pondelok 16.06.2003 - Hrôza a strach! Piatok-trinásteho sa preniesol do mojich sobotňajších stresov a neúspechov. DVA(!) defekty na bicykli, nešťastná prehra Investexu v dôležitom zápase, prekvapivá prehra nášho „béčka“ v existenčnom stretnutí i milión drobných neúspechov, vyústili v následné depresie, ktoré som v pominutí mysle zapil kvantami piva - po týždni mi bolo zase zle. Tak mi treba! :-/
Od minulého štvrtku si môj otec píše (aj keď to robí nerád) pred meno titul Profesor. Vymenúval ho sám najvyšší, hlava pomazaná. Žiaľ, organizátori tejto akcie totálnou ignoráciou základných pravidiel slušnosti dehonestovali celoživotnú drinu i neprehliadnuteľný prínos pre spoločnosť ľudí, ktorí im, žiaľ, nestáli ani za pohár vody. Nielenže nebolo prichystané žiadne pohostenie, novopečeným profesorom i ich rodinným príslušníkom v tridsaťstupňovej horúčave nedal nikto ani napiť. Najscestovanejší prezident im len potriasol rukou a vypoklonkoval z hradu. Planéta vymiera, hlúposť je nesmrteľná...   
Ako som už spomínal, v sobotu sme prehrali v mestskej lige. Sme síce stále tretí, ale už iba o tri body pred našim víkendovým premožiteľom - ŠK Slovakiou. Bez gólu sa nevyhráva a napriek údajne môjmu dobrému výkonu (chytil som i penaltu), som dostal gól, súperov brankár nie a prehrou 0:1 sme si skomplikovali cestu k bronzu. Naše „béčko“ prehralo existenčný zápas s Ležiakom a hrozí mu vypadnutie.
Veľký futbal sa skončil už pred týždňom, tento víkend sme na Hronskej Dúbrave robili len záverečný guláš, bolo to celkom fajn, fotky momentálne spracúvam a zaradím ich do príslušnej rubriky. Ale nexce sa mi.
Zápasy:
Sobota (mestská liga Zvolen) Investex - ŠK Slovakia 0:1 (0:0)
Sobota (mestská liga Zvolen) ŠK Investex (náš „B“ tím) - Ležiak 3:4 (i ŠK i Ležiak môžu zostúpiť do druhej ligy)
Nedeľa (pouličný futbal) Starí páni - Mladí alkoholici 15:5 (hral som za starých, šak som už starý...)
Zatiaľ všetko, musím i robiť. Česť! 

piatok 13.06.2003 - Deň plný paradoxov - piatok trinásteho... Huráááááááá! Ten, kto verí horoskopom, zostal radšej doma, my ostatní sa hrdo necháme prekvapiť tým, čo nás postretne. Ja som mal „piatok-trinásteho“ už predvčerom, kedy mi zhrmotal celý systém a počítač sa stal v momente prebytočným kusom nábytku bez funkčnej protihodnoty. Vďaka úžasnému kolegovi (občas to tu číta, tak prečo si neurobiť „očko“) my už moja rároha „šlape“ tak ako má, teda aspoň zatiaľ, čiže môžem znovu podávať plnohodnotné pracovné výkony, čo i prevádzkujem, to aby dobre bolo.
Záftrakom poriadame koncosezónny futbalový guláš na Hronskej Dúbrave, snáď nám do neho nenaprší. A po víkende sa ozvem, ak to totiž prežijem. Spoluhráči sú totiž, ak nie futbalovo, tak alkoholicky neskonale zdatní a v snahe držať s nimi krok sa mi to môže stať osudným. Oni sú celkovo zvláštni - minule horelo, po neúspešnom štartovaní požiarneho auta dobrovoľného hasičského zboru prišli dobrovoľníci na to, že nemajú natankované, tak šli do ohňa aspoň fúkať. Ja za nich hrávam našťastie iba futbal. A jeho tohtosezónne bilancovanie pri pive a guláši zrealizujeme, snáď pri plnom vedomí, zajtra. No veď uvidím, resp. neuvidím...
Aha, vonku prší, no paráda, takže predsa len piatok, trinásteho... 

