22.01.2004 - Hurá! Ide sa na výstavu. A nejde hocikto! Dve najsympatickejšie kreatúry našej firmy vydávajúcej cestovateľský časopis budú v zajtrajších ranných hodinách vyslané, aby reprezentovali jej dobré meno. Už len pohľad na nás zaručuje nespochybniteľný úspech. Prečo? Pretože sme najlepší! V Dome techniky na ďalekom východe, teda v Košiciach, sa budeme po dva dni snažiť o čosi, čo nám snáď niekto kompetentný ešte vysvetlí. Čo na tom, že v redakcii robíme DTP operátorov bez minimálnych menežérskych skúseností... Zatiaľ ponúkam demonštratívnu fotografiu, ktorá určite nikoho nenechá na pochybách týkajúcich sa prípadného neúspechu. Takže zajtra v Košiciach. Teda dúfam, lebo šoférujem ja... 
PS: Paralelne s touto aktivitou sa vo Zvolene koná Zimný futbalový turnaj, ktorý však, žiaľ, svojou prítomnosťou nepoctím. Investexu želám veľa futbalovej kvality, ktorá, vďaka mojej absencii, bude nesporne vysoká.

20.01.2004 - Asi toto by som odkázal ľudu:
Padá sniežik padá, ej ale som rada.
Už je biely sad, ej ale som rád.
Bude dobrá sánkovačka, bude dobrá lyžovačka.
Z neba padá biela sračka, susedovi zdochla mačka.
Susede vypadli vlasy, psa sme dali do klobásy,
sused sa spil od vína, zapadla ho lavína,
studený je, sa nehýbe, mne dnes zas statočne šibe!
Zvláštne začal tento rok, šibe mi už v utorok!
Pre dnes všetko, idem odhrabať firemné auto.

19.01.2004 - Iba my môžeme byť takí blázni, ktorí sa v obe víkendové rána vyberú namiesto zdravotnej prechádzky, alebo zmysluplnej sánkovačky, na totálne zasnežené ihrisko zvolenského gymnázia a v aktívnej forme odbehajú poctivú poldruhahodinu za futbalovou loptou. Hoci konečný výsledok je nepodstatný, musím sa pochváliť, že po strašne dlhej dobe sa mi konečne podarilo oba „zápasy“ vyhrať, i preto zaslúžené dva deci vína diskutabilnej kvality padli po tomto úmornom športovom výkone vhod. Brodenie sa v dvadsaťcentimetrovom snehu v plnom nasadení totiž stálo veľa fyzických síl. Výrez na fotke dokumentuje, že niektorí z nás dokonca utrpeli i psychickú ujmu, však Marian?... Vľavo na fotke zase tróni môj „velociped“ zasunutý v prirodzenom snehovom stojane. Jednoducho celkom fajn víkend.

16.01.2004 - Po vzore kamaráta z južnej pologule, naštval som sa a tiež som čosi odfotil. Samozrejme, že kvalita je neporovnateľná s jeho prácami, však máme obaja diametrálne odlišné skúsenosti i dostupnú techniku, nehovoriac o ponuke lokalít, ktorými ovplýva banskobystrický región a ostrovy Nového Zélandu... :-)
Ale i tak, vykonal som pokus o panoramatický záber Banskej Bystrice z okna susednej (spriatelenej) firmy, ktorého výsledok máte možnosť poznať na čosi vyše 300 kB-ovom „džejpegu“ po nakliknutí na horeuvedenú fotku. A ja idem na pivo. Víkend prajem dľa možnosti všetkým pekný!

14.01.2004 - Kamarát z Nového Zélandu mi poslal nádherné letné zábery prírody Oceánie. Sú krásne nielen svojím prostredím, v ktorom sa snáď nedá nenájsť vhodná kompozícia, ale i kvalitou prevedenia. Najmä v týchto, u nás studených dňoch, je neuveriteľným osviežením pozorovať leto v plnej kráse na opačnom konci sveta. Stálo by to za fotogalériu, pretože pri pohľade ne spomínané zábery v totálne profesionálnej kvalite, som dokázal aspoň na chvíľu zabudnúť na kopy problémov sužujúcich moju momentálnu existenciu. A čo potešilo na oplátku jeho? Moja nekvalitná fotka bryndzových halušiek. Hold, každý túži po tom, čo nemá.

