Pred niekoľkými rokmi sme na našej ulici (hoci ja už bývam kúsok inde) s kamarátmi zorganizovali celkom podarenú akciu spojenú s futbalom, pivom, dobrou zábavou v skvelom kolektíve, ktorou sme oslavovali príchod leta, dovolenkovej sezóny, hlbokých výstrihov, minisukní, preplnených záhradných reštaurácií a všetkého pekného, čo najteplejšie ročné obdobie prináša. Kedže mnohí z kolektívu sú hrdými nositeľmi populárnych pomenovaní Peter alebo Pavol, spojili sme príjemné s užitočným a všetky spomínané „sviatky“ oslávili hromadne v termíne ich menín. Tradícia pokračovala každoročne a vždy bolo super. V túto zimu dokonca prišli chalani s revolučným riešením sponzoringu tejto aktivity (pretože mnohokrát Petrovia a Pavlovia platili a ostatní sa „zviezli“) a to, že v každom futbalovom zápase, všetci jeho účastníci zainvestujú do pripravenej poklade po päť korún a v lete sa z toho zaplatí sud piva i nejaká to poživeň. Stalo sa. V túto sobotu sme o desiatej dopoludnia futbalom započali a o dvanásť hodín neskôr hromadným spevom ukončili skvelú akciu „Petropavlovskú chlastačku 2004“, z ktorej som urobil skromnú fotogalériu.
(použité sú len uverejniteľné zábery, ostatné som z pochopiteľných príčin neuviedol)

Desať ráno a tradičný víkendový futbal, ktorý mal dnes o čosi slávnostnejší nádych. (ihrisko gymnázia, Zvolen)

Presunuli sme sa o pár metrov ďalej na naše bývalé trávnate ihrisko, ktoré už kapacitne nestačí rozrastajúcemu sa futbaluchtivému kolektívu. Marián s Paťom (ktorý je v skutočnosti Paľo) narážajú prvú „tridsiatku“ Topvaru, ktorá zprvoti neuveriteľne penila...

...s čím sa Paťo vysporiadal po svojom.

Pohoda za garážami. V túto chvíľu Ondrovi - v bielozelenom (mimochodom predsedovi Mestskej únie malého futbalu vo Zvolene) skrsla myšlienka na pokračovanie v športovej aktivite.

A tak sme urobili šesť minimužstiev po dvoch hráčov a započali miniturnaj. Keďže pôvodné bránky poodnášali bezdomovci, museli za futbalové žrde suplovať vyzlečené dresy.

Smädný Palči nehral, v prestávkach vypĺňal hluché minúty drezúrou svojich vrčiakov.

Naše mužstvo (Milan - vľavo a ja - s loptou) skončilo nakoniec na krásnom druhom mieste, o ktorom rozhodovali predĺženia i následné penalty.

K niektorým fotkám jednoducho komentár napísať nedokážem. Možno neskôr...

© hemendex 09.07.2004