„Investex nie je turnajové mužstvo“ - dozvedel som sa po, pre nás neúspešnom turnaji, z úst nášho tiežtrénera Milana, ktorý týmto výrokom započal s našou asistenciou šiesty polliter piva v jednej zo zvolenských krčiem. Po katastrofálnom závere nášho pôsobenia na Zimnom turnaji 2003, boli jeho slová márnou útechou pre tú časť kolektívu, ktorá sa nedokázala zmieriť s už ďalšou hanbou oboch zúčastnených Investexov. Žiaľ, nebolo ich veľa, drvivá väčšina totiž bola spokojná s tým, že sme si sadli k pivu a plne sa sústredili na jeho likvidáciu. Nezainteresovaný pozorovateľ, registrujúci ich žiarivo vysmiate tváre, by sa dokonca mylne mohol nazdávať, že tento víkend bol pre nás športovo maximálne úspešný. Opak je však pravdou. Kým v tíme Investex „B“ každý viac-menej rátal so symbolickými ambíciami, očakávania od Investexu „A“, ako úradujúceho vicemajstra mestskej ligy, boli „medajlové“. To by však museli naši hráči pristupovať k turnaju s oveľa väčším srdcom i zodpovednosťou, ako predviedli. Kvôli zraneniu som nemal možnosť aktívne zasiahnuť do deja, o to viac som však trpel na tribúne. So slzami v očiach a pivom v ruke.
V sobotu po prvom zápase v skupine všetko nasvedčovalo k realizácii papierových predpokladov, podľa ktorých sme mali bez väčších problémov vyhrať skupinu a postúpiť do play-off z prvého miesta. Po povinnej výhre s mužstvom SIZ (neoficiálne „béčko“ Siskárov) 3:1, sme v úlohe favorita nastúpili k značne alkoholom zmorenému druholigovému Výmetu a zdanlivo očakávali krutý debakel tímu, ktorý vypadáva z druhej ligy. Miliónkrát prízvukovaná obava z podcenenia súpera (koľkokrát už sme na to doplatili!!!) viedla k senzácii, v ktorej sme podľahli neskutočných 1:3!!! Keďže i naše „béčko“ odohralo podobné výsledky (so SIZ 3:2 a s Výmetom 2:3), našu skupinu vyhral nečakane spomínaný Výmet a o druhom postupovom mieste sa rozhodovalo v derby zápase dvoch Investexov. Nie ďaleko mal Investex „B“ k víťazstvu nad „áčkom“, avšak chybami v obrane sa o výhru pripravil a do nedeľného vyraďovacieho dopoludnia Investex „A“ predsa len postúpil. Z nečakaného druhého miesta, čo sa však ukázalo nakoniec ako lepšia pozícia, pretože po prekvapeniach v II. skupine nám šťastie do cesty postavilo zvládnuteľný mančaft Krištálu, namiesto obávanej Slovakie.
Nebol to však zápas jednoduchý a to z dvoch podstatných dôvodov. Všetky mužstvá sa totiž po odohratí sobotnej časti zrúbali vo zvolenských krčmách ako divé svine (v mnohých prípadoch doslovne), čo absolútne pomiešalo predbežné favorizácie tímov v ďalších súbojoch. I my sme patrili do tejto sorty (žiaľ, niektorí naši hráči prišli z krčiem až nadránom). Druhým dôvodom bolo posilnenie, inak slabého mužstva Krištálu futbalistami miestnych vyšších súťaží, i preto to bol súboj vzácne vyrovananý. O víťazstve Investexu „A“ po remíze 2:2 rozhodli až pokutové kopy, ktoré sme vyhrali 3:2 a postúpili do finálovej skupiny. Tie boli dve - v každej hrali tri mužstvá - každý s každým. Víťazi si to rozdali vo finále, tí z druhých miest v súboji o bronz. Ani jedno nebol náš prípad, po víťazstve nad Krištálom (paradoxne po prechlastanej noci to bol náš najlepší výkon na turnaji) sme absolútne prestali bojovať a nami predvádzaný futbal by sa dal v lepšom prípade prirovnať k nedeľnej prechádzke domova dôchodcov a to jeho vozíčkárskej sekcie! S druholigovými Siskármi sme po vlažnom výkone prehrali 1:3 a v zápase s neskorším víťazom Javankou sa naše mužstvo úplne odovzdalo súperovi, pričom sme iba jedinýkrát ohrozili súperovú bránu propagačnou strelou. 0:3 bol pre nás ešte prijateľný výsledok. Pritom stačilo prehrať o dva góly a do finále by postúpilo sympatické družstvo Siskárov na čele s fantasticky chytajúcim Blažom Španom. My sme však nepochopiteľne uprednostnili výkon vo forme statického prešľapovania v trvaní celých dvadsiatich minút, čím sme si zaslúžili antipatiu hľadiska. Vo finálovej skupine sme skončili poslední (radšej zvolím výraz tretí, lepšie to znie).
Nechcem nijako znevažovať náš výkon. Aktívne som do turnaja nezasahoval - moja snaha sa sústredila len do pitia piva a následne hlasného komentovania predvádzaného výkonu. Keby som však hral, dal by som do toho všetko a najmä - sobotnú noc by som neprehýril, hlavne ak by som vedel, že v nedeľu už o pol deviatej ráno hrám ďalší zápas. Bol som však týždeň po operácii kolena a v bráne ma musel zastúpiť náhradník, ktorý s mužstvom Investexu „A“ nie je tak zohratý, aby vedel vyburcovať statický výkon jeho aktérov. Napriek tomu sa našli i takí, ktorí dreli a snažili sa podať čo najlepší výkon. Nebudem menovať, ale sú to najmä tí, ktorí s mužstvom žijú, chodia na tréningy, a nebojím sa podotknúť, že i do krčmy - trebárs i na kofolu - rozobrať zápas, i pohádať sa, ale hlavne prebrať všetko, čo nejde priamo na ihrisku. Nech je totiž niekto akýkoľvek futbalista, výlučne na zápasoch sa s tímom nezohrá natoľko, aby s ním tvoril jednoliaty kolektív. Nehovoriac o podstatnej potrebe chápania tejto nádhernej hry ako športu, v ktorom musí dominovať dôvera, úcta a základné pravidlá slušnosti, pretože spoluhráč (vlastne i súper) by mal byť predovšetkým kamarát. A to v našom mužstve, hoci nabitom hviezdami, žiaľbohu, nie sme všetci... Pozitíva turnaja: napriek vysokému štartovnému hojná účasť mužstiev, kvalitní rozhodcovia (napriek ospravedlniteľným verdiktom), zvládnutá organizácia Negatíva turnaja: jedno zničené koleno a zlomená ruka (i keď nezavinene), bitka v hľadisku a pokus o čosi podobné na ihrisku, nefunkčné šatne, záchody a sprchy v dezolátnom stave, haprujúci bufet a strašné množstvo podnapitých... Celkové výsledky (nechcelo sa mi ich prepisovať, tak som použil fotku z nástenky):
Konečné umiestnenie: 1. Javanka Zvolen (postup
do Slovenského pohára)
|