Nebudem písať dlho, vlastne tu chcem uverejniť len pár fotiek a dve tabuľky z pôsobenia oboch mužstiev, za ktoré hrávam. Vo zvolenskej mestskej lige je to Euroteam, ktorý hráva na asfaltovom ihrisku TU Zvolen od polovice tohoročnej sezóny pod novým názvom - predtým sme sa volali Investex, ale keďže už dávnejšie spomínaná spoločnosť nemala absolútny záujem o náš tím a jediným, kto bol ochotný z vlastného vrecka zasponzorovať nové dresy, tenisky a niekoľko pozápasových posedení, bol bývalý zvolenský prímátor, ktorý momentálne pôsobí v európskom parlamente, logicky sme pristúpili k zmene názvu. Asi mesiac sme márne hľadali vhodné pomenovanie, niektoré návrhy vyvolávali úsmev i zlosť, ale napokon ten najlepší vymyslel samotný Vlado Maňka a v jarnej sezóne sme už nastúpili v nových dresoch s novým názvom. Ale pekne postupne - začiatok jesene som v oboch mužstvách zameškal vďaka môjmu americkému tripu a koncom septembra som sa vrátil už do rozbehnutej súťaže. Oba tímy si počas mojej absencie počínali striedavo úspešne a vlastne tak to bolo i po mojom príchode. Inými slovami - brankár neprekážal, keď prišiel, ale ani nechýbal, keď bol preč :)
Napriek všetkým „kuvičím hlasom“ o nekvalite mužstva Hronská Dúbrava, sme po jeseni skončili prví a na pozápasovom posedení sa začalo prvýkrát hovoriť o postupe. Cez zimu sa nakúpili taktiež nové dresy i lopty a od jari sa dokonca začalo i trénovať, čo bol v tomto družstve premiérový jav. V mestskej lige sa udialo už spomínané premenovanie Investexu na Euroteam a dokonca sa nám v zimnom turnaji podarilo skončiť na krásnom druhom mieste v obrovskej konkurencii zvolenských i cezpoľných mužstiev. Prvý flek na Dúbrave a zlepšujúca sa kvalita futbalu v Euroteame nám cez zimu zvýšili ambície na maximum. Avšak začiatok jari k nám nebol až taký priaznivý... Hronská Dúbrava hneď v prvom zápase dostala výprask v Malej Lehote a ak si dobre spomínam, tak aj Euroteam len horko-ťažko vyhrával prvé stretnutia nad papierovo slabšími súpermi. Našťastie čoskoro sme sa zohrali a tak ako Dúbrava, aj Euroteam vyhrávali ako na bežiacom páse.
Žiaľ, znovu sme si pohnojili záver tohto ročníka. Zlomovým zápasom
pre nezískanie historického titulu Euroteamu bolo stretnutie s Remosom,
neskorším víťazom mestskej ligy. Zápas končil pomerne tesne 0:2 v náš
neprospech, kedy sme neboli schopní využiť ani tie najvyloženejšie šance.
Fantastický výkon podal v Remosáckej bránke kamarát Miro Lecký, ktorý
niekedy občas vychytal nemožné a údajne aj môj výkon patril k tým lepším...
Žiaľ, jediný gól rozhodol o víťazstve súpera a v následnej
futbalovej „power play“ sme inkasovali posledný klinec do rakvy a Remos nám
ušiel na rozdiel šiestich bodov, ktoré si nakoniec i udržal. Bojovali
sme preto o druhé miesto s jediným mimozvolenským tímom - Golden Stars z
Banskej Bystrice. Boli to extraligoví futbalisti, ktorí si chodili „zatrénovať“
do Zvolena a titul im tu ušiel o chlp. Žiaľ, aj s nimi sme prehrali oba zápasy
a prišli i o druhý flek. Ten sme si mohli ešte zachrániť výhrou s
prestárnutou Coffolou, ale ani to nám nebolo súdené. Zápas sa hral akurát
v deň, kedy Slovenskí futbalisti bojovali v kvalifikácii v Portugalsku a nám neprišiel kľúčový
hráč. Ostatní boli buď zranení, alebo sa venovali rodine a s okliešteným
kolektívom sme s Coffolou prehrali nešťastne 5:6. Posledný zápas s ŠK
Investexom (naším niekdajším „béčkom“), ktorý skončil nakoniec
posledný, bol už len exhibíciou, kde sa náš obranca postavil do bránky
a ja som šiel do útoku - a môžete trikrát hádať, kto dal posledný gól
sezóny 2004-2005 :)
A ešte jeden LINK na článok o miniligovej sezóne v časopise Vpred Žurnál.
Hronská Dúbrava tiež dovrzala záver sezóny a taktiež nás to takmer stálo titul. Dokázali sme po hroznom výkone prehrať dokonca doma s poslednými Kremnickými Baňami 2:3 a remizovať s predposledným Šášovom. Našťastie náš náskok 9 bodov štyri kolá dokonca, už nedokázala Malá Lehota, ktorá kupovala všetky posledné zápasy, dohnať a my sme horko-ťažko a prvýkrát v histórii vyhrali III. triedu a zaslúžene postúpili do „dvojky“! I keď, musím priznať, posledné minúty posledného zápasu boli infarktové - hrali sme s Hronským Beňadikom a na koniec druhého polčasu sme za stavu 3:1 postavili (doteraz nechápem prečo) všetkých náhradníkov, ktorí stvárali také kúsky, že vyrovnanie bolo otázkou času. Našťastie bezzubí útočníci súpera už viac mysleli na pozápasové pivo a my sme stretnutie dotiahli do víťazného konca. Hronská Dúbrava vyhrala III. triedu okresu Žiar nad Hronom a tento úspech (žiaľ, bezomňa) oslavovala do skorých ranných hodín.
Budúcu sezónu teda budeme hrať II. triedu, podmienkou je postavenie žiackeho mužstva a ja verím, že sa to v tejto malej dedinke i podarí. Tohtoročná sezóna bola najúspešnejšou v 12-ročnej histórii môjho pôsobenia v Dúbrave, skvalitnil sa tím i podmienky a ja verím, že II. triedu si zahráme nielen jediný rok :-)
© hemendex 03.07.2005
|