pondelok 09.06.2003 - V sobotu sa mi spravilo plano. V prvom momente som si myslel, že zo slnka. Z recesie som si zmeral teplotu. Údaj 38,5 vysoko prekračoval dlhodobý priemer a tak som sa napchal Paralenom. Následne som utekal k najmenšej, no v tento víkend najfrekventovanejšej miestnosti môjho bytu, kde som spustil delostreleckú paľbu chemickými zbraňami hromadného ničenia. I začal som pátrať po príčine tohto nelichotivého javu. Po vylúčení pokusu o vraždu potenciálnymi dedičmi i teroristického útoku, som dospel k záveru, že k ničomu nedospejem. Až dnes som sa s hrôzou dozvedel pravý dôvod mojej indispozície (trvá doposiaľ). Všetci stravníci nemenovanej banskobystrickej vývarovne, ktorí v minulý utorok do seba džgali sviečkovú na smotane, sa od piatku zvíjali v kŕčoch, horúčkach a ich biologické exportné produkty svojou objemovou hodnotou i vizuálnym prevedením desili svojich autorov. Momentálne ma napadajú rôzne formy pomsty, uvidím, ktoré z nich prejdú hlasovaním.
K víkendu - napriek zdravotným problémom som sa snažil športovať. V sobotu sa mi napodiv i darilo a s Investexom sme porazili silný Remos tesne 2:1. Súper v posledných minútach sa primäl k zúfalému náporu, jeho tlaku sme však odolali a upevnili si tretie miesto v tabuľke. V nedeľu na „veľkom futbale“ to bolo už horšie, môj výkon bol mizerný (je šialené hrať so sennou nádchou na čerstvo pokosenom ihrisku), okrem iného po zápasníckej vložke jedného zo spoluhráčov sme hrali oslabení, takže prehra 2:3 bola logickým vyústením danej reality a nikto z nej nebol prekvapený. Škoda však, že v posledných minútach mi rozhodca odpískal vymyslený ofsajd, keď som sa sám rútil na brankára, no aj tak mi to tá potvora chytila a mne zostali oči pre plač... Nuž, výkon porovnateľný s našou reprezentáciou...
Sobota - mestská liga Zvolen:
Investex - Remos 2:1 (2:1) - naše góly: Trnavský, Mančák
Nedeľa - III. trieda ZH (posledné kolo - chvalabohu):
Ostrý Grúň - Hronská Dúbrava 3:2 (2:1) - naše góly: Paraj (penalta), Baláž.
Takže toľko pre túto chvíľu, idem sa natlačiť tabletkami a sadnem na trón firemného klozetu na neurčito. Pekný, dľa možností nepresr... deň!

štvrtok 05.06.2003 - Tá horúčava je už skutočne k uhynutiu! Klimatizácia nestíha, pivo v robote piť nemôžem, senná nádcha i astma ma likvidujú v plnej sile, pri počítači sa teraz cítim ako spotená špongia, chuť pracovať je priamo úmerná chuti Duraya zarecitovať si „Mor ho!“ v originále, pričom k tomu všetkému ma v tejto depresívnej nálade môj milovaný brat obšťastní mailom spoza oceánu, kde sa v celej svojej kráse vytŕča pred objektívom fotoaparátu na piesočnatej pláži amerického Provincetownu. Hneď mám lepšiu náladu... :-/

pondelok 02.06.2003 - Pomóóóc! Toto je odporný deň. Pondelok a k tomu ešte aj pod mrakom a dusno... Šľak ma ide trafiť. Ešteže kolega oslavuje narodeniny, co dokumentuje i fľaša koňaku v jeho pazúroch. Včera som sa zase na futbale „ukázal“. Znova som sa sám rútil na brankára súpera, noha až za uši, náprah a bum! Nie do lopty, ale na zem - v celej svojej kráse i váhe. Lopta sa plantala naďalej svojou trajektóriou v nezmenenej rýchlosti a brankár ju s pohŕdavým úsmevom chytil do svojej náruče, hovädo fúzaté! Napriek tomu sme vyhrali 2:1 a upevnili si siedmu priečku. Pred dvoma týždňami sme sa i fotili - fotka je k dispozícii po kliknutí na ňu. V sobotu zase v rámci mužstva Investexu v mestskej lige sme horko-ťažko zvíťazili nad posledným Krištálom 7:3, keď ešte päť minút pred koncom sme viedli len o gól a súper zahodil tri tutovky. Inak normálny víkend - teda až na fakt, že som odrapil zadnú zásterku na felícii (kto má vedieť, že pri cúvaní sa nemá triafať na obrubník). Len chodbu som zabudol (nexcelo sa mi) umyť, takže dnes večer očakávam verbálnu rozpravu s tetou susedou... Ale inak - v pohode :-)
Sobota - mestská liga Zvolen:
Investex - Krištál 7:3 (4:2) - trápenie tretieho so štrnástym až do posledných minút
Nedeľa - III. trieda ZH:
Hronská Dúbrava - Nevoľné 2:1 (1:0) - asi sedemkrát sme netrafili prázdnu bránu, z toho raz sa to „podarilo“ i mne...
I wish you nice monday!