13.01.2004 (15:10 hod.) - Ako nižšie spomínam, vybili sa mi batérie vo foťáku, takže som nemohol zaznamenať dnešnú „akožekalamitu“ v strede Stredného Slovenska, keďže ale mi kamaráti poposielali niekoľko záberov, uverejňujem ich v NASLEDOVNEJ FOTOREPORTÁŽI (to tak hrdo znie, že reportáž...).

13.01.2004 - O 6:50 ráno mi zvoní telefón a ja ešte v polospánku sa dozvedám od kolegu hroznú vec - „Vzhľadom na novovzniknutú poveternostnú situáciu, by si mal už v tejto chvíli odpratávať sneh z auta a pred ním, aby si stihol dôjsť v relevantnom čase do roboty, takže šup šup z postele!“. Vynadal som mu, ako každému, kto ma bezdôvodne budí, no predsa len pozrel pomedzi žalúzie a naskytol sa mi horeuvedený pohľad. Kalamita v plnej kráse... Polhodinu som odpratával auto a polhodinu zase lopatoval pred firmou, aby som mal kde zaparkovať. Kiežby mi vo foťáku nedošli batérie, bol by som tu uviedol niekoľko krásnych záberov z metropoly stredného Slovenka, ktoré je momentálne paralyzované snehovou kalamitou. Z rádia sa dozvedám, že cestári majú všetko pod kontrolou. Len zasvätení vedia, že pravda je úplne iná... Pekný deň.

12.01.2004 (14:00) - Dnes sa s novými fotogalériami vrece pretrhlo. Ďalšia je TUTO.
12.01.2004 - No hurá, takže som dokončil konečne fotoreportáže z dvoch nedávnych turnajov - vianočný turnaj Slovakia Cup, ktorý sme (Ivestex Zvolen) vyhrali a tohtovíkendový MIG-CUP, kde som s mužstvom Javanky skončil na druhom mieste. Obe sú v rubrike FOTKY, resp. na týchto dvoch miestach: SLOVAKIA CUP 2003 a MIG CUP 2004. 

Cez víkend konečne trochu nasnežilo, čo nám ale vôbec nebránilo zahrať si na ihrisku Gymnázia tradičný víkendový dvojzápas (sobota i nedeľa). Najväčšou zradou boli zamrznuté mláky, na ktoré napadlo pár centimetrov snehu, čo malo za následok občasné neplánované akrobatické zostavy - na priloženej fotke sa môj brat (v zelenom) akurát snaží o znovunadobudnutie rovnováhy, čo mu bolo ale prd platné, lebo o pár stotín sekundy sa rozpleštil na snehu, samozrejme, že v ten deň sa to prihodilo takmer všetkým. Na pozápasovom pive sa nám teda úspešne rozmrazovali zamrznuté účesy i sople pod nosom a ukrutne boleli novonadobudnuté modriny na všetkých možných údoch :-)).

