Začiatkom deväťdesiatych rokov začala z budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave vysielať prvá Rakúska súkromná rozhlasová stanica Radio CD International z lukratívnej frekvencie 101,8. Vysielač bol nasmerovaný na Rakúsko a rádio zo Slovenského územia vysielalo zo zaujímavého dôvodu. V Rakúsku totiž bolo zakázané vysielanie pre súkromné rádiá, fungovali tam len štátne stanice, čiže jediným dôvodom pre komerčný rozhlas bolo vysielanie zo zahraničia. Sídlo rádia bolo v štúdiách Slovenského rozhlasu v spoločnosti Rock FM, s ktorým malo zo začiatku (možno i neskôr) spoločný hudobný archív. Vysielalo nonstop (vtedy rarita) a v nemčine, z licenčných podmienok im plynula len povinnosť niekoľkopercentnej produkcie slovenských interpretov vo vysielaní. Vysielacia štruktúra bola prostá: Morning show, Day show, Evening show, Night show. Kuriozitou bolo, že i spravodajstvo a začiatky všetkých relácií začínali o štvrť, resp. trištvrte. Predpokladám, že to bolo z dôvodu väčšej počúvanosti spravodajských relácií, ktoré takto išli v iných termínoch ako v štátnych okruhoch. Rádio po niekoľkých rokoch stratilo licenciu (netuším prečo) na frekvencii 101,8, na ktorej začalo vysielať Rádio Twist, ktoré na ňu prešlo zo 106,6. Neskôr však bola licencia obnovená (taktiež neviem prečo), CD International začalo fungovať na novom kmitočte 96,6, ktorý zostal po Rock FM - to sa presunulo na 89,3, čo bola prvá frekvencia na území Slovenska pod 90 MHz (dovtedy sa totiž všetky frekvencie z, mne neznámeho dôvodu udeľovali nad 100 MHz). To všetko sa dialo počas mojich štúdií v Bratislave, teda medzi rokom 1990-1994, konkrétne dátumy si však nepamätám. Radio CD International na novej frekvencii nezostalo dlho, jeho koniec prišiel chvíľu po tomto presune, netuším však, či to bolo z finančných alebo licenčných dôvodov, prípadne jeho koniec vyplynul z faktu, že (myslím) začiatkom roku 1994 sa v Rakúsku začali konečne prideľovať kmitočty i pre súkromné rádia, čiže jeho vysielanie zo zahraničia stratilo svoje opodstatnenie. Na 96,6 sa z pásma VKV1 presunul Slovenský rozhlas s jeho prvým programom, ktorý tam beží dodnes. Osobne som mal z rádia CDI celkom dobrý dojem, lebo jeho vysielanie bolo na tú dobu až neuveriteľne profesionálne i dynamické. Mňa, totálne jazykovoimpotentného, však najviac rušili sporadické moderovania v jazyku, ktorý mi nikdy nebol a zrejme ani nebude blízky. Moderátori však boli profesionálni, znelky, upútavky, jingle na výbornej úrovni, čiže toto sa tomuto rádiu dalo len chváliť (až na tú nemčinu). CDI však drží nepopierateľne (a to si málokto uvedomuje) prvú priečku v súkromnom rozhlasovom vysielaní na Slovensku. Predbehlo i Fun Radio, ktoré v tých časoch nás pre zmenu učilo zas francúzštine. Nech mu, teda Radiu CD International, je zem ľahká...

D.C.A. Rádio, Dubnica nad Váhom - 105,5 MHz
					A tu sú ďalšie, ktoré som ponachádzal na kazetách nahratých v časoch, keď DCA rádio bolo na Považí najpočúvanejším rozhlasovým médiom.

