Čiernobiela časť - Jano Krošlák čoby fotograf, špecialista na ČB snímky
"Búcham si ja z úvodu, kým mám ešte pohodu. Keď ma kríza popudí, snáď ma niekto povzbudí." A i povzbudil. Jano Tomala - čoby bassman, španielkár Jobo a na harmonike to beznádejne skúša autor tejto stránky. Posledne menovaný svojím výkonom vylúdil na Milanovej tvári beznádejný výraz.
A tu som v plnej kráse čiernobielej fotografie. V zadnej časti pódia schúlený pod mikrofónom znetvorujem tóny niektorej z country skladieb, ktoré v tých dňoch zneli neprestajne. S Milanom som na pódiu strávil ale oveľa viac času za klávesami, z ktorých sa ale žiaden záber nezachoval.
Asi takto to vyzeralo počas celých troch dní na pódiu. Pred symbolickými hodinami sa akoby zastavil čas. To najlepšie zo zvolenského regiónu sa počas tohto predĺženého víkendu stretlo na Zlatom Potoku, v pivárni Kotolňa, aby svojou trochou prispeli k podujatiu neuveriteľného formátu. Prekonaniu Milanovho Malovovho vlastného rekordu v hre na bicích.
Nielen hudobníci pomáhali Milanovi k prekonanie rekordu. Veľkú zásluhu na výbornej atmosfére, ktorá v pivárni Kotoľna vládla, majú i návštevníci, ktorí povzbudzovali dianie na pódiu vo chvíľach pohody i krízy. Tá prichádzala najmä v nočných hodinách, ale ako je vidieť, účasť bola obrovská.
Milan v jemu vlastnom zamyslení. Táto fotografia, klamne propagujúca tabakový priemysel, v skutočnosti svedčí o Milanovom ťažkom rozhodovaní, aký rytmus najbližšie zvolí. "Trojštvrťový, štvorštvrťový, alebo si radšej zdriemnem?..."
Humanitárna pomoc vo potravinárskej i masážnej forme, sa poskytovala priamo počas "akcie". Človek nesmel zabúdať i na biologické úkony exportného charakteru, na tie však bola vyhradená každú hodinu päťminútová pauza. Zábery z nich sa však nezachovali...
Je vidieť, že zábava bola naozaj spontánna. S pribúdajúcimi hodinami, keď hľadisko svojim povzbudzovaním doslova vyhecovalo Milana k ďalším výkonom, sa i atmosféra stávala uvoľnenejšou a niektorí jedinci si dokonca i "zakrepčili".
Búchajte šampanské - rekord je na svete! A to okrúhlych "šesťdesiat hodín nepretržitého hrania na bicie nástroje" - nejak tak by to znelo oficiálne. Už menej oficiálne sa tvári Milan, ktorého pohľad vyjadruje všetku tú trojdňovú únavu. Ale predsa to dokázal - prekonal sám seba a o 21. hodine večer, v nedeľu, 28. novembra roku Pána 1999, sa zvolenskou kotlinou nieslo hromové HURÁ. Nový rekord je na svete!
Gratulácie sa sypú zo všetkých strán. Rekordmanovi gratuluje Martin Mázor a celá piváreň oslavuje. 60 hodín za bicími. Neuveriteľné. A predsa to dokázal. Skromný krajčír zo Zvolena. Bubeník, ktorý dokonca odmietol i účinkovanie v Eláne. Milan Malov, prezývaný Benny. Menom svojho maskota, boxera Bennyho, ktorého fotka mu po celý čas viala nad hlavou. Dal si k svojim 44. narodeninám krásny darček. Dal ho i študentom, ktorí oslavovali okrúhle 10. výročie svojej revolúcie, ktorá dopadla tak ako dopadla. Dal ho i nám, ľuďom, ktorí verili, že "on to dokáže". Na rozdiel od istého neznámeno pôvodcu tohto výroku, Milan to naozaj dokázal. A nám nezostáva nič iné, len mu za to poďakovať. A veriť, že sa mu to podarí i tento rok. Svoje ďalšie predsavzatie začína napĺňať vo štvrtok, 23. novembra 2000, o 22. hodine vo zvolenskej krčme s názvom MERLIN PUB. Veľa šťastia, Milan!
Farebná sekcia - na stránke oficiálnej má podtitul - Fotogaléria 2
Milan v plnom nasadení, tak ako ho poznáme z koncertných pódií. Nad hlavou mu počas celého maratónu visela fotografia jeho psa, boxera Bennyho, ktorý sa stal jeho koncertným "talizmanom".
Pohoda za bicími... I keď občas nastala "kríza", mal sa na koho spoľahnúť. Vystriedali sa pri ňom takmer všetci regionálni hudobníci, pesničkári, ktorí taktiež majú obrovský podieľ na Milanovom minuloročnom úspechu.
|
Únava sa občas skrývala veľmi ťažko. Milan s jedným z doprevádzačov, Mariánom Bordigom, ktorý si tiež odohral "svoje". |
Benny - má tiež podstatný podiel na Milanovej fyzickej kondícii, pretože s ním behával v rámci získavania kondičky na minuloročný maratón. |