Ozaj, blbne mi doména www.hemendex.sk. Niekde nechce nabiehať, takže originál je na: www.hemendex2.host.sk, pričom ja som na 0905 220619 (občas teda nie)

dobrým ľuďom okolo seba. Najmä tým, ktorí ma s obrovskou trpezlivosťou presviedčajú, že raz možno bude lepšie, napriek tomu, že sami tomu už prestávajú veriť. Veď predsa žijeme na Slovensku! 

Merlin Pub, krčma môjmu gágoru veľmi blízka ponúka občas i krásne príbehy, veselé i smutné, vlastne také krčmové zážitky - v tomto prípade Merlin’s stories. A tu ponúkam tri (hoci ich pointu pochopia len zasvätení) z nich:

• Takí dvaja pivkári chodia do Merlinu. Otec a syn. Jeden lepší ako druhý. Aj minule sa tam celkom pekne „spravili“. Sedeli vtedy v hornej časti, kde sú na stene veľké hodiny. Čo čert nechcel, akurát o pol šiestej v nich vyprdla baterka (v hodinách, nie v pivkároch), čo si ale spomínané duo nevšimlo a ich celovečerný dialóg vyzeral nasledovne: „Čo, Petrík, ideme domov, alebo si dáme ešte jedno?“ „Áále oco, však je len pol šiestej, dajme ešte jedno.“ Takto to pokračovalo jedno pivo za druhým, pričom text dialógu sa nemenil, len jeho interpretácia bola z hodiny na hodinu menej zrozumiteľná. Keď už po asi desiatom pive sa mladší z dvojice Petrov stále vyhováral na priaznivú večernú dobu, uzemnil ho nečakaný oznam slúžiacej čašníčky: „Záverečná, polnoc, dopiť a spať!“ Petríkovci pozreli na hodiny, na čašníčku, na seba, a zjavne nechápajúc situáciu nasrdení opustili priestory Merlinu a presunuli sa do neďalekého nočného baru, pričom do smrti neprídu na to, prečo ich obľúbenú piváreň sa rozhodli v ten večer zavrieť o pol šiestej.

• Taktiež títo dvaja sa asi pred rokom rozhodli otvoriť krčmu v neďalekej Kováčovej. Ako to vyzerá, keď spravia capa záhradníkom, vyjadrili jedným krásnym popoludňajším telefonátom, ktorého som bol taktiež účastný.
Bolo čosi okolo jednej popoludní (asi víkend), keď sme všetci sedeli na pive a „petríkovci“ si spomenuli, že treba prebrať tovar a otvoriť ich krčmu, v tej chvíli vzdialenú asi dva kilometre. Keďže sa im obom viac páčilo byť obsluhovanými, ako obsluhovať, začali sa hádať, kto pôjde. „Choď Ty Petrík, ja som robil včera!“ „Ále oco, mne sa dnes nechce a chcem si ešte dať pivo!“ „Petrík, o hodinu príde tovar, musíš tam ísť!“ „Oco, toto ešte dopijem a dám si posledné, veď ja to nejako vybavím“, zdvihol telefón a zavolal do veľkoskladu: „Dobrý..., dojdite neskôr, máme rodinné problémy!“ a pil pokojne ďalej. Vo veľkosklade, netušiac, že ide len o jeho nekonečnú chuť posedieť si pri pive, prerobili šoférovi celý harmonogram jázd, lámali si hlavu, aká rodinná tragédia musela čerstvých podnikateľov postretnúť a poslali auto o hodinu neskôr. Petrík medzi tým vypil x-té pivo, pokojne nasadol na horský bicykel a pozvoľným tempom priamo úmerným jeho promile (pohybujúce sa veľmi blízko hodnote „pí“) sa odplantal do jeho kováčovského zázraku, v ktorom sa v ten večer stal svojím najlepším zákazníkom.

• Do tretice „petríkovci“: „Oco, dám si ešte jedno pivo!“ „Petrík, nepi už to pivo, pozri ako vyzeráš.“ „Dobre oco, dám si teda fernet!“

www.hemendex.sk je osobná stránka čisto o mne a pre ľudí, čo ma poznajú, alebo poznať chcú. Ak teda hľadáš rozptýlenie iného charakteru, skús sa poobzerať inde. Internet je nekonečný... Ostatných vrelo vítam!

Dávam do pozornosti rubriku  ARCHÍV , kde archivujem všetky úvody, ktoré som doteraz vyprodukoval.

MOST WANTED
Name: BIN PALIN
Sex: mysterious
Hair: unknown
Eyes: bloodyblue
Mass: cca 120-130 kg
Home bar: Merlin, Zvolen
Aver. chute: 20 beers/day
Average promile: 2,0 - 3,0
Drinking: Monday-Sunday
24 hrs a day

Smädný Palči

 30.04.2002  Tak sa stala vec, ktorú nikto nepredpokladal a tým pádom je každý z nej oprávnene zdesený. Včera som do rúk dostal ten známy bledoružový oný, ktorý ma údajne oprávňuje ohrozovať všetko čo sa hýbe i nehýbe spoza volantu samochoda sluzobnego likwidacznego. Toto právo som plne využil a ničil nervy všetkým, čo už mali tú česť sedieť vedľa mňa, napravo od riadiacej páky. Psychické traumy ale neprekročili predpokladanú hranicu. Ani zranenia fyzické... :-))

