31. 03. 2001  Erland - Angels (?) 1:7 

Budúci víťaz tohtoročnej zimnej ligy nás ešte v prvom polčase nechal vyrovnať a potom vzal osud zápasu do svojich kopačiek. Nasekal nám sedem, čo ale bol ešte prijateľný výsledok. V semifinále a finále totiž porazil (mne teraz neznámych súperov) oveľa vyšším rozdielom...

31. 03. 2001  Erland - ?? 10:2 (?:?) 

Vzhľadom na nižšie spomínanú fyzickú indispozáciu, som sa tohto zápasu nezúčastnil, takže poznám len konečný výsledok. Už pred stretnutím bolo jasné, že postupujeme do štvrťfinále, takže túto sobotu sa zo zápasu „ulial“ kto mohol. Záhadou mi je i meno súpera, z dôvodu, že v pondelkovom Večerníku sa výsledky víkendových bojov o posledné body v základnej skupine, záhadne neobjavili. Takže viac-menej len tuším, že postupujeme z tretieho alebo štvrtého miesta do štvrťfinálového play-off, z ktorého snáď v budúcnosti (momentálne je totiž moja stránka needitovateľná) prinesiem podrobné spravodajstvo

17. 03. 2001  Erland - Excel 5:2 (2:2) 

Na tento zápas budem spomínať pravedpodobne ešte veľmi dlho a najmä so zmiešanými pocitmi. Na jednej strane ma síce teší vydrené víťazstvo, ale na strane druhej ma prenasleduje nechutný pocit z roztrhnutej šľachy na malíčku mojej nekonečne grambľavej pravej ruky, ktorú som si zkynožil nepremysleným a zbytočným zákrokom, z ktorého následne pramenil druhý gól v našej sieti. Je pravdou, že počas celého stretnutia som mal miernu trému z prítomnosti istej blízkej osoby, ale riešenie mojej robinsonády pri spomínanom druhom góle bolo viac ako nešťastné. Ešte stále neviem, čo stálo v ceste môjmu malíčku, či to bola pravá žrď brány, alebo prudká lopta, v tom chaose, vládnucom v našom bránkovisku, sa to ani uvedomovať veľmi nedalo. Každopádne nepríjemný pocit v pravej rukavici sa následne potvrdil ako opodstatnený a nikomu neprajem vidieť ten uhol, ktorý zvieral posledný článok môjho malíčka v zdanlivo vystretej polohe. I tieto riadky píšem momentálne nútenou „deväťprstovou metódou“ pričom sa snažím vyvarovať všetkým slovám, obsahujúcim písmena „p“, „ô“, „ú“, pomlčku a pravý Shift... Ale dosť bolo lamentovania, prejdem v skratke k zápasu. Prehrávali sme 1:0 a 2:1. Vlastnými chybami. Prvý gól padol na začiatku stretnutia, kedy sa na mňa rútili dvaja útočníci súpera a hneď na prvý pokus ma prestrelil jeden z nich do protipohybu. Následne nato sme vyrovnali gólom, ktorý si, priznám sa, nepamätám. Druhý do našej siete padol po skrumáži v našej obrane, kedy som prvú strelu ešte stačil vyraziť k hráčovi Excelu a ten k pravej žrdi nechytateľnou bombou skóroval. Krížnou strelou sa nám podarilo do polčasu ešte vyrovnať. Cez prestávku som totálne prepadol hypochondrickým stavom a snažil sa presvedčiť druhého brankára, aby napriek vyvrtnutému členku odchytal druhý polčas. Nepodarilo sa. Takže som nastúpil do brány i v druhej časti zápasu. Našťastie súper bol v nej pomerne bezzubý a sporadické šance som riešil svojimi „bravúrami“ jednoručne, vcelku v pohode. Naši strelci dokonca prekonali svoju doterajšiu impotenciu a tromi úspechmi spečatili postup do štvrťfinále Zimnej ligy. Zabudol som ešte na podstatný zmysel tohto stretnutia. Excel bol pred dnešným zápasom o tri body pred nami a naše víťazstvo ho odsunulo až na piate, nepostupové miesto (systém vzájomných zápasov). I preto prípadné víťazstvo v poslednom kole, ktoré sa hrá o dva týždne, je vlastne len formálnou záležitosťou. Poznamenám, že sa odohrá bez mojej účasti, z už spomínaných zdravotných dôvodov.