Toto rádio je mňa špecifické tým, že som za celú jeho existenciu nezistil, čo vlastne skratka D.C.A. znamená. Jeho zrod sa datuje do roku 1992, keď v decembri začalo skúšobné vysielanie. Pondelok-Piatok 13.00-23.00 a víkendy od 10.00-23.00, to boli jeho prvé oficiálne vysielacie časy. Na Slovensku vtedy fungovalo len pár rádií (Fun, Rock FM, R.M.C., CDI, Twist?), čo boli stanice všetko z Bratislavy. „Décéáčko“ vzniklo ako prvé mimoblavácke rádio a hneď od začiatku sa stretlo s obrovským záujmom verejnosti. Nebolo tak neskutočne „predlinkované“ ako ostatní, jeho zdravý amaterizmus mal k poslucháčom najbližšie, relácie boli vysielané z neskutočným entuziazmom moderátorov, ktorých v malom meste (Dubnica) poznal každý. I preto jeho úspech u poslucháčov nedal na seba dlho čakať. V tom období bolo DCA rádiom s najvyšším počtom kontaktných relácií, dokonca mm dojem, že okrem správ, neexistoval program, ktorý by neumožňoval konkat s poslucháčmi. O niečo podobné sa v tom období snažilo i Fun radio, ale také familiárne kontakty boli i sú možné len v malých regionálnych rádiách. Úspech priniesol rozšírenie vysielania na devätnásť hodín denne z vlastného štúdia a v noci sa časom pridal satelitný program Country Music Television Europe, ktorého zvuková stereostopa vypĺňala nočnú pauzu. Niekedy (a cez víkendy to bolo takmer pravidlom) moderátori nočných relácií, vďaka obrovskej počúvanosti a prianiam poslucháčov, svojvolne (pravdepodone i zadarmo) predlžovali vysielanie až do ranných hodín, keď už dubnické kohúty oznamovali príchod nového dňa. Po moderátorskej stránke bolo rádio na výbornej úrovni, ako som spomínal, spíkri neboli žiadni veľkí profíci, k ľuďom však mali svojím úprimným moderovaním oveľa bližšie ako nafúkanci z bratislavských frekvencií a to bolo nesporným plusom. Spravodajstvo bolo viac-menej regionálne, čo bolo vlastne i gro celého rádia. Obal, čiže upútavky a jingle boli na postačujúcej úrovni, vcelku nápadité, časom sa však dosť obohrali. Reklamy a zvučky im nahrávala firma Kríger (Krígeľ?) - nevysloviteľný názov, boli však, ako som spomínal, na celkom slušnej úrovni, čo bolo vtedy dosť ojedinelé. Na rádiu som oceňoval najmä jeho nočné vysielanie, ktoré časom pribudlo, púšťali totiž dosť domácej tvorby a to bolo v čase amerikanizácie slovenských staníc, taktiež nepopierateľným plus. Vysielanie Rádia DCA som sledoval v nepravidelných periódach od ich začiatkov až do roku 1997, keď už novozavedené frekvencie nových rádií mi nedovoľovali ladiť nekvalitný stereosignál spoza Kremnických vrchov na frekvencii 105,5, ktorá mi z nebohých rozhlasových staníc bude chýbať snáď najviac.

R.M.C. Radio, Bratislava - 104,4 Mhz
		Ťažko hodnotiť úroveň jinglov RMC rádia, pretože vznikli v čase, keď sa ešte do zneliek zrejme veľmi neinvestovalo. Každopádne mne sa veľmi nepáčili, Váš názor môže byť iný.

Tu nebudem dlho písať. Možno i preto, že som „eremcéčko“ veľmi nesledoval. Vznikli ešte pred Twistom a hneď začali vysielať pre staršie ročníky. Vtedy boli veľmi dobrí. Išlo sa osemnásť hodín denne a na tento pomerne krátky čas bolo vo vysielaní veľmi veľa kvalitných relácií. Niekde mám aj ich vtedajšiu štruktúru, ktorú museli programové týždenníky skracovať, aby im vošla do stĺpca. Kvalita moderovania bola na tú dobu vcelku v pohode a rádio odchovalo pár moderátorov, ktorí pôsobia v médiách doteraz. Rádiu sa však po čase prestalo dariť. Neviem prečo, lebo ako som spomínal, kvalita vo vysielaní bola, teda ak ste mali radi svetové evergreeny a najmä českú a slovenskú tvorbu minulých desaťročí. Svet je však krutý. Zrejme zase nejaké machinácie, tak časté i v rozhlasových staniciach. Rádio Music City teda čakala neľahká úloha. V stále sa rozširujúcej mediálnej konkurencii bolo treba prísť s niečím novým. A to sa RMC rádiu nepodarilo. Zmenili síce svoj hudobný formát i štýl vysielania - začali sa orientovať na mladších poslucháčov a prešli na non-stop štruktúru, ale to už na záchranu nestačilo. Neviem kedy zanikli, ale momentálne na ich frekvencii vysiela štvrtý okruh Slovenského rozhlasu rádio Regina.