Stalo sa

 26.04.2002   
Orange - oranžo-
vý nepodarok
Aj vám už začína liezť na nervy totálna neschopnosť prevádzko- va teľa najväčšej slovenskej mobilnej siete? Alebo sa spýtam inak - koľkokrát sa vám podarilo po ôsmej večer, respektíve cez víkend dovolať v rámci tejto siete? U mňa je to minimálne percento zdarných pokusov, neviem, možno len ja mám divný telefón, ale po sondovaní úspešnosti ľudí v mojom okolí sa mi zdá, že tento negatívny jav je celoštátny. Dôležité zrejme ale pre pomarančákov je obrovitá reklamná kampaň a desaťmetrové bilboardy na banskobystrických panelákoch. Kvalita poskytovaných služieb je druhoradá. Vlastne čo sa čudujem - nie je to predsa na Slovensku so všetkým?!

 15.04.2002  Som vodič. Síce ešte len latentne, ale už o poldruha týždňa by som mal vlastniť tú vytúženú ružovú hlúposť s taktiež prihlúplym výrazom jej budúceho majiteľa. Totiž fotenie som nechal, tak ako všetko a vždy, na poslednú chvíľu a celý stres spojený s kupovaním kolkov a biflením sa testov je zjavne viditeľný vo výraze môjho xichtu. Však ukážem :-)))

 10.04.2002  Posledné dva mesiace som v pravidelných periódach poctieval svojou pa- sívnou i aktívnou prítomnosťou jednu banskobystrickú autoškolu. Moja aktivita vyústila až do záverečného play-off v podobe teoretických i praktických skúšok. Síce v tejto chvíli ešte netuším ako to so mnou v pondelok dopadne, chcem Vás len varovať - 15. apríla v doobedných hodinách sa prosím pohybujte v banskobystrických uliciach so zvýšenou opatrnosťou. Nikdy totiž nemôžte vedieť, z ktorej neprehľadnej zákruty sa na Vás vyrúti červená Felícia s nekontrolovateľným riadením totálne vystresovaného dvojmetrového šoféra-ozembucha s vyplešteným pohľadom nalepeným na prednom skle a pravou nohou márne sa snažiaceho vyhľadať v spodnej časti ovládacieho mechanizmu brzdový pedál...
Inak - aj z konštrukcie budem asi hviezda - modrá tekutina, zjavne hadičkou vedená k ostrekovaču čelného skla je podľa mňa brzdová kvapalina. :-/

Vyvolení

Zvolenskí vodiči sa vo všeobec- nosti považujú za dosť nediscipli- novaných a chao- tických brázdičov slovenských ciest. Ale že sa človek stretne s totálnym kreténom, ktorý si myslí, že asfalt na ceste je zatrvrdnutý len pre jeho milionárske ego, sa mi stalo až v nedávnych dňoch - No, bolo to síce ešte v minulom roku, ale teraz som si na to až spomenul. Kráčal som si priečne cez zvolenské námestie a využil pre tento presunovací účel prechod pre chodcov na, vtedy ešte prejazdnej ceste (dnes pešia zóna). Je to široký priestor, takže autá tam často jazdia i dve vedľa seba, hoci je tam len jeden jazdný pruh. Keďže som s ostatnými presúvačmi pôsobil ako organizovaná skupina chodcov, vodič prechádzajú- ceho auta nám dal logicky prednosť. Lenže zrazu sa spoza neho vyrútil do „druhého“ pruhu chuj na čomsi neidentifikovateľnom ale drahom a preletel okolo rozbehnuvších sa chodcov. Len tesne minul istú pani, ktorá viedla peletón, tesne za ňou zabrzdil v štýle zrejme jeho obľúbených amerických akčných filmov, vyletel z auta a v zlosti pľujúc zručal pomedzi zlaté zuby: „Kam sa jebeš, ty p... stará?!“ Po tomto výstupe hodnom Nobelovej ceny za agresívnu debilitu, zaliezol späť do kokpitu a taktiež po vzore spomínaných amerických kaska- dérov s kvíliacími pneumatikami odfičal nevedmokam. Asi dvadsať metrov od miesta činu postávali dve mestské policajtky zjavne ignorujúce celé dianie na prechode pre chodcov a s pro- vokatívnym pokojom zapisujúce značku auta odstaveného obďaleč bez parkovacej karty. Kiežby som mal v tej chvíli viac duchaprítomnosti i odvahy. Takto som zostal taktiež len v nemom úžase pozorujúci demon- štráciu ľudského imbecilizmu, čo som neskôr veľmi ľutoval. Nepamätám si ani značku auta. Ale reagoval som tak, ako by možno reagoval každý, kto vo svojej podstate naivne dúfa v normálne správanie človeka voči človeku. Teraz ale ľutujem, že som mu jednu nevrazil. Nie som agresívny, ale niektoré veci asi je lepšie riešiť fyzicky, pretože inak to asi nejde. Možno by ma po prípadnom incidente zastrelil, ale určite by to robil minimálne s rozbitou hlavou, hajzel so zvolenskou ŠPZ rovnakého trojčíslia!

Oficiálne počítadlo českého pôvodu Ťa zaregistrovalo ako návštevníka týchto stránok, od 9. augusta 2000. Samozrejme, že sa tu počítajú i moje návštevy, ktorých je vskutku požehnane :-)))  No, už ani nie...                                       grafy NAJ