08.01.2004 - Napadol sneh. A tým by som tú pozitívnu časť tohto príspevku asi ukončil. Včera totiž - ako sa hovorí - na posratého hajzel padol. Po dvadsiatichšiestich hodinách tvrdej polygrafickej nonstop driny, som bol napoludnie doslova odtiahnutý na autobus domov, kde som sa rozhodol, že si dovybavujem všetky resty, ktoré bežne nedokážem vyriešiť v čase „ordinačných hodín“ inštitúcií, ktorým vďačím za to, že bývam v relatívnom teple, v suchu, s tečúcou vodou a blikajúcou káblovkou. Všetky úrady majú úradné hodiny prekrývajúce sa s pracovnou dobou pracujúceho ľudu, takže nechápem, kedy má bežný tvor riešiť administratívne zbytočnosti. 
Pri ceste do Zvolena som sa zhrozil z ceny lístku za dopravu autobusom. Avizované zvýšenie o 5 % bolo nakonie 20%-né, aspoň čo sa týka spoja z BB do ZV. Zvláštne počty vládnych hrabošov. Po tomto depresívnom zážitku som sa dovalil do banky za účelom zmeny trvalého príkazu darmožráčom z UPC - tiež zvyšovali ceny a znižovali kvalitu. Nevybavil som. Vraj sa menili čísla účtov, ktoré si mám najskôr pracne pozisťovať - paráda. Cestou som sa zastavil v potravinách, reku spravím si doma prvý tohtoročný hemendex. Vajcia - 5,20 korún za kus!!! A pod tým nápis, že najlacnejšie v meste. Koľko, prekristoverany, stoja tie drahé?! Nekúpil som. 
Už zjavne znechutený som docupital do kancelárie elektrární s úmyslom zaplatiť nedoplatok za elektriku. Nepodarilo sa. Z pološera sa, od vypnutého počítača, vyklonila strapatá úradnícka hlava a oznámila mi, že dnes sa platiť nedá, lebo nemajú elektriku. V elektrárňach! Obuvník chodí bosý a v elektrárňach nemajú „šťavu“. Nervy mi povolili - depresia z pracovných stresov minulých dní v kombinácií s nezmyselným zdražovaním i osobnými tragédiami, vyvrela zo mňa ako islandský gejzír a vynadal som všetkým, ktorí boli nablízku, pričom v rámci samonasieracieho hecovania, dopracoval som sa až k urážkam hlavy štátu. Nasratý a nevyspatý som sa dovalil domov (ešte som si cestou buchol jedno pivo, ale to bolo len od zlosti, takže to sa neráta :-) ) a v mojom vlastnom byte ma privítala moja úžasná maminka s vysávačom v ruke, že čo tam robím, keď mám sedieť v robote... Myslím, že moja následná reakcia síce naštrbila rodinné vzťahy, ale v danej situácií bola ospravedlniteľná... Deň som zakončil prehrou na tréningu a vynadaním susedom, ktorí sa hádali vo vedľajšom byte. Jednoducho prekliaty januárový deň, najhorší v roku... Dokonale som vás znechutil?!