Radio Family, Zvolen - 106,6 a 105,1 MHz
		Radio Family nemalo v podstate žiaden oficiálny jingel, všetko to boli takéto „kvázy“ vtipné pokusy o znelku rádia. I preto tu uvádzam len jeden, hoci ich bolo nespočetne... (kvantita na úkor kvality)

Niekedy v roku 1993, keď som nemal inej radosti, ako keď som na svojom „dvojdeku“ Samsungu naladil nejakú novú stanicu, som zrazu zachytil podozrivo kvalitný stereosignál na neznámej frekvencii 106,6. Bolo to v lete, keď nám slnečné lúče občas pošlú i do našich končín ďaleké FM stanice, preto som sa vôbec nad týmto faktom akosi nevzrušoval. Aké však bolo moje prekvapenie, keď zrazu na, mnou považovanej zahraničnej rozhlasovej stanici, začal spievať Paľo Habera vtedy veľmi populárnu skladbu Mama Kami, z neúspešnej Fontány pre Zuzanu II. To už vyzeralo podozrivo a ja som prejavil čosi ako záujem. Celú noc som presedel pri rádiu a počúval postupne kompletné platne Haberu, Elánu, Michaela Jacksona a Eltona Johna. To boli úplne prvé veci, ktoré z tejto frekvencie vo Zvolene, v rámci skúšobného vysielania, zazneli. Hneď ráno som sa vybral monitorovať terén (pretože jinglové predely jasne hovorili o Rádiu Family, Zvolen) a po úmornom hľadaní som objavil vysielač na Podborovej. Keď som vtrhol do štúdia a zbadal tam k tomu všetkému ešte svojich kamarátov - „dídžejov“, moje prekvapenie a najmä nadšenie nebralo konca. Zvolen má konečne rádio. I keď som po tom túžil, nedúfal som, že sa toho dožijem. Po oficiálnom započatí vysielania v lete roku 1993 (rádio dal ako dar istý americký podnikateľ k 750. výročiu udelenia mestských práv Zvolenu) som bol najaktívnejší poslucháč, ktorý vo svojich osemnástinách pretelefonoval kvantá rodičovských peňazí do súťažných relácií RF. Z tade vlastne pochádza i tá prezývka Hemendex, ktorú som si slávnostne udelil. Však Martin, to by bolo také suché...:-)
Myslím, že Family bola najamatérskejšia rozhlasová stanica na Slovensku, v prvých dňoch tam bolo zamestnaných snáď len sedem ľudí a to rátam aj administratívu. Moderátor si musel sám mixovať (občas ma tie zmätky čo vyvádzali, privádzali, ako neúspešného dídžeja do úžasu), zapisovať skladby a ešte aj poupratovať. Správy sa pripravovali z teletexu a vysielalo sa len pätnásť hodín denne. Napriek tomu to bola najlepšia stanica, ktorú som kedy počúval. Možno preto, že bola o meste, v ktorom žijem, s ľuďmi, ktorých poznám a najmä - dalo sa tam dovolať, na rozdiel od celoplošných gigantov. Alebo ma upútal ten krásny a spontánny amaterizmus, robený s láskou k práci. Samozrejme, že toto boli len začiatky. Časom sa vysielanie začalo zlepšovať, rozšírila sa programová štrukúra, dokonca občas som v ňom začul i reklamu, čo bolo dôkazom úspešnosti. Dokonca sa podarilo vybaviť i lukratívnejšiu (ženevskú) frekvenciu 105,1 MHz, ktorou sa pokrylo široké okolie vysielača Sitno. Všetko svedčalo o tom, že rádio má pred sebou krásnu budúcnosť. Pár ľudí si však začalo myslieť, že sú riaditeľmi celoplošného média a vlastnia patent na múdrosť a tak sa začali i správať. Začali vznikať spory (vlastnícke i pracovné) a to najlepšie z rádia odišlo. Tú druhú (a poslednú) fázu Rádia Family som až tak nesledoval, pretože ako sa spojili s Rádiom Twist ako TWIST GLOBAL, som naň zanevrel. Vlastnícke spory prerástli až do ukradnutia vysielacieho systému z vysielača Sitno a rádio začalo pomaly ale isto chradnúť. Znižoval sa počet ľudí, zvyšoval sa počet hodín vysielania R. Twist po pár mesiacov sa Rádio Family (z oficiálne technických dôvodov) na čas odmlčalo. Len pár zasvätených vedelo, že naveky. Nebolo však zbytočné. Málokto totiž vie, že napríklad taká skupina Maduar (z ktorej pochádza i dvojica MC Erik a Barbara) môžu ďakovať za svoj úspech najmä RF, kde ich ako neznámu tanečnú skupinu do hitparády nasadil DJ Rudo Tuček a nečakaný úspech si všimla aj Eva Bacigalová z Fun Radia, kde následne dominovali v Top Fun-e. Rádio Family vychovalo i mnoho dobrých moderátorov, ktorí sa neskôr uchytili v Rádiu Twist, Kolibe alebo i v Exprese. Za jeho vysielaním, ktoré mi spríjemňovalo moje pubertálne roky, mi je ale skutočne ľúto...  

