Erlandovská
guľášpárty 1/2001
|
15.-17. jún -
Čierny Balog, Brôtovo
|
Budem stručný, pretože všetko tu už bolo. Klasická chatovačka organizovaná na záver sezóny postihla i mužstvo Erlandu a my sme sa dorichtovali až do Brôtova, čo je lokalita neďaleko Čierneho Balogu. Kto pozná prírodu v tomto kraji, vie, že o nej by sa dalo písať do nekonečna, takže tej sa radšej venovať nebudem. Preto v skratke (časový stres) opíšem naše pôsobenie na chate, ktorá snáď už po štvrtýkrát privítala nepríčetné živly z Banskej Bystrice i blízkeho okolia.
Na chatu sa išlo už v piatok a dokonca i moja maličkosť tento termín považovala za vhodný. Takže priamo z práce sme, niektorí už jemne naladení, nasadli do Jožovej Alhambry a hor sa na Brezno. Keď sme dorazili na chatu, bol už guľáš v počiatočnom stupni vývoja, takže hneď po tom, ako nám Jano nalial za jeden uvítací (no, bolo ich trošku viac), dostal som do ruky plné vrece zemiakov a nôž, čo bolo jasným znamením k zahájeniu čistiaceho aktu. Našťastie tejto nemilej činnosti sa podujal zúčastniť i
momentálne prvý brankár Erlandu Maťo, takže o niekoľko minút a rovnaký počet pohárikov, sme zemiaky očistili k plnej spokojnosti trénera a kuchára v jednej osobe, Jana. Ďalší priebeh varenia guľášu bol vykonaný bez mojej účasti, i preto som sa mohol konečne venovať päťdesiatlitrovému súdku piva značky Urpín, za účelom jeho likvidácie. S
touto procedúrou mi ochotne pomáhali všetci spoluhráči, za čo im dodatočne ďakujem. Po dovarení tradičnej chatovej poživne, sme zahájili taktiež tradičné športové hry, ktoré sa v Erlande hrávajú od nepamäti. Triafanie lopty na stoličku nás zabávalo asi dve hodiny. Samozrejme, že sa musím pochváliť, pretože raz som, napriek svojej grambľavosti, túto súťaž vyhral a zaslúžene zhrabol šesťdesiat korún. Nastal večer... Už tradične začalo pršať, napamätám si, kedy nás na tejto chate nesprevádzalo hnusné počasie, tak sme sa nanominovali do interiéru a pokračovali v zábave. Unavenejší si šli ľahnúť, tí aktívnejší popíjali a hazardéri započali kartové hry o veľké peniaze. Je pravdou, že som ich nesledoval, ale napriek tomu, že som okolo polnoci šiel spať na poschodie, celú noc ma v snívaní rušili sporadické výkriky od kartárskeho stola, ktoré vyjadrovali jednak radosť, alebo nárek nad prehratou
hrou miestnych hazardérov. Ráno tam chlapi ešte sedeli. A že nešlo len o haliere, vyjadruje smutný pozvdych Roba
„Praša“, ktorý údajne v túto noc prehral čosi cez štyristo korún. No nie sú to blázni?!
Ráno sme sa zobudili okolo obeda. Vyprahnuté žalúdky a boľavé hlavy si znovu pýtali nejaké tie kliny, čo vybíjajú kliny, tak som si, teda aspoň ja, druzgol pivo. Zrejme pomohlo, lebo som bol hneď tam, kde včera. A tak to bolo i s ostatnými. Niektoré, málo odvážne typy, síce začali deň minerálkou, ale keď to nepomáhalo, pridali sa k nám a pilo sa znovu
ostodvanásť. Jedine kartári sa stále, a to už od piatku, hádali nad čertovými obrázkami, a nadávali si priamo úmerne dôležitosti a typu hry. Myslím, že sobota sa niesla v duchu mariášu, v noci kraľoval poker, chuj, oko a podobné peniazožravé nezmysly. Samozrejme, hneď na prvý pohľad bolo vidieť, komu sa darí a komu karta nejde. Občasné hádky prerastali do konfliktov pästného charakteru, takže muselo sa čosi vymyslieť, aby sa chalani začali venovať mierumilovanejším a najmä fyzicky vyčerpávajúcejším športom. A tak ktosi vymyslel futbal.