piatok 30.05.2003 - Včera som zmokol. Napriek faktu, že predpovede všemožných štátnych i súkromných meteorologických inštitúcií sa predbiehali v sľubovaní prekrásneho májového dňa. V zúfalstve novonadobudnutého neplánovaného tekutého skupenstva uchýlil som sa do najbližšej krčmy, kde som si dal pivo. Tiež ešte v značnom stave zúfalstva. Kým som vo svojej vonkajšej forme schol a vo vnútornej vlhol (pivom!), započúval som sa do debaty pri vedľajšom stole. Sedeli tam dvaja „miestni“ a preberali aktuálnu tému - zvyšovanie spotrebnej dane. „Počúúvaj Jano, čo budeme chľastať, keď nám pivo zodvihnú?“ „Čo bojíš, vypáľime voľačô vlastnô, šak sľivky pozbierame i do sudov natlačíme...“ Po dákych dvoch pivách sa počasie umúdrilo, i vybral som sa vyschnutý domov. Vo vlaku sa partia tínedžerov debatila o tom istom probléme - v cigaretovom vydaní. „...sa vyserem kupovať drahé cigarety, začnem fajčiť trávu!“ Realita.
Ako sa snažím, tak sa snažím, stále mi vychádza, že po zvýšení cien neviem akým kľúčom vybraných druhov spotrebného tovaru, budú Slováci - kupovať pašované cigarety a fajčiť všetko, čo v konečnom účtovaní vyjde lacnejšie, páliť viac domácich metyl-bolehlavov; kupovať kradnutý benzín a naftu od profesionálnych šoférov a najmä všemožne obchádzať legálny spôsob obchodovania, ktorý im vláda svojimi imbecilnými výstrelkami totálne znechutila. A štátny deficit bude rásť naďalej. Len kvôli ľudskej debilite!
Nestíhal som, takže takmer po týždni - výsledky mojich víkendových zápasov:
Investex - Legionári 9:2 (2:1) - mestská liga Zvolen (upevnili sme si tretí flek)
St. Kremnička „B“ - Hr. Dúbrava 4:1 (2:0) - III. tr. ZH (dal som jediný gól Hr. Dúbravy)
A tu je fotka (po kliknutí na ňu sa zväčší) z jedného prvomájového turnaja, ktorý som lenivý priniesť v reportáži. Skončili sme šiesti, ale smutní sme z toho neboli. Však v ten deň porazilo v hokeji Slovensko Fínov a my sme mali znovu dôvod na pivo. Vlastne ho mám i teraz. Na zdratie. A pekný, pokiaľ možno normálny, víkend.

piatok 23.05.2003 - Už Jaroslav Hašek vo svojom slávnom Švejkovi vyjadril prekrásnu pravdu o politike i politikoch. Neviem to presne odcitovať, pretože moja čeština „pokulháva“, ale preblyslo sa tam čosi v tom zmysle: „Vláda, ktorá zdražie pivo, padne.“ Netuším, z akých zdrojov čerpal Jaro Hašek, alebo aké skúsenosti ho viedli k tomuto vyhláseniu, viem len jedno - na Slovensku toto a ani nič podobné nehrozí. Je to smutné, že si necháme naďalej skákať po hlavách, ale to je už tá naša nádherná povaha prapodivná. A tak možno už tento víkend bude jeden z posledných, v ktorých si buchneme čapované za relatívne lacné ceny. Ktovie, možno sa zvýšenie spotrebnej dane odrazí konečne i v parlamentnom bufete. Ale to je zrejme len túžba prostého Slováka, tvora naivného... Tak úspešný víkend prajem, má byť slnečno a teplo, aspoň čosi, čo nám zdaniť nemôžu. Vlastne, ktovie...
(kolega akurát vyhlásil, že vyzerám ako vrah. No môžem za to, že som pekný?!)

štvrtok 22.05.2003 (13:10) - Včera nám vyprdol server, odrezaní sme boli od celučičkého sveta, takže celá moja stránkotvorná aktivita bola/je značne obmedzená. Je to úžasné zistenie - po pár svojvoľných reštartoch NT-servera, vypísal tento diskovú chybu, následne ukončil svoju celoživotnú púť a svet bol zrazu úplne iný. Hurá! Ozvem sa zajtra. Alebo aj nie...

pondelok 19.05.2003 - Ráno som do práce cestoval s jedným kamarátom, s ktorým pravidelne v prvý pracovný deň nového týždňa frfleme na celý svet. Popri bežnej debate glosujúcej priebeh víkendu našich individualít, som sa ho spýtal, či sa zúčastnil referenda o vstupe do EÚ. Dosť ma prekvapila jeho odpoveď: „Ja sa môžem na to vysrať, na celú vládu, ja ich je..., nech si tam idú tí, ktorí chcú platiť za mlieko jedno euro a akceptujú zákaz výroby bryndze...“ Fajn. Tiež nemám rád súčasnú vládu a tiež nechcem, aby mlieko stálo jedno euro. Žiaľ, chápem, že desaťročným bačovaním našich „hrabichtivých“ pánov nie je tento štát schopný fungovať samostatne. Falošné preceňovanie našich schopností a nepochopiteľné uzatváranie sa do ulity vlastnej dôležitosti, by bolo ďalšou obrovskou chybou, ktorá by mohla priviesť Slovensko do ešte väčšej krízy. Za posledné roky sa potvrdila ešte jedna krutá pravda. My jednoducho potrebujeme niekoho, kto nás bude viesť. Roky sme boli na to naučení, príchod „slobody“ nás šokoval a nevieme sa z neho spamätať, čo vyjadrujú i vyššie spomínané scestné vyhlásenia.
Mali sme možnosť vyjadriť sa. „Áno“, alebo „Nie“. Vieme, čo je EÚ, takže každý by mal mať svoj názor. Takmer polovica Slovákov však potvrdila, že je nám viac bližšie šomranie a zatracovanie, ako vôľa v rozhodnutie o budúcnosti. Ja som sa zúčasnil a povedal som „Áno“. Keď už pre nič iné, aspoň preto, aby som mohol frflať. Pretože na rozdiel od mlčiacej menšiny, som sa svojou účasťou zaradil medzi tých, ktorí na to budú mať právo!
K víkendu zo súkromno-športovej stránky:
Futbal - sobota: Investex - Giton Doprastav 2:2 (1:0)
Spravodlivá remíza tretieho so štvrtým, viedli sme celý zápas, Giton vyrovnal päť minút pred koncom.
Futbal - nedeľa: Hronská Dúbrava - Krahule 4:1 (2:0)
Úplne zaslúžená výhra nášho mužstva! Na kvalitne vykosenom trávniku sme podali heroický výkon a utŕžili druhú jarnú výhru.

