Tak, voľakde tuná pracujem. Teda pracujeme. Je nás približne tak asi... no dosť, aby sme tvorili hodnoty a budovali kapitalizmus k plnej spokojnosti Daňového úradu a ziskov našich šéfov. Samozrejme, že nie celá budova je v našom vlastníctve. Taký malinkatý kúsok (konkrétne štyri kancelárie) sme si uchmatli a to nám k plnej spokojnosti sedemčlenného kolektívu interných zamestnancov, stačí. Traja výrobníci, dvaja šéfovia, jedno dievča pre všetko a jeden kus vybavovača. Adresa? Rudlovská päťdesiattri Banská Bystrica (medzi nami - Pažravá pri Zvolene) Thats all.

Takto vyzerá pracovné prostredie grafika nomero uno - služobne najstaršieho zamestnanca firmy Erland. Jasné, tá kopa dôležitého tvárenia sa, som ja, ako taký... :-) A takto to vyzerá u mňa na stole, keď si spravím poriadok. Áno, toto je fakt poriadok. To ste ešte nevideli, ako to tu vyzerá, keď som pracovne stresovaný. To mám vtedy vyhradený priestor od lejzrovej tlačiarne (do ktorej na fotke pichám svojím nesporne špicatým klofákom) až po miesto, kde sa nachádza kolegyňa, čo ma fotí. Všetko na jednej hŕbe - takzvaný pracovný bordel, v ktorom sa vyznám iba ja. No, niekedy ani ja.

V čase písania tohto textu by mali byť na ceste už nové stoličky. Pretože takto zhrbený by som už dlho nevydržal. Na fotke simulujem čosi ako pracovnú činnosť na nejakom plagáte neidentifikovateľného formátu. Inak - konkrétne tento počítač je svedkom najčastejších návštev na mojej stránke. Ktovie prečo...
Mimochodom, to, čo sa nachádza, respektíve nenachádza na mojom glóbuse, je pokus o čosi ako letný strih. Dobrá rada - ak sa chcete kvalitne dokatovať, odporúčam kaderníctvo na Hlavnej stanici v BB... :-)

Kolega Peťo za skenovacím mekom. Myslím, že sa snaží o retušovanie nejakého čiernobieleho zázraku a v čase tejto jeho aktivity ho zastihla naša Lenka. Peťo je človek tichej povahy, ktorého do nepríčetnosti dovedie len nekonečne padajúci počítač a môj spev. Inak je to športovo univerzálny živočích, ktorého doménou je Squash.

Kancelária otrokárov s otrokárom Jožom - modro ladený, s výrazom vzdialene pripomínajúcim úsmev a vybehávačom Vojtom, občianskym menom Mišo. Obaja si v danej chvíli s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, rozprávali zážitky zo sledovania nedeľného priameho prenosu Veľkej ceny F1, v hluchých okamihoch predelované vtipmi o blondýnach. Druhý šéf je vzhľadom na skorú rannú dobu (cca 11.00 AM) v práci ešte neprítomný. Liehoviny na skrini sú dostatočným dôkazom, že v nudných okamihoch nie je v tejto časti firmy o zábavu núdza.

Oľa. Za zdanlivo dobrosrdečným úsmevom sa skrýva nekompromisne tvrdohlavá povaha. Kompromisy pripúšťa podľa mne neznámeho vzorca, pričom vždy má na mňa prichystané päťdesiatcentimetrové pravítko, slúžiace ako výchovný prostriedok. Inak sa venuje osvitom (nechce sa mi ten výraz vysvetľovať), písaniu zmlúv, vareniu kávy, čaju a objednávaniu pizzy pre nekonečne pohodlného šéfa. Vlastní rozmaznaného pudla, volá sa Aris, neskonale ho miluje, pričom vôbec netuší, že ten raz skončí ako hlavný chod mojich kuchárskych aktivít...

Lenka, inak autorka týchto fotografií. Najmladší prírastok našej firmy, v ktorej robí čosi, čo nedokážem nazvať funkciou, ale najbližšie to má k mutácii obchodnej zástupkyni, vybehávačky a elektronickej poštárky. O pár dní promuje, ja len dúfam, že si na svoj novonadobudnutý titul príliš nepotrpí. Neskonale miluje jablká i všetko ostatné, čo je zdravé a tým pádom pre mňa neprijateľné. Pivo, ako viem, nepije. Svoju prácu vykonáva s prehnanou svedomitosťou v najnemožnejších termínoch. Napriek faktu, že je firemným nováčikom, dostala vlastnú kanceláriu, čo škrie najmä mňa, antiklaustrofóba. Kvôli obchodnej návšteve vo Viedni nás pofotila, pričom netuším, aké odozvy mali tieto jej zábery v kapitalistickej cudzine. Vzhľadom na to, že sú vskutku jednými z minima, ktoré sa u nás nafotili, s jej dovolením som ich uverejnil na týchto stránkach. Názor o ich kvalite si však urobte sami...

 ftm 19.06.2001