Pretože sme súťaživé typy, ktoré milujú turnajový systém všetkých športov, rozdelili sme sa do štyroch dvojíc, ktoré mali formou každý s každým bojovať o celkové prvenstvo dotované 100
(slovom sto) korunami. A tu je zarchivovaný celý priebeh turnaja:
Mužstvá:
1. 80% na 20% - Prašo, Gabo
2. Maťovci - Soko, Tužko
3. HMÚ - Džoro, Veža
4. Mongoli - Miloš, Štulo |
Hralo sa na malinkaté brány na trávniku pred chatou
2x5 minút, ktoré stopoval Rybo, ktorý bol zároveň i
nepodplatiteľným rozhodcom. Štartovné bolo 20 korún na mužstvo
a vítaz bral stovku. |
Výsledky:
80/20 - HMÚ 0:0
Maťovci - Mongoli 0:1
80/20 - Mongoli 0:0 |
Maťovci - HMÚ 3:1
80/20 - Maťovci 0:1
HMÚ - Mongoli 0:2 |
Víťazom sa stali Mongoli, ktorí boli
najtriezvejší :-)
Žltú kartu dostal Prašo a Džoro. Posledne menovaný za inzultáciu
rozhodcu bol neskôr vylúčený.
Po tomto, zjavne náročnom futbalovom turnaji nás prišiel pozrieť aj momentálne zranený Jano
„Vico“ spolu so svokrom, ktorí ale zostali len na chvíľu. Škoda že
odišli, myslím, že potom akcia upadla do podpriemeru, mnohí unavenejší kamaráti išli snívať svoje alko-sny a my ostatní, sme začali piecť kuratá. Tu by som si dovolil upozorniť, že ingrediencie vo forme oleja a alobalu som
mal povinnosť zohnať ja a tak to i vyzeralo. Kým olej bol ako-tak funkčný, alobal v pahrebe začal horieť, pretŕhal sa - jednoducho, dajte mi kupovať veci i nabudúce. Najmä ak sú v akcii. Našťastie kuratá sa nám opiecť nakoniec podarilo a vrhli sme sa na ne ako hladní dôchodcovia. O chvíľu z nich zostal len zhorený alobal. Posedeli sme si pri ohni, až začalo pršať, čo som si napríklad ja všimol, až keď som bol nakomplet vlhký. Zvonku! Zatiaľ vždy na tejto chate aspoň jeden celý deň pršalo a tento víkend znova nebol výnimkou. A to nám ešte došiel alkohol. Tak musela ísť najtriezvejšia úderka autom do dediny nakúpiť nové zásoby, čo sa aj skutočne udialo. Iba Štulo chcel spolu s vodkou doniesť aj miestne k...., teda herečky, ale po zvážení ich veku, stavu a krásy, bol od tohto úmyslu odhovorený. Znovu sa ale potvrdilo, že pred Štulom nie je istý ani
antisexuálne naladený matrac na posteli... Takže po príchode zásobovacieho komanda sme vylôchali čo sa dalo a išli driemať. Kartári znovu rozložili karty a drobné, čo im ešte zostali a ich nočná mohla začať. Ja som zachrnel.