03. 03. 2001  Erland - Uhlisko 5:0 kontumačne 

Možno to bolo tým dažďom, ktorý svojou nezvyčajnou intenzitou kropil banskobystrický chotár, možno to zapríčinili neprekonateľné zľavy v hypermarkete Tesco, možno športovú aktivitu našich súperov ubrzdili nekonečne originálne relácie nekonečne originálneho novovzniknutého rozhlasového omylu, s nekonečne originálnym názvom OKEY, každopádne treba uviesť, že na zápas šiesteho kola Zimnej ligy malého futbalu v Banskej Bystrici v hale ZVT, sa zišlo v požadovanom počte len jedno mužstvo. Tým kolektívom bol náš Erland. Uhlisko, ktoré v minulom kole utŕžilo nechutný prehru 0:14 od Boss-a možno stratilo zmysel svojich víkendových návštev tohto športového komplexu a na zápas prišli traja. Dušan Balon, v momentálnej funkcii rozhodu odpískal záver zápasu, ktorý skončil v náš prospech 5:0, čoby kontumačne. Hoci chlapci z Uhliska sa asi po desiatich minútach nakoniec zišli v prijateľnom počte, Dušan bol (paradoxne i napriek našej snahe zápas odohrať) neoblomný. Narušilo by to vraj celkový harmonogram celého večera. Zrejme mu ušlo, že pred dvoma týždňami sa kvôli nepochopiteľne zorganizovanému turnaju v karate, neodohral prvý zápas Zimnej ligy a ostatné sa posunuli takmer o celú hodinu. Ale, priznajme si, kto by sa s karatistami odvážil hádať? :-) Nakoniec sme teda odohrali s Uhliskom čosi ako tréningový match (mimochodom, prehali sme ho o dva góly - chvalabohu, že sa nehralo naostro) a s relatívne dobrým pocitom sme odkráčali do zmoknutej Banskej Bystrice. Týmto kontumačným víťazstvom nám konečne nám svitla aká-taká nádej na postup zo skupiny, v prípade, že zostávajúce dve stretnutia vyhráme. V nich to však tak ľahké, ako dnes, určite nebude.

17. 02. 2001  Erland - Iskra 10:2 (2:0) 

Tak sme sa konečne chytili. Hoci už trošku neskoro, keď je nádej na postup o čosi menšia ako na začiatku. Budem stručný, lebo sa ponáhľam do postele. Žiaľ, dnes sám... :-)
Iskra pôsobila od začiatku zápasu behavým i technickým dojmom. Chlapci (skutočne nejaká omladina bystrických paluboviek) nás vystrašili i niekoľkými dobrými šancami. Napriek zraneniu z piatku som ale tieto výpady riešil k plnej spokojnosti mojich spoluhráčov. Čo mi nešlo, bolo vyhadzovanie, ale s takou loptou, aký nám ponúkol hlavný organizátor Dušan Balon, sa hrať kvalitne skutočne nedalo ani zďaleka. A to ešte takým futbalovým drevám, akými sme nesporne my... Do polčasu sme ale dali len dva góly, hoci naše príležitosti boli oveľa početnejšie. Po obrátke sa to však roztrhlo. Hoci prvý gól sme dostali my, keď už sa nedalo zabrániť presnej trefe do ľavého vinkla, hneď na tento čestný úspech súpera sme odpovedali troma rýchlymi gólmi a bolo po zápase. Za stavu 8:1 ma vystriedal v bráne Maťo Sokol, ktorý si tiež do rubriky „dostal som“ zapísal jednu čiarku (čo je dobre, lebo by mohol frajeriť, že vychytal nulu), pričom my sme strelili ešte tri kusy do siete rezignovaného súpera. Sláva víťazom, pivo porazeným. Tak.

03. 01. 2001  Erland - Tajfún 10:1 (4:0) 

Nie, to v žiadnom prípade nie je preklep. Fakticky sa nám podarilo značne indisponovaného súpera zdolať deväťgólovým rozdielom a len naša strelecká impotencia zabránila väčšiemu debaklu tohto, inak treťoligového banskobystricko-maloligového celku. Mnohí moji spoluhráči po zápase vyslovili reálnu nádej pôsobiť v spomínanej lige, aby ich strelecká nemohúcnosť fungujúca v prvej lige, bola o čosi aktívnejšia o dve súťaže nižšie. Zápas bol už od začiatku jednoznačnou záležitosťou prvoligistu, snáď len niekoľko sporadických šancí Tajfúnovcov upriamili pozornosť našej obrany. Dnes som odchytal celý zápas, hoc dosť ma mrzí, že nie s čistým kontom, ale sympatický výkon útočníkov súpera si minimálne jeden gólový úspech zaslúžil. Padol za stavu asi 7:0 tri minúty pred koncom, kedy naša obrana už v duchu popíjala zlatistý mok v nemenovanej bystrickej krčme a súper po dvoch neúspešných napáleniach lopty do mňa a následnom rohu strelil čestný gólový úspech. Za celý zápas bolo na našu bránu vystrelených asi len päť nebezpečnejších striel, takže by sa dalo hovoriť o oddychovom stretnutí. Avšak len my vieme, aké bolo dnešné víťazstvo pre náš mančaft, po troch predošlých neúspechoch, dôležité. 