pondelok 12.05.2003 - Začiatok minulého týždňa bol poznamenaný úžasným to zistením, že mojej stránke odzvonilo, teda aspoň čo sa domény hemendex.sk týka. Len nechápavé krútenie hlavou mi zostalo po informovaní sa, čo všetko potrebujem vybaviť, aby som mohol na nej ďalej fungovať. Debil to vymyslel a pochopenie koncepcie pre/registrácie domén (viď stránku www.sk-nic.sk) by malo byť zahrnuté v IQ testoch ako bonusový dodatok pre géniov. Nevadí, zaťal som zuby, vybavujem ďalej... V závere týždňa som po dlhej dobe okúsil ako to vyzerá, keď sa fyzicky pracuje. Na chalupe som vykonával drevo-likvidačno-transportné aktivity, ktoré sa mi nechce vysvetľovať, ale ešte teraz sa cítim, akoby som sťahoval Pentagon.
Vytúžený víkend sa niesol v znamení aktívnych i pasívnych športových podujatí. V sobotu ráno sme v šlágri kola prehrali v mestskej lige so Žamborovými trafikami nešťastne 1:2, našťastie horkosť prehry dostatočne zahojil večerný obrovský úspech slovenských hokejistov víťazstvom s odvekým rivalom spoza západných hraníc. Samozrejme, že som zase nemal odvahu odsledovať celý zápas, alibisticky som v krízových okamihoch v dobrovoľnej izolácii obývačky prepínal na neutrálne alternatívne televízne programy. Ale teším sa veľmi a ďakujem. Bronz má i pre mňa zlatý nádych!
V nedeľu som bol zase aktívnym svedkom našej prehry, teraz pre zmenu s mužstvom Kopernice vo „veľkej“ lige, k všetkej smole som ešte i zmokol v bráne! Na stránku (ktovie, dokedy fungujúcu) mi čas, ako už býva dobrým zvykom, nezostal. Takže, víkendový športový sumár:
Sobota (1. mestská liga Zvolen): 
Investex - Žamborove trafiky 1:2 (0:2) - boli sme lepší, súper mal však pevnejšie nervy a hádal sa o poznanie menej ako naši ješitní útočníci. Klesli sme na tretie a ŽT postúpili na druhé miesto.
Nedeľa (III. trieda Žiar nad Hronom)
Kopernica - Hronská Dúbrava 2:1 (0:1) - zápas sme si prehrali v posledných minútach, ale súper bol jasne lepší. Konečne som čosi i chytil, žiaľ na dva góly som bol krátky...
PS: Nejdem tu nič sľubovať, sledujem návštevy na stránke a je mi jasné, že som svoj najčastejší návštevník. Tak to je i dobre. Však tu nie je nič, čo by zaujímalo iných. Kým sa nevyrieši problém tejto stránky, teda jej ďalšej existencie, budú jej aktualizácie veľmi sporadické. Tak ako je tomu vlastne doteraz... :-/  

streda 07.05.2003 (15:00) - O tri hodiny budem múdrejší, ale to už nebudem pripojený na net, a tento jav bude trvať až do pondelku. Čiže do tohto termínu tu bude i textík, v ktorom ešte netuším (mimochodom, ako aktívny funkcionár Združenia Nič Netušiacich mám na to právo), ako to dopadne. Chcem len vysloviť nádej v úspech našich hokejistov na MS vo Fínsku. Nechcem za žiadnu cenu zlato, len nech máme z ich vystúpenia dobrý dojem, tak ako oni z našej viery v ich úspech. To aby som v pondelok musel znovu po roku vymýšľať novú ďakovaciu úvodnú stránku! Dovtedy som nezastihnuteľný v súkromno-športovo-rodinných aktivitách. Tak nech nám to sype! Na zdravie!

pondelok 05.05.2003 - Darmo som si ja sľuboval, že po operácii kolena to nebudem preháňať s futbalom, trt makový som to dodržal! Ak by som do víkendu zarátal i piatkový futbalový turnaj, tak som v ňom odohral sedem futbalových zápasov. V piatok štyri v rámci turnaja, kde som v útoku ničil dobré meno firmy Geopris, ktorú som reprezentoval (viď foto), v sobotu som odchytal zápas za Investex (mestská liga, Zvolen), v nedeľu doobeda zavadzal na futbale s kolektívom kamarátov na zvolenskom gymnáziu a popoludní prevádzkoval kombinovanú funkciu útočníka a brankára na veľkom futbale v Hronskej Dúbrave. Zmienim sa o tom i s fotoprílohou zajtra vo väčšej miere, pretože brat mi šlohol foťák, taktiež času niet, idem prísť o doménu, no hrôza. Zatial len vo faktoch:
Piatok - turnaj Geopoz cup 2003:
(skupina A): Geopris - Geopoz 0:2, Geopris - ?? 3:4, Geopris - Kartík 4:3
(o piate miesto):
Geopris - Harmanec 3:4 (dal som síce tri góly, súper však o jeden viac)
Sobota - mestská minifutbalová liga Zvolen:
Investex - Fortuna 4:2 (sme stále na druhom mieste)
Nedeľa - pouličný futbal:
Hemendex’s ochlts - Kaščák’s grcmen 6:13 (5:6) (hanba mi, i keď som dal 5 gólov)
Nedeľa - III. trieda okresu Žiar nad Hronom:
Hronská Dúbrava - Veľká Lehota 4:4 (2:3) (v 20. minúte sme už prehrávali 0:3, prvý polčas som sa flákal v útoku, po zranení nášho brankára som druhý odchytal)
Zatiaľ všetko, ozvem sa zajtra, alebo v stredu, teraz musím riešiť podstatnejšie problémy, došľaka :-/