Úmyslne som názov rádia spomenul Star Radio a nie Radio Star (oficiálny názov), pretože táto stanica bola na Slovensku jedinou, ktorá mala v licenčných podmienkach povolené dvojazyčné vysielanie, čo naplno využívala. Možnosť počúvať ju som mal len raz, i to bolo nekvalitné mono v celkovej dĺžke dvoch hodín čistého času, okrem milých a relatívne kvalitných spievaných jinglov, som počul i maďarské i slovenské moderovanie, hoci to slovenské bolo vlastne tiež maďarské. Z toho, čo som počul, to bola stanica klasicky regionálna, so žiadnym špeciálnym programom, čo vyjadrovala ich vtedajšia vysielacia štruktúra, ktorá bola, ak sa nemýlim 24-hodinová. Nepoznám dôvodu krachu rádia, je možné, že sa len premenovalo, lebo ak mám dobré informácie, tak na rovnakej frekvencii momentálne v Nových Zámkoch vysiela Rádio Max, o ktorom však zatiaľ viem, len to, že to je Rádio Max. www.radiomax.sk je jeho i-netovská adresa, v čase písania týchto riadkov v rekonštrukcii.

Radio Zóna, Bratislava - 100,3 MHz Radio Ragtime, Bratislava - 100,3 neskôr 106,6 MHz
		Ragtime tiež patrilo k staniciam, ktoré do výroby zvučiek neinvestovali, preto všetky jingle boli vytvorené v jeho štúdiách, tento uvádzam preto, lebo bol vysielaný najčastejšie. Nechápem však prečo?!...

Pretože som mal túto stanicu možnosť počúvať len krátky čas, poskytujem jeho historickú retrospektívu priamo od zúčastnených. Nasledujúci článok je publikovaný na internetovskej prezentácii: www.ragtime.sk .

Všetko to začalo hneď po revolúcii koncom roku 1989, kedy sa niekoľko študentov z internátneho rozhlasového štúdia Tlis rozhodlo urobiť vlastné rádio. Situácia: žiadne prostriedky, žiadne skúsenosti, žiadny zákon, ktorý by to umožňoval. Na jar 1990 nastúpilo francúzske Fun Rádio a väčšina nadšencov z Tlisu prijala "istejšiu" ponuku. Nekompromisný zvyšok stále dúfal, že sa to dá spraviť aj inak. Úsilie však stále narážalo na neexistenciu zákona, ktorý by umožňoval súkromné vysielanie (Fun vysielal na výnimku). Kontaktovanie rôznych inštitúcií od vlády, parlamentu, ministerstva kultúry skončilo v Prahe a dokonca aj vo Viedni , kde bola situácia prekvapujúco podobná ako na Slovensku a kde to riešili pirátskym vysielaním. Táto romantická predstava a zároveň "účinná" nátlaková metóda bola lákavá a viedenčania boli dokonca ochotní požičať svoj prenosný vysielač. A tak v lete 1991 začalo na Slovensku vysielať prvé pirátske rádio "100,3".
Prvý pokus sa uskutočnil v lese za internátom. Vysielač na strome, vysielanie z walkmana, ktorý musel byť priľahnutý telom "dídžeja" aby nebrumel. Samozrejmosťou boli hliadky s vysielačkami po obvode lesa, striehnuce na prípadne policajné autá alebo vrtulníky (viedenských pirátov naháňali podľa ich slov vrtulníky). Vysielanie trvalo asi tri minúty a bolo si ho možné naladiť v okruhu 300 metrov od stromu. Druhý pokus, už zo strechy internátu skončil "úspešnejšie" po niekoľkých hodinách vysielania hliadky zaregistrovali špeciálne meracie auto, krúžiace okolo internátu. Po menšej naháňačke a skývačke to skončilo pohovorom a upozornením "neblbnite". Pre encyklopedickú hodnovernosť treba spomenúť aj ďalšie pirátske vysielanie, tentokrát z priestorov rockového klubu na Kominárskej. Toto vysielanie trvalo 3 večery a jeho súčasťou bol aj prvý mediálny „úlovok“, rozhovor s punkovou legendou, skupinou GBH. Vysielač bol požičaný z ostravského rádia Orion. Nakoniec bol zákon o duálnom vysielaní v roku 1992 schválený a nič nebránilo podať si žiadosť o naozajstnú rozhlasovú licenciu. 
S niekoľkými starými vyradenými magnetofónmi, dvomi miestnosťami 3 x 3 metre v dnes už zbúranom starom Artfóre a s "morálnym právom" na frekvenciu 100,3 to vyzeralo sľubne. Padnutiu na hubu sa podarilo vyhnúť náhodným stretnutím s pracovníkmi Katedry žurnalistiky, ktorí v tom čase mali možnosť získať na vysielanie profi-techniku a mali aj priestor o čosi väčší ako artforáckych 18m2. Spoločné úsilie znamenalo obdržanie licencie. Prvé plody revolúcie: systém "can do" funguje. Po niekoľkých nepríjemností vrátane vykradnutia auto s práve nakúpenou technikou nakoniec začalo 1.5.1993 vysielať v Bratislave na frekvencii 100,3 MHz Rádio Ragtime (a univerzitné Rádio Zóna). Prvé skladby: Sex Pistols - Anarchy in the U.K. (S.K.) a No Means No - Now.

Prvé mesiace vysielania sa niesli v znamení hesla "poslucháč chce určite počúvať to, čo chceme my vysielať" a nestálymi spormi so zdieľateľmi frekvencie Rádiom Zóna. (Rádio Zóna vysielalo od 6.00 do 15.00, Ragtime od 15.00 do 24.00) Ak ste si v tom čase naladili poobede 100,3 FM mohli naraziť na punkové vypaľovačky, pop osemdesiatych rokov, inteleguánske rozhovory, rockovú avantgardu, elektronik body music, literárne relácie a mnoho iného. Priestor dostal skrátka každý, kto prišiel s niečim, čo nerobili iné rádia. V roku 1994 sa konečne utriasli vzťahy so študentami žurnalistiky, ktorý sa stiahli do niekoľkých menších blokov a Rádio Zóna definitívne zaniklo. Obdobie chaosu a anarchie, ale aj radosti z možností undergroundového rádia trvalo naďalej (úspechy: živé koncerty Bez ladu a skladu a skupiny Hex zo štúdia RR, literárno-hudobné Večery Radia Ragtime v divadle STOKA, relácie Pod perinou s ľuďmi z divadla SKLEP, vznik relácie Crystal House a pod.). Neúspechy: čoraz viac sa do popredia dostával problém zlého pokrytia Bratislavy z frekvencie 100,3 s vysielačom na budove Technopolu v Petržalke. Opäť ďalšie dlhé mesiace boja a opäť úspech v podobe novej a lepšej frekvencie 106,6, tentoraz už z vysielacej veže Kamzík. V novembri 1996 nastupuje Rádio Ragtime s novou frekvenciou, s novým logom a s novým programom. Roky 1997 a 1998 sú pre mnohých poslucháčov zlatou érou Rádia Ragtime, ale aj roky kedy sa naplno začína prejavovať "virtualita" rádia na slovenskom mediálnom priestore a z toho plynúce značné finančné problémy. Na čas sa ich vďaka láskavej pomoci Nadácie otvorenej spoločnosti podarí prekonať, problém bol ale iba odsunutý. Množstvo peňazí, ktoré ponúka slovenský mediálny trh nedokáže uživiť "menšinové" rádio akým bol aj Ragtime. Pokiaľ sa rádiu nepodarí prekonať určitú, pomerne dosť vysoko postavenú hranicu počúvanosti nemá šancu na prežitie. Posledným pokusom o záchranu rádia bola zmena názvu, programovej schémy a riaditeľa v októbri 1999. Ale ani toto kompromisné riešenie, nestačilo priniesť v krátkej dobe potrebnú finančnú stabilizáciu. Od februára 2000 začalo na frekvencii 106,6 MHz vysielať City rádio B1.

Frekvenciu tohto rádia som mal tiež možnosť počúvať len minimálne, hoci doma som ho v nočných hodinách (vtedy som robil mediálne prieskumy a výskumy) chytil občas i v nekvalitnom stereu. Hit-rádio bola stanica, ktorá keby nevznikla (to je len môj subjektívny názor), nezaniklo by nebohé a fantastické DCA Rádio z Dubnice. Totiž hneď po jej vzniku a celkom slušnej reklamnej kampani, odišlo mnoho výborných moderátorov z „décéáčka“ do tejto firmy, ktorá následne skončila, tak ako skončila. Ako jedno z mála rádií, vyletelo hneď z nonstop štruktúrou, čo bolo v tom čase ešte stále dosť riskantné. Za ďalší perspektívny krok si rádio stanovilo vyrábať aspoň tak kvalitné reklamné spoty, ako nahrávali v bratislavských rádiách. Pravdepodobne im táto iniciatíva nevyšla, lebo inak by sme ich nádherné spievané jingle počúvali dodnes. Taktiež nepoznám príčiny krachu, do sluchových orgánov sa mi dostali len dohady, ktoré úspešne ignorujem, viem však, že to najkvalitnejšie sa buď vrátilo do DCA, alebo nastúpilo do nového média na hornom Považí, Rádia Dúha, ktoré patrí medzi moje favorizované stanice do dnešných dní (až na ich internetovskú prezentáciu). Rádio vysielalo približne v rokoch 1994 až 95, čo však môžem potvrdiť, len ak nájdem ich programové štruktúry a reklamy v mojom totálne rozbordelovanom archíve.

Neviem, čo je z touto, kedysi veľmi kvalitnou, stanicou. Na internete ako jedna z mála neexistuje a či nezanikla aj v terestriálnom éteri, netuším. Viem však, že bola v nedávnej dobe dosť dlho vypnutá, čo je jav, ktorý možno pretrváva dodnes... Zistím a spomeniem!
Stav k 7. októbru 2000 - oficiálny krach.
Takže zas o jednu menej...
Onedlho sa k Rádio Local FM ešte vrátim... Aj džinglami.

Európa 2 - Rádio Tatry, Poprad 102,5 a 89,7 MHz
	K článku sa ešte vrátim a tu ponúkam len nekvalitnú znelku tohto rádia, snáď časom doplní i o čosi viac...

Tak dostali už aj jedno z najstarších súkromných rádií... Spomeniem si tu naň neskôr.

Neviem samozrejme o všetkých, ale z tých, čo sa mi do gebule za tých desať rokov dostali, spomeniem tieto:
• Rádio Liptov, Liptovský Mikuláš - 101,3 MHz
• Rádio Melody, Bratislava
• Rádio Nádej, Bratislava
• Rádio Klasik, Bratislava
• Rádio Elán, Bratislava (vlastne to bol úlet Slovenského rozhlasu)
• Rádio E+M (začiatok 90. rokov, ale... ???) 
• Rádio Ga-Ga, Banská Bystrica - 106,0 MHz 
• Radio Life (neskôr Plus), Lučenec - 96,0 MHz
• ABCD Radio, Bratislava - 106,6 MHz
• RadioROPA, Bratislava - 104,8 MHz

 ftm - 20.06.2000 - 2001