20. 01. 2001  Erland - Godzily 3:4 (1:2) 

Zimné hodovanie prinieslo mne a mojim spoluhráčom niekoľko zbytočných kíl navyše a na ihrisku to bolo i poznať. Ťažko hodnotiť, kto je za prehru vinný, pretože ihrisko ani zďaleka nepôsobilo regulérnym dojmom. Ešte stále totiž pripomínalo viac klzisko pre verejné korčuľovanie, ako všešportovú telocvičňu. Hrať sa však muselo. Ja som si tesne pred zápasom kúpil nové, vyše šestokorunové rukavice a chcel som ich skolaudovať úspešným zápasom. Nebolo mi to umožnené z niekoľkých dôvodov. Prvým bolo, že som na začiatok nebol pripustený realizovať sa vo veciach mojich brankárskych akrobacií, pretože do bránky išiel (priznám sa, že podľa zásluh) Maťo Sokolík. Nemôžem povedať, že by chytal zle. Dostal síce hlúpe góly, ale nebolo to z dôvodu jeho neschopnosti. Jednoducho mal zlé obutie a nenormálne sa mu šmýkalo. To sa, ostatne, i nám, ale predsa len surová guma bola o čosi protišmykovejšia... Godzily nám chceli vrátiť prehru z minulej sezóny v zápase o tretie miesto a dá sa povedať, že sa o to snažili od začiatku zápasu. Po dvoch žrdiach prišiel zaslúžený gól, kedy súper položil v šestke všetkých na zadok a pohodlne skóroval. Druhý úspech prišiel hneď na to, keď po zlej rozohrávke Mira Rybára Godzily prečíslili našu obranu a prázdna bránka sa už netrafiť nedá. Po niekoľkých našich neúspešných šanciach si gólovo opitý súper dovolil streliť i vlastný gól. Udialo sa tak po krížnej prihrávke už spomínaného Mira Rybára a nádej v našich športových srdciach znova oživla. Druhý polčas bol z našej strany lepší, ale nešťastný gól z desiatich metrov pochoval rodiacu sa nádej na úspech. Hneď po tomto skrate som šiel do brány ja a kiksoval som vcelku úspešne. Hneď pri prvom vybiehaní som síce loptu zachytil, ale následne som sa šmýkal s ňou v náručí takmer až do náraďovne. Kopal sa priamy kop, ktorý som našťastie nejako reflexívne vyriešil. V tých chvíľach sme znížili na 2:3, čo žiaľ nevydržalo dlho. Súperov útočník ma vyzvŕtal v bránkovisku a po tomto mojom manévri (ktorým som vymietol prach z pred mojej bránky) pohodlne zvýšil na 4:2 v prospech Godzíl. Hoci sme hneď odpovedali gólom, do konca zápasu si Godzily udržali jednogólový náskok, ktorý mohli v poslednej minúte ešte zvýšiť. Podarilo sa mi totiž pri rozohrávke nahrať súperovi, ktorý našťastie svoj pokus zvýšiť vedenie vyriešil dvoma napáleniami lopty do mňa, pričom druhý z jeho pokusov vykonával takmer súčasne s hvizdom záverečnej píšťalky. Prehrali sme 3:4. Je to tretí zápas v tohtoročnej zimnej lige a tretia prehra. Niekde asi robíme chybu. Ostáva len zistiť, že kde...

25. 11. 2000  Erland - Boss 2:7 

Ja neviem. Ako sa mám dostaviť na zápas, o ktorom mi nikto nič nepovie. Či mám termín vyčítať z nočnej oblohy, alebo z tekvicového prívarku?! O tom, že sa hrá proti Boss-u, som sa dozvedel v nedeľu, čiže deň po zápase, kedy som bol zje... zglbaný, že som neprišiel. Zákon padajúceho hovna uvedený vo futbalovej praxi... Za všetko je vinný brankár!

25. 11. 2000  Erland - Paegas 3:6 (3:3)

Budem stručný: Chytal som síce celý zápas, ale pod dopingom, ktorým v dnešnom prípade bola celá plechovka RedBull-u. Ako spomínam v iných miestach, tento víkend som bol jeden z organizátorov a porotcov jednej zvolenskej akcie a na zápas som sa dostavil po asi 30 hodinách bez spánku. Náš druhý (a v mnohých prípadoch aj prvý) brankár Maťo Sokolík mal ale nejaké problémy s kolenom a tak som sa do brány postavil ja. Myslím, že som ale nechytal zle, ku kvalitnému výkonu mi však bránil iný faktor ako moja nedospatosť. Telocvičňa mala totiž novú palubovku, ktorá bola tak šmykľavá, že hrozili zranenia všetkých zúčastnených. Na druhej strane, niektoré baletné sóla hlavných aktérov privádzali do záchvatov smiechu miestnych divákov. Ako ale priznal v novinách aj hlavný organizátor turnaja, podmienky boli neregulérne, hrať sa však muselo. K zápasu - súper nás hneď pritlačil, niekoľko jeho šancí som buď vyriešil ja, alebo spomínaný povrch telocvične. Viedli sme dokonca už tri jedna, keď naši strelci niekoľkými nevyužitými šancami urazili futbalovú šťastenu a góly padali už len do našej siete. Do polčasu to bolo vyrovnané a v druhom sme si už ani nevrzli. Prehra mrzí, hoci papierovým favoritom bol minuloročný finalista. Ďalší zápas hráme o tri týždne, takže potom sa ozvem znova. Dúfam, že s radostnejšou recenziou...