streda 30.04.2003 - Už nadíde tá chvíľa, už nadíde ten čas. Veď zajtra v jednom šíku splynieme v jeden hlas. V hlas ľudu v láske k práci, v hlas všetkých rudých más. Veď Prvý máj je sviatok, keď prácu zobral ďas!
Prvomájový sprievod zdravia všetci nezamestnaní, mafia a za poslancov NR SR posiela veľkú pusu bufetár Karol. Nech žije deň, kedy si svojou nečinnosťou pripomenieme, že práca nie je Zajac a počká nás do zajtra. Veselé ničnerobenie v tento neviemprečosviatočný deň i príjemnú nostalgiu za krásnymi chvíľami nekonečného prešľapovania v sprievode postrádajúcom logiku, so zmrzlinou za korunu alebo pivom za tri koruny, prajem všetkým, ktorí si ešte dokážu spomenúť. Nech žije Prvý máj!

pondelok 28.04.2003

piatok 25.04.2003 - Priznám sa, nepatrím medzi tých fanúšikov hokeja, ktorí neochvejne veria v reprízu minuloročného úspechu našej reprezentácie na Majstrovstvách sveta. Keď si teraz prezerám svoj archív, tak moja viera vo víťazstvá bola veľmi chabá i minulý rok. Keď som zápas považoval za stratený, s frflaním som opustil kolektív (hokej sa pozerá najlepšie v kolektíve s pivom v ruke) a šiel sa vyventilovať na bicykel. Brázdil som si to pomedzi paneláky a z pokrikov spoza okien snažil sa definovať priebežný stav. Posledné minúty som už znovu prežíval s ohryzenými nechtami pri televízore a víťazstvá oslavoval, akoby som sa o to zaslúžil sám. Nebude tomu inak ani tento rok... Hokej hrať vieme, keď do toho vložíme i srdce, nebojím sa o kvalitný výsledok. I keď to nebude majstrovský titul. Tak nech sa nám darí. Aby som znova mohol urobiť takýto veselý úvod. Krásny víkend!

štvrtok 24.04.2003 - Toto sa mi ešte nestalo. Moja víkendová futbalová aktivita vyústila v oficiálne zaradenie do najlepšej jedenástky kola - hoci len našej biednej III. triedy ZH. Neviem presne kto to určoval, ale pod článkom v krajskom týždenníku SMER je podpísaný môj kamarát. Nemôžem však pochybovať o jeho novinárskej objektivite (tak ako kedysi, keď mi venoval takmer celú stranu v športovej časti bystrického večerníka), i preto sa budem minimálne týždeň naparovať týmto hrdým úspechom. Hoci len ja sám viem, aký výkon som skutočne predviedol :-))) TUTO je celý aktuálny sumár našej súťaže. Keby si nebol môj brat v tomto zápase roztrhol meniskus, bol by to skutočne úspešný víkend. Aspoň čo sa futbalu týka...