07.01.2004 (02:50 CET) - Niekedy sa človek musí až neuveriteľne čudovať nad tým, čo vydrží, keď musí. Dnes ráno... vlastne ešte včera to bolo, som horko-ťažko vstával z postele s nachladnutým hrdlom a vidinou premaródovaného dopoludnia, žiaľ, uvedomujúc si, čo ma dnes v práci (áno, viem, že je štátny sviatok, ale veď žijeme v kapitalizme!) čaká, odkráčal som v predsmrtnom kŕči do roboty. Netušil som však, že dnešný sviatočný deň budem tráviť pri firemnom compe až do zajtra, čiže do stredy, ktorá je momenálne vlastne dnes. :-) Uzávierky však bývajú raz také. Najmä tie naše - nezorganizované. Drvivá väčšina kompetentných redaktorov / manažérov sa vyprdla na pôvodný časový plán a v príjemnom šere svojích vianočne vyzdobených príbytkov sviatkovali ostošesť. Termín však nepopustí a v konečnom dôsledku som si to odniesol ja. Ráno musí byť časopis v tlači a nikoho nezaujíma, že človek občas potrebuje existovať i iným životom ako pracovným... Takže trčím v robote, popri finalizácii (kiežby sa aspoň spolovice tak darilo, ako sa nedarí) Globusu mi do ucha hrajú dva giga empétroják (krásne skloňujem, že?) a zjavnú depresiu si momentálne ventilujem fyzickou likvidáciou cé-dé disku, ktorý mi pred troma minútami „zhučal“ v napaľovačke. Dnes sa teda vydavateľ korektúr nedočká... V chladničke síce lákajú svojím zlatožltým chladivým mokom tri fľaše vína, ktoré zostali ešte z predvianočnej kapustnice, kľúčiky od firemnej felície na stole predomnou však evokujú posledné zbytky zodpovednosti a ja sa teda musím naďalej nalievať čiernou kávou... Koľká že to je vlastne dnes? Piata, siedma?...
Chalani z ulice dnes hrali futbal, ak sa to ovšem na tých zamrznutých mlákach dá nazvať futbalom. Pôvodne som ho mal hrať s nimi, ale osud býva občas krutý. Neštve ma ani tá fyzická pasivita (však zajtra mám ďalší tréning), ale keď mi zavolali z piva a oznámili mi, že dvaja z nich majú narodeniny a pijú v plnom nasadení, ozval sa vo mne typický to slovenský závistlivý pocit... Veď to poznáte, keď sa pije zadarmo... 
No, nejdem sa sťažovať, veď čo ak by som si na futbale dolámal hnáty a tu pekne sedím v teple i poctivou prácou zarábam si na každodenný chlieb. No... chlieb... Tak dnes len dobrú noc, ale zajtra... zajtra Na Zdravie! Už dávno sa totiž plánujem „dorúbať“, keď to tu dokončím :-)
PS: Nemám tu dnes foťák, ale planiem túžbou odfotiť ten bordel, ktorým momentálne ovplýva môj stôl. Hrôza! Mobil som našiel, len keď som sa prezvonil... Ak je tiež niekto sám a šibe mu z kvanta roboty, som na ICQ online. Tak teda makám ďalej, zbohom.
PS2 (09:50 CET): Ešte stále som v robote, sám nechápem, ako je to možné. Kiežby som tu už nemusel trčať, ale - vlastne ako som i predpokladal - ešte si niekto spomenul, že zmení to, čo zmenil včera o desiatej večer a predtým štyrikrát... Ľudia sú občas divní... a ja tu už pomaly zaspávaaam... však po dvadsiatichpiatich hodinách v práci... kurva.......

utorok 30.12.2003 - Pretože skupinová fotografia urobená priamo na turnaji Slovakia Cup 2003 má totálne mizernú hodnotu - napriek 4-megapixlovému Olympusu bol „fotograf“ (rozhodca finálového zápasu) zrejme postihnutý „parkinsonom“, takže si naše historické druhé tohtoročné turnajové víťazstvo musím pripomenúť iba záberom z následného posedenia v krčme. V oslavujúcej zostave chýba iba útočník Gabo, ktorý vôbec neprišiel, preto predpokladám, že oslavoval doma. Ofenzívneho obrancu Ďura som musel domontovať na fotku, pretože prišiel neskôr, ale našťastie nás ihneď „dobehol“. Akcia vraj skončila nadránom v miestnom diskoklube, čoho som už našťastie účastný nebol. V tejto chvíli (15:30) odchádzam na chatu a ozvem sa v piatok. Hepy ňjú jíííííír!!!