Nedeľa ráno patrí medzi moje (a nielen moje) najneobľúbenejšie termíny na tejto chate. Pretože sa musí upratať ten dvojdňový bordel. A že tento víkend sme sa čo sa týka bordelu činili, bolo poznať na prvý pohľad. Špinavé riady, roztrhané noviny, mastné plechy, zablatené postele, voľne pohodení kamaráti v najnemožnejších kútoch
a polohách - to bol tragický obraz nedeľného rána. To najstrašnejšie z najhroznejšieho zistenia nás ale ešte len čakalo. A to bolo vtedy, čo si išiel Miro zohriať guláš. Ten si aj zohrial, ale o chvíľu sa z kuchyne ozýval nepríčetný rev. Zo zhluku výkrikov a nedefinovateľných citátov som vyrozumel, že guláš nám cez noc skysol. Následná ochutnávka vylúčila
podozrenie z toho, že kyslú chuť má v ústach Miro a potvrdila strašnú pravdu o urýchlenom akte kysnutia spôsobenom pridaním majoránky pri varení
tohto maďarského bazmeku. Áno, z dvadsiatich litrov sa vyhodila asi polovica a my sme si museli opekať špekačky. Už ani tie nie sú čo bývali, takže pomerne dosť namrzení sme započali úklidové práce. Mne sa našťastie pretentoraz ušlo len umývanie podlahy a odnáškové
aktivity, umývaniu riadu (strašiaka všetkých potenciálnych upratovačov) sa chvalabohu zhostil brankár Maťo, takže už okolo jedenástej sme hlásili - hotovo. V tej chvíli sa z izieb začali trúsiť zdanlivo nezobuditeľní darmožráči a lenivci, ktorí si predstieraním
hlbokého bezvedomia vybojovali vylúčenie z upratovacieho procesu. Pľuhy hnusné, ale však počkajte nabudúce!
Naložili sme sa do áut, pričom sme sa ešte stihli dohodnúť, že stojíme v Lopejskom motoreste na jedno záverečné, čo sme aj splnili. Okolo druhej popoludní sme už boli rozvezení v Banskej Bystrici, kde pokračovali chlastanice lokálne. Ja som sa pobral s Mirom
„Rybom“ do Zvolena, kde som taktiež pokračoval v obľúbenom pohostinstve Merlin, do ktorého sa vždy po akciách prídem kamarátom pochváliť s novými zážitkami a dojmami. Tak bolo i v túto nedeľu, kedy sme so zvolenskou partiou opúšťali jeho priestory v družnej nálade, až za tmavej a upršanej noci.
Akcia na Balogu bola taká akú som očakával. Veselá i smutná, bujará i prispatá, jednoducho ako vždy. A keby som si čosi i pamätal, tak by som i spomínal... :-)
Sumár
najaktívnejších jedincov: Hádavé typy:
Džoro - oficiálny kráľ vyrývačov a hádačov
Veža - keď cítil potrebu, stručne každého poslal niekam
Štulo - samoľúby krivonohý otravník, ktorý asi dvestosedem krát
vykríkol jeho obľúbené: „Ja som to vedel!“ - najmä ak prehral na
mariáši
Prašo - furbalové komplexy riešil neustálym krikom Akčné
(kartové) typy:
Prašo - smaritán - prehral i to, za čo mal urobiť nedeľný nákup
Štulo - neviem čo ho baví pri mariáši - že by zase len jeho obľúbené
hádky?
Džoro - alebo mu išlo, alebo podvádzal
Veža - svoju prehru ilustroval tanečnými kreáciami na stole
Ivan - zmenil si denný režim - v noci bdel, cez deň spal Alkoholici:
Veža - pil, kým vládal. Potom sa premohol a pil ďalej
Džoro - pil, ale viac sa dorábal, ako bol opitý
Tužko - posledný večerný nápoj - jablkovica; prvý ranný - pivo
Prachovka - keď si vypil, bol otravný - keď vytriezvel, bol otravný
Tréner Jano - každoročne prvý zrumpľovaný, teraz to však zvládol
Gabo - opitý ma oblial pivom, čo následne komentoval: „Viem, že si
nevyrýval, ale si mohol!“
PS: Vraj budú aj fotky.
ftm
03.07.2001
|