utorok 22.04.2003 - Po štyroch dňoch voľna by som potreboval ešte pár dní zdravotnej dovolenky. Citové problémy som riešil fyzickou hyperaktivitou, čo malo za neblahý následok moju súčasnú totálnu indispozíciu. Kiežby som aspoň zabudol na „ňu“, ale kdeže... :-( I keď sa mi absolútne nechce, pár riadkov venujem stručnej sumarizácii uplynulých voľných dní. (veď aj tak si to čítam sám)
V piatok som konečne vytiahol bicykel i na vidiecky asfalt a spravil som si cyklovýlet, prvý od operácie kolena. Tridsaťpäťkilometrový okruh v okolí Zvolena by možno vyčaril škodoradostný úsmev na tvári profesionálneho cyklistu, na moje kolená to bolo ale tak akurát dosť. Deň som zakončil kde inde, ako v Merline na pive. :-) Sobota sa niesla v duchu derby zápasu Investexu a ŠK Investexu, čiže oboch našich mužstiev v mestskej futbalovej lige. Prekvapenie sa nekonalo, zvíťazili sme pomerne hladko nad „béčkom“ 7:2 a udržali si tretí flek v prvej lige.
Investex - ŠK Investex 7:2 (1:1) priebeh: 1:0, 1:1, 2:1, 2:2...
Až dva úspešné zápasy priniesol deň nedeľný. Ten prvý bol len rekreačný s chalanmi na ulici, za účelom liečebného procesu. Potreboval som totiž vybehať všetko to, čo som do seba nalial deň predtým po spoločnom posedení so spoluhráčmi Investexu. Dal som tri góly, vyhrali sme, ale ako spomínam, podstatnejšie bolo, že som okolo obeda konečne začal vnímať okolitý svet v trojrozmernej forme i v reálnych farbách. Podvečer som už ako stredný útočník nastúpil na ihrisko v Hronskej Dúbrave a v cca. 20 minúte zápasu i vyrovnal gólom hlavou na 1:1. Zápas s Prenčovom sme vyhrali 3:1. Obrovská smola ale postretla môjho brata, ktorý si v úlohe predstopéra v 80. minúte zranil koleno, čo mu týždeň pred jeho odchodom do Ameriky veľmi skomplikovalo situáciu. Ešte k tomu víťazstvu - ide o III. triedu okresu Žiar nad Hronom, čiže žiadna veľká sláva...
Hronská Dúbrava - Prenčov 3:1 (2:1) priebeh: 0:1, 1:1...
Vo veľkonočný pondelok som sa už po ikstý krát vykašľal na odkaz našich predkov a úspešne ignoroval zvyky viažúce sa k tomuto sviatočnému dňu. Polial som len seba, aj to len preto, že som si sľúbil sprchovať sa dvakrát ročne a to vo sviatky. Hneď po tomto akte som sa, za rána za rosy, čiže okolo jedenástej, vybral s kolektívom kamarátov na zvolenskú priehradu, kde sme si opiekli kuracie krídla na rošte, druzgli pár pív, ponadávali na neprávosti sveta a šlo sa domov. Osobne som tento nádherný slnečný jarný deň znovu zakončil v jame levovej, čiže v krčme mojej drahej - Merline, ale už len v rámci malého piva. Náročný dvojvíkend bol „úspešne“ zakončený, okrem krásnych okamihov s ľudmi srdcu blízkymi, ma v ňom nedobrovoľne sprevádzala i dohasínajúca „depka“ z nedávno prežitých smutných chvíľ, žiaľ nedokázal som to mnohokrát potlačiť, čo nebolo pekné voči ľuďom okolo mňa... snáď ma to už prejde. Musí!
Prajem krásny nový týždeň! Snáď sa ešte ozvem. I wanna be happy! :-/
(PS - 16.30 hod. - už trochu happy som, kolegovi sa narodila dcéra, oslavujeme - v takej chvíli zabúdam i na svoje, bezvýznamné problémy...)

štvrtok 17.04.2003 - Dva dni nebol funkčný server www.host.sk, takže táto stránka bola needitovateľná i nepozerateľná, nabehol až dnes tesne pred fajrontom, čiže kým na celý víkend sa uchýlim k veciam sviatočného charakteru: Prajem všetkým čo najsamkrajšie veľkonočné sviatky, devám veľa vody i bitky, chlapom veľa vodky i pitky, v pondelok všetkým ženám poriadny výprask (nech aspoň raz za rok dostanú legálne), chlapom po vajci, našej vláde rozum a svetu mier! 

pondelok 14.04.2003 - Doráňané kolená, skrvavené lakte, doodierané členky, boľavý celý človek, no v srdci nádherný pocit z víťazstva, prehry i predvedeného výkonu - to je obraz môjho športového víkendu. Rany na tele sa zahoja oveľa rýchlejšie než tie v duši, preto ich vôbec neregistrujem. Po tom, čo som mal „česť“ prežiť neskutočne deprimujúce chvíle, uvedomil som si, že ak existuje čosi, čo ma nikdy v živote nesklamalo, je to FUTBAL. Chcem ho hrať, kým budem môcť. Na to mienim sústrediť všetku svoju chuť i energiu, pokým zdravie vydrží. Potom... neviem. Ten nádherný pocit, sedieť po zápase na pive so skutočnými priateľmi (preberať si príčiny prehier, alebo tešiť sa z víťazstiev), už nikdy nechcem vymeniť za deprimujúcu neistotu vzťahu, neustále očakávajúc telefonát, v ktorom sa znovu ozve nádherný, typicky ženskou logikou postihnutý výrok: „vieš, rozmýšľala som nad nami a prišla som na to, že síce Ťa milujem, ale bude lepšie, keď sa rozídeme...“ No dá sa toto zažiť na futbale?!
Sobota - Investex-Bufet 10:2 (3:0) - priebeh: 5:0, 5:1, 6:1, 6:2.
Kvalitný zápas bol poznačený len niekoľkými bezduchými „tieždivákmi“, ktorí nedokázali vo svojich mozočkoch vymyslieť nič duchaplnejšie, ako holú vetu, plnú nadávok - spravidla systémom - čím som hlučnejší a vulgárnejší, tým som väčší chlap :-) Vyhrali sme 10:2, chytal som a konečne sa mi aj darilo. I keď za cenu niekoľkých bezvýznamných zranení. Vďaka Bohu. 
ŠK Investex - Juve 1:2 (0:1) - priebeh: 0:1, 1:1, 1:2.
Smoliarsky zápas chalanov z „béčka“. Toľko bili do súpera, až v posledných minútach oboch polčasov dostali dva nečakané a vzhľadom na priebeh zápasu i nespravodlivé góly.
Nedeľa - Hronská Dúbrava - Prochoť 1:4 (0:1) - priebeh: 0:1, 0:2, 1:2.
Hral som v útoku, pretože na plieskanie sa v bráne nemám ešte odvahu. V polovici druhého polčasu som strelil kontaktný gól, ale naša globálna nemohúcnosť bola následne potrestaná ďalšími gólmi súpera. Zaslúžene. Napriek prehre som mal z celého zápasu dobrý pocit. Kolená vydržali a tých pár odrenín, ako už hore spomínam, bolí oveľa menej, ako rany, ktoré nevidno... :-/
(futbalovú rubriku spojazdním, len čo bude čas a najmä prebolí pár vecí)