pondelok 29.12.2003 - Tesne pred koncom pracovnej zmeny sa snažím ako-tak si spomenúť na všetky udalosti minulých dní, ktoré by - samozrejme, keby bol čas - stáli za spomenutie. Firemnú kapustnicu spomínam o odsek nižšie, priznám sa, viac o nej neviem, do spomínanej zábavy som sa totiž pustil s takou vervou, že mám od cca jedenástej večer pomerne nejasnú predstavu o jej následnom priebehu. Deň na to sme na ulici odohrali predvianočný futbalový zápas, i keď o futbale by sa dalo hovoriť len s úplne privretými očami. Vianoce - teda ich najštedrejší deň - som trávil, tak ako sa patrí, v rodinnom geometrickom útvare a fotky (mal by som ich zrejme poslať najmä bratovi do USA) spracujem v najbližšej dobe. Prvý sviatok Vianočný - zase klasika - futbal s kamarátmi, konečne sme nemuseli soliť zamrznuté mláky, vďaka niekoľkocentimetrovej snehovej pokrývke sme ich totiž nedokázali nájsť. Štefan - veľký to športový sviatok! Jediná futbalová akcia - cezomňa organizovaná - Štefanský futbalový zápas - sa odohrala za obrovskej návštevy asi 200 ľudí v desaťstupňovom mraze na polozmrznutom ihrisku 6. ZŠ vo Zvolene (viď druhé foto). Skončilo to 13:13 a rozbil som si koleno. Viac fotiek je TUTO. Deň na to - čiže v sobotu, 27. decembra, som sa, napriek obrovskej modrine (takmer až černine) na ľavom kolene zúčastnil futbalového turnaja Slovakia Cup 2003 vo zvolenskej športovej hale. Osud býva nevyspytateľný - ráno som ešte trénera presviedčal, aby ma v tichej bolesti nechal sedieť v hľadisku a o štyri hodiny na to som už, ako aktívny brankár Investexu, držal nad hlavou víťaznú trofej (tretia fotka - teda tu ju drží spoluhráč Jano Paraj). O tom tiež v najbližších dňoch - len čo si nájdem trochu času... Nedeľa - to už bol voľnejší deň, kedy som vypustil všetky športové i spoločenské aktivity a liečil sa z uplynulých dní. Dnes a zajtra ešte obrovská záťaž v práci a v stredu - hurá na chatu. Beriem i svoj nový foťák, takže kompromitujúca dokumentácia z poslednej noci roku 2003 sa (ak ovšem prežijem) objaví v prvých januárových dňoch v príslušnej rubrike. Vďaka totálnemu nedostatku času už teraz PRAJEM KRÁSNY SILVESTER bez odtrhnutých prstov i nesplniteľných predsavzatí. A pamätajte - do nového roku s čistým štítom! NAZDAR!

pondelok 22.12. 2003 - Piatková firemná kapustnica a všetko s ňou súvisiace, dopadli úžasne. Po pozornom vzhliadnutí fotiek, som sa rozhodol ich predsa len nezverejniť, keďže som stál z druhej strany objektívu, som len na pár diskutabilných záberoch a kolegov kompromitovať nemienim. Po dlhšej dobe sa mi ale v sobotu ráno podarilo vstať až na tretí pokus a aj to v nie úplne fuknčnom stave. Na veľké šťastie ma ale k akému-takému sfunkčneniu prebral dopoludňajší futbal so zvolenskou partiou - chalani tiež po firemných oslavách pôsobili (tak ako i ja) dojmom beznádejne odpísaných trosiek túžiacich po bezbolestnej eutanázii... Našťastie sme to prekonali a zahrali (samozrejme, že sme museli znovu soliť zamrznuté mláky) celkom solídny futbal - hoci mnohí ľudia kráčajúci do neďalekého Kauflandu si pri pohľade na osem bláznov, v tomto ročnom období naháňajúcich sa po asfalte, ťukali na čelo, no následne sa aktívne zapojili do neutíchajúcej bitky o nákupné košíky. V konečnom dôsledku to bol celkom fajn víkend, ktorý ma prekvapil i potešil najmä tým, že som ho vôbec prežil... 

PS: Článok o štyriapolročnej histórii môjho webu je už (po korektúre) TUTO.

piatok 19.12.2003 - Dnes máme v práci firemnú kapustnicu. Podľa zahmlených spomienok z tej minuloročnej, si plne uvedomujem, že dnes ráno je posledný termín zaktualizovať web. Popoludní už na to totiž nebudú sily a ani chuť... Včera v noci som doma napísal pár riadkov, ktoré mapujú celú históriu mojej stránky. Avšak po sedemnástich pádoch polorozpadnutého compu, som sa na to musel nútene vyprdnúť a dokončiť to dnes ráno v práci. Je to len pracovná verzia, na ktorú momenálne kašlem, pretože som zistil, že nedokážem nikde v archíve násť prvé verzie webu. Takže, to berte s rezervou - ak je záujem, je to na TOMTO MIESTE. Prajem pekný víkend a tým, ktorí majú to šťastie, že dovolenkujú až do budúceho roku - KRÁSNE, ŠŤASTNÉ A NORMÁLNE PREŽITÉ VIANOCE i následný SILVESTER! pfffff ’04!

