futbalových tabuliek, fotiek z akcií (odkedy mám „digitál“, som dvorný fotograf), jinglov v rubrike „Rádia“... Zatiaľ sa mi plní len tento úvod a následne najbohatšia rubrika stránky - „Archív“. Jediný argument, ktorý použijem na aké-také ospravedlnenie - Nestíham. Skutočne. Doma som tak „často“, že moja suseda nezistiteľného veku mi nemá kedy vynadať, že som neumyl chodbu. Momentálne prebieha preregistrácia tejto domény (úžasná činnosť) a keď už bude všetko, ako má byť, poruším tu zbytočné rubriky a budem sa venovať tým, ktoré majú zmysel. Dovtedy to tu bude tak, ako to tu je... Ozvem sa v pondelok s fotoreportážou z dovolenky a článkom mapujúcim ukončenie sezóny Investexu. Ak ma ovšem dovtedy šľak netrafí.

pondelok 23.06.2003 - Zavedenie štvordňového pracovného týždňa - nezmyselnosť z produkcie komunistických lídrov na svetlo sveta v Národnej rade sa vykľuvšia. Snáď ste si to všimli. Pravidlo „ak upadám do zabudnutia, musím sa bleskovo zviditeľniť, a to akýmkoľvek spôsobom, i za cenu, že budem vyzerať ako debil“ sa preukázalo v celej kráse. A predsa - to, čo sa nepodarilo našim červeným bratom, zrealizujem v tento týždeň ja, s oveľa vyššou razanciou, no menšou publicitou. Nielenže z piatich pracovných dní skrešem jeden, ja dokonca utnem tri! Len dva dni budem pracovne aktívny v interiéri našej reklamnej agentúry a fuk ho k vode! Oficiálne sa tomu hovorí dovolenka, ja tento termín radšej nepoužijem, pretože už sa stalo, že som sa takto vyhrážal a boli z toho len uplakané oči. Ak však všetko vyjde tak ako má, v stredu večer už budem prevesený cez pult bufetu na Počúvadle. A to až do soboty, kedy sa moja aktivita preorientuje z dovolenkovej na športovú a v poslednom kole sa v celej svojej stokilovej kráse strápnim v bránke Investexu - v mestskej to lige zvolenskej. Čo teda tej týka (o futbale píšem), už tento víkend priniesol rozuzlenie drámy na prvých priečkach, kedy sa už po šiestykrát po sebe stal víťazom ligy „pohasínajúci“, no stále najlepší tím Javanky, druhé miesto si pripíšu Žamborove trafiky a tretí sme, k veľkej spokojnosti celého mužstva, my - Investex. Minulý rok sme boli druhí, čo bol úspech, ktorý bude ťažké zopakovať. Každodpádne, po gratulácii od primátora sme odpochodovali do krčmy, kde sme zapili nielen bronzový flek, ale, vzhľadom na zlikvidovanie podstatnej časti zásob bufetu, na našu návštevu nepripraveného, i všetky úspechy z minulosti. O týždeň sa hrá posledné kolo, ktoré pre mužstvá v prvej polovici tabuľky viac-menej formalitou. Avšak pre vypadávajúce tímy (žiaľ s veľkou pravdepodobnosťou i naše „béčko“) bude otázkou života a smrti.
Sobota, 1. mestská liga Zvolen:
Investex - FC Ležiak 7:2 (3:1) - víťazstvom sme si zabezpečili tretie miesto v sezóne 2002-2003
ŠK Investex - Javanka 2:5 (béčko hrá o týždeň existenčný zápas o udržanie v 1. lige)
Ozvem sa teda po budúcom víkende, kedy si SNÁĎ nájdem už konečne čas i na ostatné rubriky tejto stránky. Dovtedy si želám veľa vody a ešte viac piva. Zdar!

utorok 17.06.2003 - Tak som sa včera večer rozhodol, že sa budem z roboty ponáhľať, i k tomuto účelu som nasadol na bratislavský rýchlik Horehronec, ten totiž zvykne plantať sa z Bystrice do Zvolena o čosi rýchlejšie ako šoféri autobusov šetriaci naftu pre svoje dízláky. Všetko išlo ako po masle, veselo som sa v rytme jazdy natriasal s obyčajným lístkom načierno v prvej triede, až po moment, kedy moje rozjímanie nespacifikovala rýchlobrzda a vlak zastal na všeobecné zdesenie vo Vlkanovej. Po polhodine státia, kedy sa už u polovice cestujúcich začali objavovať prvé príznaky nervozity (vo vedľajšom kupé sa za spontánnej rozpravy odhlasovala vražda rušňovodiča), som taktiež nervózny otvoril okno a naskytol sa mi takýto obraz (viď foto). Spod rušňa ťahali príslušníci železničnej polície fúrik/káričku. Niekoľko vtipálkov pribehlo bližšie a s vynikajúco hraným zdesením začali vykrikovať: „Aha, ruka“, „Preboha, noha“... Nie s dobrým pocitom, že práve podomnou sa nachádza rozfláknutý majiteľ spomínaného dopravného prostriedku, som sa posadil naspäť na zablšené sedačky prvej triedy, avšak po ubezpečení sprievodcom, že kárička bola jediným účastníkom nehody, som sa ako-tak ukľudnil. Podstatnejšie zdesenie nastalo, keď som zistil, že nestihnem Priateľov o pol ôsmej. A to ma vytočilo do nepríčetnosti. Do Zvolena sme dorazili s trištvrtehodinovým meškaním, každý s nervami na pokraji infarktu. Taký veselý podvečer :-)))

Pokračovanie...

www.hemendex.sk