utorok 08.04.2003 (14.45) - Na posratého záchod padol... - Nechcem tu písať bludy, i preto som zmazal tie nezmysly, ktoré som tu ráno, v nie normálnom rozpoložení vyprodukoval... Nie som totiž momentálne schopný reálne myslieť, ani orientovať sa v situácii, ktorá ma obklopuje, takže i tento sloh je poznačený krutými hrátkami osudu, v poslednej dobe na mne celkom zjavne sa zabávajúcom. Jediné konštatovanie, ktoré som schopný zo seba dostať, je fakt, že som zostal sám. Som trochu prekvapený, hoci som si prednedávnom súkromne nahováral, že čosi podobné ma už prekvapiť nedokáže. Hľa, aký je ten život nevyspytateľný...
Láska odišla, i šťastie vzápätí. 
Viem, život prináša preveľa obetí.
Tých mojich je ale príliš mnoho. 
A tak pýtam sa, jasne a stroho:
Bože, ak hriech spáchal som, 
či zlé vykonal niečo... 
strestaj ma. Ak však nie, tak pýtam sa PREČO?!
„Nechej vodu vodou, jen ať si klidně teče. Chápej, že touha je touha a čas se pomalu vleče. Cigareta hasne, káva stydne, krev se pění, bylo by to krásné, kdyby srdce bylo klidné, ale ono není...“ (Jarek Nohavica)
PS: Aktualizovanie stránky je pozastavené - na neurčito.

nedeľa 06.04.2003 - Aktualizácia zo sorty núdzových: mám jednu fotku, vygumovanú myseľ a desať minút času - takže len v skratke: Víkend prepchatý aktivitami športovo-spoločenskými bol takmer nad moje sily. Fyzické i psychické. V sobotu som hral konečne futbal i súťažne - po dvojtýždennej tréningovej príprave (po polroku pauzy so zraneným kolenom) som bol aktívny svedok víťazstva Investexu „A“ nad Coffolou v nervóznom zápase 6:2 a následnej výhry nášho „béčka“ nad Bufetom 5:2. Pozápasové alko-orgie som ukončil údajne až v nedeľu ráno, nepýtajte sa ma ako, neviem to. Záverečná fáza víkendu bola v znamení postupného triezvenia i futbalového strápnenia sa na tréningu, pričom teraz, polhodinu pred polnocou, som už celým svojím „ja“ na polceste k posteli, ktorá si ma tento víkend užila snáď tak zo dve hodiny... Okrem víťazstva i pomerne kladného pocitu z funkčnosti operovaného kolena, je tu ešte jeden úžasne pozitívny fakt. Ale o tom (nej) až niekedy nabudúce... (pozn. 07.04.2003 z pozitívneho faktu sa stala nočná mora) Dobrpú noc - pardon, preklep - Dobrú noc.

piatok 04.01.2003 - Dnešná noc bola jedna z tých, ktoré človek zvykne prežiť nekonečným migrovaním po celej šírke postele, neúspešne hľadajúc vhodnú polohu, v ktorej by prechodom do plánovaného bezvedomia unikol realite dnešných dní do bezstarostnej ríše snov. Jednoducho a jasne - túto noc som z neviemakého dôvodu nedokázal zachrnieť tak, ako každý normálny tvor zničený celodennou šichtou a takmer celú som ju prebdel. Môj momentálny výzor (je 6:55) by najlepšie dokumentoval kompromitujúci záber, našťastie mi vo foťáku došli baterky :-))) Tak ponúkam aspoň jeden z cca druhej hodiny nad ránom, kedy som problém so spánkom riešil niekoľkohodinovou virtuálnom biliardovou bitkou proti počítaču - v čase spustenia samospúšte som bol likvidovaný v 8-ball-e presnou trefou súpera a z turnaja som vypadol. Pri neviemkoľkom pokuse znovu zaspať, ma vo chvíľkovom zlyhaní duševného zdravia, pochytila náhla túžba myslieť. Konkrétne som si spomenul na jednu agentúrnu správu o nejakom Prešovčanovi, ktorý tento víkend vyhral čosi cez štyridsať melónov v športke, či čo to bolo... A tak som svoj spánkový deficit ihneď preonačil do fiktívneho investovania výhry do movitých i nemovitých aktivít. Svoje podnikanie som ukončil nadránom s desaťmiliónovou stratou. Až potom som pokojne zaspal... Som šťastný, že som chudobný. Ako ten žid, ktorý sa každý večer modlil k Bohu, aby vyhral v Lotte prvú cenu. Ten to už po 20 rokoch nevydržal a zo svojej majestátnej výšky zvolal hromovým hlasom: „Tak si, drahý Bernstein, kúp konečne aspoň ten los!“
Je 7:20, idem do práce...
PS: Zajtra sa začína jarná sezóna v Mestskej minifutbalovej lige. Po vyše polroku sa postavím znovu do brány. Bol by som rád, aby som z nej odišiel rovnako spokojný, ako som do nej vošiel. Najmä nech kolená vydržia, až po nich je podstatný výsledok. Chlapi sa tvária, že vyhrajú „s prstom v nose“, tak im to snáď nepokazím. Ozaj - viete aký je rozdiel medzi špenátom a šušňom v nose? Malé deti nemajú radi špenát. Pekný víkend.

