Jediná fotka starej zostavy firmy Erland, ktorá sa zachovala, pochádza z leta 1998, keď som mal zlomenú ruku, čo je i jemne vidieť na zábere celkom vľavo. Vtedy sme sídlili len v jednej kancelárii a boli sme k sebe „bližšie“. Dnes sú to už štyri kancelárie a vzťahy zjavne ochladli. Ale k vtedajšej zostave: Zľava: ja, čosi ako grafik, majiteľ Miro, manažérka a obchodná zástupkyňa Slávka (bývalá Miss stredné Slovensko), spolumajiteľ Jožo, grafik na „meku“ Alfo a správca siete Arafat. Z vtedajšej zostavy sú dnes vo firme len majitelia a ja. Som zvedavý, dokedy...
PS: Mimochodom, priemerna výška vtedajšieho kolektívu sa pohybovala v hodnotách vyjadrujúcich skôr basketbalové kritéria ako firemné výškové dispozície :-)))

A toto sme my, čosi ako grafici. Ja, Peťo - squash jeho doména (na „čete“ sa prezentuje ako „eli_“) a bývalý kolega Bacil, ktorý je zároveň i rekreačný utopenec, pardón - potápač. Samozrejme, že všetci v totálnom pracovnom nasadení.

Občasne prijímame i dámske návštevy spriatelených firiem nášho poschodia. Ľubica alias Helvétka z Hewlet Packard-u (na „čete“ pod nickom „Gili“) sa prišla zohriať v mojej prítomnosti. Pre presnosť, Helvétka je tá vľavo. Pozn. autora: iniciatórom tejto fotografie som výnimočne nebol ja, ale „spriatelená“ kolegyňa, ktorá potrebovala dofotiť film. Možno i preto tak fotogenický výraz môjho exteriéru...

Komu na svete lepšie, ako mne. Stretnutie dvoch generácií na mojich stehnách... Kolegyňa Oľa (zjavne nepripravená na fotografický akt) a ľavé koleno mi hladí už spomínaná Helvétka. V pravej časti fotografie figuruje pracovný bordel v okolí môjho počítača, ktorý ku koncu týždňa zaplieni celú kanceláriu. Vtedy príde šéf a v rámci „bodovania“ ma prinúti uviesť všetko do poriadku, čo väčšinou riešim uložením kompletného materiálu do pravých uhlov, čo ho ako-tak upokojí. Vzadu sa nachádzajú poodchýlené dvere do kráľovstva tmavej komory, kde sa občas dejú veci...

Posledné tri zábery sú z jesene 2000, pričom verím, že nie sú posledné. Firma je totiž omladená najnovšie o novú kolegyňu (15.01.2001), pričom hriechom pre budúce generácie by bolo nezarchivovať jej momentálny zjav, tak ostro kontrastujúci s tými našimi :-(   Preto snáď nabudúce... 

Prvé zamestnanie, ktoré sa mi po relatívne úspešnom doštudovaní odbornej školy polygrafického smeru naskytlo, bola práca počítačového sadzača v nemenovanej zvolenskej tlačiarni. Napriek pracovným úlohám postrádajúcim logiku, sme sa stretli vynikajúci kolektív, ktorý usporiadal niekoľko fantastických akcií (musím ešte pohľadať fotky z nich). A, hoci už drvivá väčšina z tlačiarne dobrovoľne odišla, občas sa podarí dať niekoľko ľudí znova dokopy na lokálnych posedeniach. Tu som sa napríklad pozval na neoficiálnu audienciu u bývalej kolegyni, ktorá tento môj tatársky nájazd privítala s úprimným úsmevom :-))))