Zrejme najväčší úspech v tejto sezóne zaznamenalo mužstvo Investexu Zvolen, ktoré po prvýkrát v histórii obsadilo 2. miesto v I. lige (najvyššia súťaž malého futbalu vo Zvolene) a treba podotknúť, že absolútne zaslúžene. Jeseň vôbec nenasvedčovala v úspešný záver sezóny, však po jedenástich kolách - teda po prvej časti ligy sme skončili na nenápadnom ôsmom mieste a naše vyhliadky vyzerali skôr na boje o udržanie v lige, než na medailové ambície. Našťastie však počas zimnej prestávky sa podarilo do mužstva zlanáriť futbalistov, ktorí pokryli dovtedy zanedbané miesta v zálohe a najmä v obrane. Jeden z najlepších obrancov celej mestskej ligy Robo Sásik a takmer nevyčerpateľný útočník Braňo Kolenič zalátali deravé miesta v investexáckom kádri a výsledkom nemohlo byť nič iné, ako rodiaci sa úspech. Prirodzenou cestou sme sa „zbavili“ alibistov, chodiacich na zápasy tak často, ako americký prezident do Očovej a odštartovali jarnú časť s úmyslom skončiť aspoň do piateho miesta. Hneď prvý zápas nám skresal víťazochtivé hrebienky, pretože remíza s priemerným KMF bola niečím, čo nikto v mužstve nabitom hviezdami, nečakal. Je síce pravdou, že na nej som mal značnú zásluhu i ja, keď som v poslednej minúte podbehol ľahký center a súper vyrovanal, však som bol za to i patrične zjazdený. Avšak potom to už išlo ako po masle. Všetky zápasy až do konca ligy sme vyhrali a mnohé z nich zaujímavým výsledkom. Však nevyspytateľnému Doprastavu sme nastrieľali osem kusov, nášmu „béčku“ dvanásť, ale najväčšmi si cením úžasnú výhru nad štyri roky neporazenou Javankou 3:2, ktorá zabezpečila, že v jarnej časti sme sa stali výrazne najlepším tímom a z jedenástich zápasov sme nazbierali 31 bodov, pričom celkovo ich po skončení súťaže bolo 49 - čiže, ako som už spomínal, keby nebolo slabučkej jesene, útočili by sme na titul - ale samozrejme, treba mať zdravé ambície... Uvidíme, ako to celé dopadne v budúcej sezóne, takmer všetci potvrdili záujem zostať v mužstve a ja verím, že ak sa bude pristupovať k zápasom tak zodpovedne, ako to bolo v túto jar, tak môžme pokukovať aj po... nie, nechcem zakríknuť...

Ešte pár vetami k ďalšiemu mužstvu, ŠK Investex - už som to omieľal miliónkrát, ale v skratke - je to vlastne naše „béčko“ s iným názvom, pretože v jednej lige údajne nemôžu pôsobiť dve mužstvá s jedným pomenovaním, odlišujúce sa len hodnotením ich kvality „A“ a „B“. Ide vlastne o tím, ktorý vybojoval postup do prvej ligy a na vlastnú žiadosť založil nový v druhej lige, ktorý následne tiež postúpil. Ich kvality nevyjadruje postavenie v tabuľke, šlo väčšinou o nešťastné zápasy a hlavným hendikepom bolo schádzanie sa na ne - stalo sa mnohokrát, že nebol ani jeden človek na striedanie a keďže v mužstve je vekový priemer okolo 38 rokov, je zrejmé, že vydržať bez kolobehu striedania v tomto veku, je nielenže fyzicky náročné, ale i zdraviu nebezpečné. Našťastie okrem jedného ľahkého otrasu mozgu a zlomenej ruky (posledne menované pri inej činnosti), prežili všetci hráči „áčka“ i „béčka“ v plnom zdraví i šťastí. A to je to hlavné - však ide len o amatérsky koníček.

Konečná tabuľka I. ligy malého futbalu vo Zvolene:

*   *   *

Erland Banská Bystrica, mužstvo pôsobiace v I. banskobystrickej mestskej lige (ona je vlastne až druhá v poradí, pretože tu funguje aj Extraliga) som tento ročník dosť zanedbával, na jeseň som odohral štyri a na jar iba tri z celkovo pätnástich zápasov - bolo to spôsobené tým, že mojou osobnou prioritou boli zápasy vo Zvolene, ktoré sa hrávajú taktiež v sobotné predpoludnia a i prítomnosťou ďalšieho brankára, ktorý túto úlohu v Erlande zvládal skutočne bravúrne a ja verím, že sa tak bude diať i v nasledujúcich sezónach. Je tu totiž taký problém - vo zvolenskej lige sa presadila taká nezmyselnosť s registračkami - škoda slov - jednoducho, jeden hráč nesmie hrať inde, ako v jednej súťaži, pričom ak sa zistí opak, vylúči sa mužstvo z ligy - takže banskobystická I. mestská liga sa zrejme stane pre mňa len aktívnou minulosťou a na zápasy budem chodiť iba ako zaujatý divák. Ešte sa vrátim k terajšej sezóne Erlandu - jeseň bola katastrofálna, nepamätám si síce, koľkí sme skončili, ale viem, že sa hovorilo aj o vypadnutí. Pomohla však aktivita v „hluchej“ zime - však sme sa zúčastnili Zimnej ligy a mali pravidelné tréningy, čo nemohlo mať iný výsledok, ako pozdvihnutie futbalových kvalít v jarnej časti - stalo sa! Jar sme odohrali s neuveriteľným skóre 34(?):7 a vyhrali sme všetky zápasy! Ako som už spomínal, odchytal som len tri, ale čo je nádherné, nedostal som v nich ani gól! Ich konečný stav 11:0, 3:0 a 1:0 je veľmi potešujúci, ale pri fantastickej obrane sa ani niet čomu diviť, dostali sme najmenej gólov v lige, nebyť tej streleckej smoly na jeseň, hráme v nasledujúcej sezóne Extraligu, ktorá nám takto unikla len o tri body. Oficiálneho vyhodnotenia súťaže (na chate) som sa nezúčastnil, paradoxne som vtedy bojoval o druhé miesto vo zvolenskej lige s vyššie spomínaným Investexom. Štvrté miesto Erlandu v ťažkej bystrickej prvej súťaži (hrá sa nepochopiteľne iba jednokolovo) beriem ale ako úspech - Extraligu sme už skúsili, nikto po nej už netúži, takže ostať v I. lige chápame ako pozitívny jav. Budúcoročné ambície? Hrať pekný futbal a umiestniť sa v hornej časti tabuľky - myslím si, že veľmi reálne, uvidíme.

Konečná tabuľka I. ligy malého futbalu v Banskej Bystrici:

*   *   *

T.J. Družstevník Hronská Dúbrava (III. trieda Žiar nad Hronom) - všetci sa ma pýtajú, prečo ešte hrávam v mužstve, ktoré nemá najmenšie ambície na dobré umiestnenie a už dlhé roky sa potuluje v stokách žiarskej súťaže s diskutabilnými výkonmi jeho hráčov. Ja neviem, ale zrejme beriem toto mužstvo ako odreagovanie sa od nekonečných postupových aktivít a nervóznych zápasov malých líg (spomínaných vyššie) a zápasy odchytávam v psychickej pohode. Táto sezóna bola ale zaujímavá najmä tým, že som v nej strelil dva góly, pričom v jednom prípade som tak vykonal v poslednej minúte ako brankár (nie, nestrelil som si vlastný!) a hlavičkou vyrovnal s postupujúcim Župkovom na 2:2. Ten druhý som strelil v Krahuliach, keď po polčasovom stave 4:1 pre domácich ma vyhnal z brány zranený Jano Paraj, ktorý potom odchytal druhé dejstvo a ja som sa hneď v úvode odvďačil gólom taktiež hlavou. Sezóna prebehla v podstate bez väčších prekvapení a v pohode. Jediným A TO OBROVSKÝM NEGATÍVOM, je životospráva mojich spoluhráčov, ktorí v drvivej väčšine chodia na zápasy podnapití a tí, čo ešte nemajú dosť, dorazia sa v šatni - potom tie výkony vyzerajú tak, že svojimi kreáciami zabávajú divákov na všetkých ihriskách a po zápase si ani nepamätajú, či vôbec hrali... Však aj záverečné bilancovanie v priestoroch dúbravskej krčmy, mnohí odspali na stoloch. Snáď nastanie zlepšenie v budúcej sezóne... Viem, som naivný.

(tabuľku doplním)

Celkovo hodnotím ročník 2001-2002 v rámci mojich futbalových aktivít pozitívne, pretože v dvoch mužstvách sme odohrali vynikajúcu sezónu (najmä jej jarnú časť) a najmä som sa vážnejšie nezranil, čo nebývalo vždy pravidlom. Však už dvakrát roztrhnutý meniskus a zlomená ruka svedčí o tom, že brankársky chlebík nie je vôbec v regionálnych súťažiach ľahký, ale veď človek sa kvôli svojmu zdraviu občas i dokaličí. Perspektíva budúcich dní je tak ako každý rok, jasná: Až do polovice augusta, kedy začne nový ročník, sa budeme poflakovať po turnajoch, nalievať sa pivom a napchávať gulášom - klasický to obraz letných dní oddychujúcich futbalistov. A na jeseň znova hor sa do víkendového ošiaľu za tým čudom koženým. Latka je nasadená vysoko, len čas a futbalové srdce ukážu, či ju preskočíme, alebo podlezieme. Nech to dopadne akokoľvek, hlavné bude, aby sme sezónu ukončili v zdraví, pri pive a všetci. Dovtedy prajem všetkým, ktorým učarovalo pobiehanie za loptou, krásne a najmä športovo aktívne leto.

 ftm 20. 06. 2002