streda 02.01.2003 - Hoci bol včera prvý apríl, „dostať ma“ sa chvalabohu nikomu nepodarilo, možno i preto, že sa o to nikto nepokúšal. Vlastne jednu srandu si na môj účet urobilo moje prestárle Pentium, keď mi pri editácii nového návrhu mojej stránky niekoľkokrát neplánovane systém zasiahol najrozšírenejší vírus Windows 98 a večerné šero miestnosti pokryl modrastý nádych tej najobľúbenejšej „obrazovky“ všetkých požívateľov tohto Gatesového úletu. Ale toto je jeho celoročná zábava, takže do sorty „prvoaprílové žarty“ to nezahrniem. Celý večer som sa venoval pečeniu kurčaťa (áno, s diétou som skoncoval, jej výsledky nesplnili moje očakávania) a tvorbe novej vizáže stránky, jej predbežnú pracovnú veziu máte možnosť vidieť na TEJTO ADRESE. Inak som nestihol nič - tak ako vždy, spomeniem aspoň, že v sobotu začínajú všetky ligy, ktoré hrávam, takže ak vydrží zdravie, času bude ešte menej... Vlastne aj tak tu nič, okrem tejto rubriky, neaktualizujem už dlhší čas... Len toľko som chcel.

pondelok 31.03.2003 - Jedinou pozitívnou udalosťou predošlých dní (nezávislou na politickej i ekonomickej situácii planéty), bol na severnej pologuli príchod jari. Hoci pred týždňom to bolo ešte len akési „zjarnievanie“, tento víkend už jar prepukla v celej svojej nádhere, čo bolo, samozrejme, jednoznačným dôvodom na spontánnu oslavu pod holým nebom. Všetko to začalo sobotňajším tréningom, na ktorom som sa uistil, že moja fyzická forma je naďalej nepriamo úmerná chuti hrať futbal. Hneď po tejto športovej blamáži (4:10 v môj neprospech) sme s pouličnou partiou privítali príchod jari tak, ako sme schopní vítať všetko, čo je vítané. S tým rozdielom, že tento rok to bolo premiérovo pri našom „záhradnom stole“ v Merline, krčme našej milovanej. Bola to jedna z tých neplánovaných akcií, o ktorých je známe, že sú neopakovateľné. Najkrajšie ročné obdobie sme vítali až do neskorých nočných hodín, pričom ak ma pamäť neklame (čo je zase celkom reálne), domov sme šli až na futbal Macedónsko-Slovensko, ktorý mi ako jediný pokazil víkendovú pohodu. Nedeľa už prebiehala v pokojnejšom duchu, futbalu som sa venoval len pasívne - ráno som bol svedkom vysokej výhry Elánu Zvolena nad Stožkom „B“ 3:0 (III. trieda Zvolen) a podvečer tesnej výhry Zvolena s Fiľakovom 1:0 (nepochopiteľne sa hralo na škvárovom ihrisku, čo je na IV. ligu zrejmou raritou). Celý víkend je zaznamenaný i v niekoľkých záberoch, ktoré tu už čoskoro zverejním v novej fotoreportáži. Budúci víkend začínajú všetky súťaže, ktorých by som chcel byť naďalej súčasťou, v stredu testujem operované koleno na tréningu a v sobotu, ak Boh dá, sa už plieskam o asfalt/trávnik súťažne.

pondelok 24.03.2003 - sídlisko Zvolen-Západ cca 19:30 hod. - Možno to raz čaká každého vodiča, ja som mal to „šťastie“ poprvýkrát a snáď i naposledy, včera večer. Na neosvetlenej zvolenskej komunikácii som neplánovane testoval brzdy firemnej felície, pričom cieľ v podobe pobiehajúcej mládeže som minul len o pár metrov. Debilita niektorých detských hier nepozná hraníc. Úmyselné podbiehanie pod autá, už dlhšie rozšírená zábava imbecilných detí na banskobystrických sídliskách, sa ujala i vo Zvolene. Na rozdiel od detských aktivít mojej generácie - zväčša skutočne športových, je činorodosť súčasných zasranov životu nebezpečná. A ja by som bol veľmi nerád v budúcnosti jej súčasťou. Včera som to ešte ubrzdil, vďaka Bohu. Nabudúce už také šťastie mať nemusím!

Pokračovanie...

www.hemendex.sk