pondelok 15.12.2003 - V sobotu som v Kauflande kupoval tri kilá soli. Keďže sa mi, napriek mojim stopiatim kilám, nepodarilo prepchať cez nákupuchtivý dav, ktorému hrozilo vzájomné sa ušlapanie v duchu predvianočných nákupov, poprosil som tetu predavačku, nech mi to podá cez pokladňu. „Načo vám je toľko soli, mladý muž?“ - s úprimným úsmevom hlesla, prehliadnuc môj vek, keď mi soľ cez pult prehodila. Všadeprítomné dôchodkyne taktiež spozorneli, šuškajúc si staré známe - „Nebude soľ? Musíme si narobiť zásoby!“ Spacifikoval som ich nečakanou, no pravdivou informáciou - „Tety, to potrebujem na ľad, zamrzlo nám totiž futbalové ihrisko.“ Úsmevy náhle primrzli taktiež a pohľad kdesi k plafónu ma ubezpečil, že vo večernej debate s ich vnúčatami mi prischnú mnohé prívlastky, zväčša nelichotivé. Zmizol som z hypermarketu ako Schuster z KSS, veď nielen požiadavky, ale i futbalový dres a kopačky nejako nesúladili s okolitým prostredím a pálil som na pľac. Posolili sme asfalt a hrali. I keď ihrisko sa rozmrazilo až k večeru, keď to už bolo zbytočné. Po fyzickej aktivite, ktorá mala s futbalom spoločný len názov, sme si poobväzovali zakrvavené lakte, prezliekli dotrhané, zamočené dresy a zasadli k pivu. Tam nám to už išlo ako profi-tímu, domov som došiel za večerného šera vo veselom stave. Takto sme sa mali cez víkend :-) A čo vy?

štvrtok 04.12.2003 (15.10 hod.) - No takto - posledná aktualizácia spred dvoch týždňov - to je hanba, čo?! Ale i tak mi to nedá - keď sa pozriem na sumár dnešných návštev, napadá ma len jediná protiotázka - Načo?! Veď toho jediného tvora, dnes navštívejšieho stránku www.hemendex.sk pomerne dobre poznám, denne mu umývam zuby a hľadím na neho v zrkadle s neskrývaným odporom... I rozmýšľam, že načo som si vlastne zoficiálnil doménu, s týmto prístupom stačilo sa hodiť k nejakému free serveru do podnájmu... Každopádne musím podumať, čo ďalej - v robote si totiž horko-ťažko môžem dovoliť napísať len týchto pár riadkov a doma je môj počítač vhodný už iba ako podložka pod črepník s rododendrónom. Mojich bračekovcov trápi úplne iný problém - že prečo dnes nadránom prehrala Florida v domácom stretnutí NHL s Ottawou 0:4, v zápase, z ktorého je i tento záber... Jeden z nich sa vráti domov o týždeň, druhý tam už asi naveky zostane. A mne doma tečie vaňa. Paráda! Hold, každý máme svoje trápenia. Asi sa ozvem až po víkende. Možno :-/
PS: keď už slovenský šport stojí za hovno, aspoň máme svetoznáme puky zo slovenského pukárne :-)

streda 19.11.2003 - FOTOGALÉRIA bratovej svadby je na svete. Už chýbajú len popisy, ktoré doplním, keď zistím o čo ide. Pre tento moment je pár fotiek v TEJTO SEKCII! A teraz trošku angličtiny - nesmejte sa :-)  PHOTOGALLERY OF BROTHER’S MARRIAGE IS HERE. Moja angličtina je jednoducho skvelá! Ďalšie fotky doplním, len čo prídu.

utorok 18.11.2003 - A JE TO TU! - Ingorujúc všetky dobre mienené rady z mojej i celorodinnej produkcie typu: „šibe ti, ženiť sa v dnešnej dobe?“, resp. „ženu si na krk uviazať pri tvojej neznesiteľnej povahe?!“ - aha tak nie, tento skôr smeroval na moju maličkosť..., každopádne - môj prostredný braček sa bez zbytočných diskusií nekompromisne oženil. Od tohto víkendu sa po východnom pobreží Spojených štátov ruka v ruke prechádzajú novomanželia Erik a Kristina a to pri všetkej počestnosti i legálnosti. Po poldruharoku spoločnej existencie v aktívnom vzťahu sa obaja (môj brat i novopečená švagriná) minulú sobotu rozhodli pre oficiálne spečatenie svojho vzťahu. Dokonca boli takí milí, že mi poslali i niekoľko fotiek. Tie tu zverejním snáď ešte dnes (pozn. 16:40 hod. - asi ee, lebo nestíham), len čo sa aspoň zčasti vyhrabem z pracovných aktivít. :-))) Zatiaľ aspoň GRATULUJEM a ticho závidím...  btw: Že sú zlatí?

piatok 14.11.2003 (19:30) - Zajtra sa mi žení brat. Ja, namiesto toho, aby som bol aspoň morálne (keď už vďaka vzdialenosti nie fyzicky) účastný tohto historického aktu, sedím v robote a snažím sa stihnúť nestihnuteľné - uzávierku nášho časopisu. Táto milá činnosť potrvá počas celého predĺženého víkendu a ja si v robote natoľko zvyknem, že si potykám s vrátnikom a prehlásim trvalý pobyt. Moje problémy však nemôžu ovplyvniť tak fantastickú udalosť, ktorá sa odohrá na pláži americkej Floridy, i preto Ti brat Erik prajem tú najúžasnejšiu svadbu Tvojho života :-) a vám obom s Kristinou ten najsamkrajší život v krajine, ktorú ste si vybrali. A niekedy snáď zase v tomto našom Absurdistane dovidenia. Veľa šťastia!!! Martin

streda 12.11.2003 - „Brat môj, v sobotu sa žením!“ - toto som si dnes našiel v pošte. Bolo to síce avizované už dlhšiu dobu, ale predsa len... V nasledujúcu sobotu, v čase, kedy budem úspešne zapíjať ďalšiu víkendovú futbalovú prehru nášho mužstva, sa môj brat na pláži americkej Floridy načisto vrhne do zradných osídiel manželstva. Je svojprávny, tak nech si následky nesie sám. Ja mu želám len to najlepšie a v tomto duchu sa tento týždem k tomu ešte vyjadrím. Na tomto mieste. Keď bude viac času :-(

Utorok 11.11.2003 - Nielen mojím pričinením som zase poldruha týždňa mlčal. Nemám rád jeseň, lebo mi je zima a následne nasleduje zima, v ktorej mi je ešte väčšia zima. Našťastie ma potešil, aspoň na november nenormálne teplý a slnečný víkend, ktorý znovuotvoril záhradné reštaurácie a načisto domýlil prírodu. Rozkvitli kvety a rozlietala i rozplazila sa svetom všelijaká háveď, zmätená počasím... A mne, hurá, znovu „odišiel“ comp. Takže aspoň zopakujem alibizmus z minula a zverejňujem pár riadkov z archívu - viď bledomodrý chlievik nižšie. Kým nespojazdním PC rárohu a nespamätám sa zo sprievodných depresií, bude v najaktuálnejšej časti jedinej udržiavanej rubriky tróniť autofoto mojej obludnej trojrozmernosti spolu s potomkom prehistorického veľjaštera, ktorého som zachránil od potupnej smrti prejdením mojím bicyklom a následne celému mužstvu robil spoločnosť pri pozápasovom oplakávaní sobotňajšej prehry pri hurbanovskej dvanástke. Čiže zase nič nové. No a takto mi bolo pred rokom:

Pokračovanie...

www.hemendex.sk