.T.J. Hronská Dúbrava | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
18.06.2000 Štiav. Bane - Hr. Dúbrava 4:1 (2:1) Pred zápasom bolo jasné, že ak Štiavnické
Bane nad Dúbravou vyhrajú (to bolo skôr jasné) a Rudno nad Hronom v
Prochoti prehrá, postupuje do II. triedy mančaft spod Sitna. Nám zas bolo
jasné, že ak do prestávky ubránime remízu, v šatni nás môže čakať
nejaká tá fľaša, ktorá by bola pre nás signálom k zredukovaniu nášho,
výborného výkonu. Nič také sa nedialo, fľašu nám dali po zápase so
súcitu, takže sme boli spokojní. Štiavničania však nie, lebo Rudno
nastrieľalo Prochoti sedem kusov, čo zas svedčí o tom, že v Slovenskom
futbale sa zápasy vôbec nepredávajú :-) K zápasu: Dlho sme sa držali,
i zopár mojich zásahov kvalifikujem do kategórie zázračné, ale tečovanou
strelou sme kapitulovali prvýkrát. Hneď nato nádherným priamym kopom z
tridsiatich metrov priamo do vinkla vyrovnal Jano Paraj a odvtedy sme loptu
zo siete ťahali len my. Tesne pred prestávkou ma obstrelil útočník súpera
a tesne po prestávke mi na nekvalitnom trávniku skočila lopta tak nešťastne,
že som si ju do brány umiestnil sám. Po prečíslení našej obrany sme
dostali ešte štvrtý klinec do rakvy, sudca rozdal niekoľko červených
tromfov a spokojní, že sa nikto nezranil, sme sa na polorozsypanej Škode
1203, odobrali domov. V III. triede sme skončili na prekrásnom desiatom
mieste, ktoré je zároveň miestom predposledným. To znamená, že v celom
žiarskom okrese je už len jedno mužstvo, ktoré je slabšie ako my. To ma
do budúcej sezóny nesmierne povzbúdza... 11.06.2000 Hr. Dúbrava - Krahule 2:3 (1:1) My už snáď v tomto ročníku prehráme
totálne všetky zápasy. Teda skoro všetky... Čo k dnešnému - asi toľko,
že ho píšem skoro mesiac po jeho odohratí, a keby som nemal noviny,
nepamätám si ani výsledok. Ale to, že sme prehrali, sa v poslednej dobe
stáva viacmenej realitou... Zatiaľ len toľko... 04.06.2000 Župkov - Hr. Dúbrava 2:2 (1:2) Nemôžem povedať, že by bol dnes súper
lepší, lebo som sa zameriaval hlavne na rozhodcu, ktorého v podstate
obdivujem, že sa po tej alkoholickej smršti, čo absolvoval pred zápasom,
dokázal vôbec na ihrisku udržať v zvislej polohe, dokonca asi trikrát
aj pobehol, čo nás skoro vyviedlo z miery. Som rád, že to prežil, lebo
bol evidentne zrelý na infarkt. Ten sme skoro dostali ale my, keď proti nám
v osemdesiatej minúte odpískal za vymyslenú ruku jedenástku, ktorú následne
(po protestoch z oboch strán) zrušil, nariadil rozhodcovskú loptu, ktorú
tesne po zahratí zmenil na druhú penaltu, ktorú si už vziať nedal. I
okolostojaci diváci (jedni z najslušnejších v lige) sa tomuto jeho počinu
prizerali s evidentným pobavením. Z penalty Župkov vyrovnal na konečných
2:2. Rozhodca po zápase pokračoval v alkoholickom maratóne, jeho súčasny
zdravotný stav mi je neznámy. 28.05.2000 Hr.Dúbrava - voľno Vzhľadom na nepárny počet účastníkov
v III. triede, má každý týžden jedno mužstvo voľno. Dnes to padlo na
nás a mne to padlo vhod. Konečne som mal čas pozrieť si derby stretnutia
vo zvolenských súťažiach, kde hrávajú moji kamaráti. Elán Zvolen „A“
porazil beznádejne posledné Terany 4:2, keď ešte 10 minút pred koncom
bolo 3:0 a „Starí páni“ a kamaráti z Ostrej lúky po dobrom výkone
vyhrali na ihrisku Elánu Zvolen „B“ 2:1, čo aj patrične oslávili.
Napriek výhre ale ostali poslední. Toľko k dnešnej nedeli. 21.05.2000 Hr.Dúbr. - Rudno n. Hronom 1:3 (0:1) Vyspelejší súper, ktorý nás vyučoval
celý zápas z futbalového umenia, to by mohol byť môj zredukovaný názor
na dnešný zápas. Túto reportáž píšem až koncom júna, keď už je
jasné, že Rudno postúpilo do druhej triedy, čiže i tento výsledom mu
do istej miery k postupu pomohol. Preto som rád, lebo i ja rád pomáham. A
to asi tak všetko... 14.05.2000 Lehôtka nad Brehmi - H.D. 5:3 (4:0) Dnešné stretnutie brali obaja súperi
ako nevinný predzápas pred hlavným večerným programom hokejového finále
medzi, kedysi jednotnými, reprezentáciami Čiech a Slovenska. Čiže i ten
polčasový výsledok neberte vážne. A to ešte v poslednej minúte prvého
dejstva netrafil z penalty moju bránu samotný kapitán Lehôtky nad/pod
Brehmi, ktorý bol zároveň i brankárom súpera. Mimochodom, dva góly
padli po mojom zlom vybehnutí, čiže asi aj ja som myslel skôr na večerné
finále. V polčase druhom sme znížili na neuveriteľných 4:3, v
poslednej minúte však po hrubej chybe rozhodcu súper z nepriameho kopu v
našej šestnástke zápas svojím piatym gólom rozhodol. 07.05.2000 Hr.Dúbrava - Ostrý Grúň 2:2 (0:0) Posledné mužstvo celého žiarskeho
okresu - Ostrý Grúň. Bratovi, ktorý za nás tiež hráva, hovorím pred
zápasom - dnes ma to nebude baviť, však sa budem v tej bráne deväťdesiat
minút nudiť. OMYL! Prvé tri šance boli šance súperové. Z toho minimálne
dve čisto gólové. Ďakujem len mojim inštinktom a súperovej nemohúcnosti,
že som ich zlikvidoval. I my sme sa občas dostali do gólových príležitostí.
Prečo stojíme v tabuľke, tam kde stojíme, názorne ukázali naši útočníci,
ktorí nedokázali dať ani najvyloženejšie šance. Opäť sklamal i
rozhodca. Hlavný bol slepý a postranný opitý. Cez polčas dokonca si
druzgol za dva v našej šatni a v druhom polčase nám neuznal gól kvôli
vymyslenému ofsajdu. Prehrávali sme jedna nula, keď z piatich metrov to súper
napálil do brány, následne sme nepochopiteľne vyrovnali a pár minút
pred koncom dal svoj dnešný druhý gól konečne hlavou náš český
legionár Maťo Suchý. V posledných minútach z totálneho ofsajdu súper
vyrovnal, na čom ma zaráža najmä fakt, že sa nikto následne nehádal.
V tom teple by to bolo aj tak zbytočné. 2:2, čo sme si v krčme následne
parádne vydiskutovali, Peťo Barcík (napriek tomu, že za Dúbravu hrám už
vyše piatich rokov, ešte mi nie je jasné na akom poste vlastne hráva) ešte
po zápase traktorom vytiahol súperov autobus z garátu a s jednobodovým
ziskom sme sa následne pobrali všetci domov. 30.04.2000 Kopernica - Hr. Dúbrava 2:1 (2:0) Len v krátkosti: To, na čom sme
hrali, nebolo ihrisko ale pole neorané. To, čo sme predviedli nebol
futbal, ale prvomájová manifestácia. V tom, čo sme hrali, neboli dresy,
ale handry určené na umývanie priestorov staničných záchodov. V tom,
čo sme išli na zápas, nebolo auto, ale ukradnutý inventár dúbravského
šrotoviska. V tom, čo sme sa prezliekali, nebola šatňa, ale sklad
indiegrencií pre miestne ošípané. To, čo nám pískalo, nebol rozhodca,
ale nadrbaný šašo, ktorý si plietol prvomájovú manifestáciu s okresným
kolom v mariáši. Stále totiž ukazoval žlté tromfy, v jednom prípade i
červený. Nehovoriac o tom, že za moju čistú hlavičku v prvom polčase
a následnom nepochopiteľnom zrúbaní sa súperovho útočníka, mi chcel
dať kartu taktiež. Od tej chvíle som ho nenávidel. Po zápase sme si, po
vychladnutí všetkých emócií, ruky podali. Len šťastné opité úsmevy
domácich fanúškov, ma hriali pri srdci, že sme zase niekomu urobili
radosť. Však my sme takí samaritáni. Naše výsledky vyčarujú úsmevy
na všetkých vonkajších zápasov. Ľúto mi je ale našich fanúškov. Tí
si musia žiaľ utápať v alkohole, cítim za to istú zodpovednosť. 23.04.2000 Hr.Dúbrava - St. Kremnička „B“ 0:0 Ja sa čudujem, prečo sa na nás chodí
ešte niekto vôbec pozerať. Však to bolo strašné. Nepokosené,
nepovalcované ihrisko, na ktorom sa ako splašené hormóny preháňajú
dvadsiati šialenci v otrhaných dresoch a niekoľkí štatisti, medzi ktorých
rátam aj rozhodcov a brankárov. S nekvalitnou loptou si dnes nikto nenašiel
spoločnú reč, ona sa totiž nielen zle spracúva a kope, ale aj zle chytá!
Všehovšudy po päť striel na oboch stranách a po tri gólové šance,
ktoré sme buď chytili alebo sa prehnali jarným lístím okolosatýčiacich
topoľov. Diváci odchádzali spokojní len s bufetovým predajom piva, ktoré
bolo v tom čase jediným na Dúbrave. Všetky krčmy (teda jediná staničná)
boli totiž zavreté. Možno i preto taká účasť... 16.04.2000 Nevoľné - Hr. Dúbrava 2:1 (2:0) Jediné, čo v tento deň Dúbrave vyšlo,
bolo asi počasie. Na samom konci sveta (kto bol už niekedy v Nevoľnom,
vie o čom hovorím) sa streli spodnotabuľkové mužstvá III. triedy žiarskeho
okresu. Keby trávnik vedel plakať, bolo by po prvom polčase ihrisko kvôli
totálne rozmočenému terénu totálne nespôsobilé. Bodkou za prvými
dvoma útokmi domácich na našu bránu, bol totiž gól ako hrom. Pri prvom
som síce mohol vybehnúť pred šestnástku a modliť sa, že predbehnem šprintujúceho
útočníka, vyčkal som ho však na päťke, prvú strelu som vyrazil, jeho
následná dorážka do protipohybu ma však prekonala a môj prvý jarnú gól
bol na svete. Následne totálne zbytočná kľučka, ináč výborne hrajúceho
stopéra, Jana Paraja, znamenala únik útočníka Nevoľného, ktorý
trafil na milimeter presne k žrdi. Prvý polčas sa ako tak dohral, každé
mužstvo malo sporadické šance, v druhom som však bol ohromený, s akou
silou a húževnatosťou sa moji spoluháči vyrútili do útoku, cítiac šancu
na konečný úspech. Ten nám však nebol súdený. Dokonca sme mohli ešte
párkrát inkasovať, dnes som však napodiv stál dobre postavený. Posledných
dvadsať minút sa súper nedostal ani na našu polovicu, s nenormálneho
tlaku sme však vyťažili už len gól, paradoxom bolo, že si ho zmätená
obrana Nevoľného dala sama. V samom závere zápasu ešte brankár súpera
niekoľkými zázračnými zákrokmi zmaril naše remízové ambície a mužstvá
sa relatívne pokojne rozišli do domáckych krčiem. Zo samotnej jazdy z
tohto vysokohorského prostredia spomeniem ešte fakt, že sme na telovýchovnej
tisícdvestotrojke pred zápasom neodvzdušnili brzdy a preto naša jazda do
Hronskej Dúbravy pripomínala skôr akrádový mód Need for speed, ako
pokojnú jazdu úzkymi a kľukatými hradskými cestami žiarského okresu. 09.04.2000 Hr. Dúbrava - Prochoť 1:0 (0:0) Sú dve hodiny po zápase a ja ešte
stále tomu nemôžem uveriť. Na zápas, na ktorý sme sa len tak-tak zišli,
sme nakoniec absolútne nezaslúžene vyhrali. A to proti súperovi, ktorý
má (teda do tohto zápasu mal :-)) postupové ambície. