Predvčerom sa ma môj tréner Lieskovca spýtal, či som nezanedbával cez zimu futbalovú aktivitu, keď som sa nezúčastnil asi polovice tréningov nášho mužstva. Nech mu teda odpovie namiesto zbytočných slov, týchto pár fotografií:

Nemám veľa záberov, pretože takmer vždy sme sa zišli na hranici hranosti a môj foták zostal v polozmrznutom ruksaku, kým ja som si likvidoval zdravie priamo na ihrisku. Tento záber je zo Silvestra 2003, kedy sa k tradičnému futbalovému zápasu na tradičnom ihrisku zvolenského Gymnázia Ľ. Štúra pridal i neuverejniteľný kultúrno-spoločenský program. 

Január 2004. Fotka použitá i v rubrike „Aktuálne“. Niektorí si obuli lentú obuv (viď môj brat v zelenom) a malo to za následky zaujímavé baletné kreácie. Momentálna zostava by v júni - na Petra a Pavla dopadla v pozápasových oslavách veľmi neradostne, veď posúďte: Zľava: Peťo, Paľo, Peťo, Peťo, Marek, Vali (naša afghánska posila), Marián a Braňo.

Ten istý zápas. Milan Maňka zaskakuje za brankára a zachraňuje čistý gól. Prizerá sa Marián Bordiga, obaja však prehre nášho mužstva (v čase záberu som striedal a fotil) nezabránili.

Január 2004. Ešteže je neďaleko Kaufland, v ktorom dostať posypovú soľ. Mnohokrát nám ihrisko zamrzlo na kameň, no ako futbaluchtiví účastníci sme sa nezmierili s týmto hendikepom a solili sme ostosedem. Ľudia v hypermarkete si síce ťukali na čelo, čo za debila to v sobotu zrána kupuje technickú soľ, no my sme aspoň čosi robili pre svoje zdravie, kým mnohí z nich po nákupe zasadli k rodinným seriálom komerčných televízií a tlstli do predrapu. 

Paťo. Povrch, na ktorom sa snaží streliť gól v neodmysliteľnej rozcvičke by za spôsobilý neuznal ani najslabomyselnejší rozhodca. Zmrznutý, predtým poloroztopený sneh. A predsa sa hralo! Čo na to, slovenskí futbalisti?!

Koniec februára 2004. Predzvesť jari. Peťo Kaščák s lopatou, ktorú som mu musel doniesť, odhrabáva posledné zvyšky odkazu zimy. Konečne asfalt, doteraz sme hrali na snehu.

© hemendex 25.03.2004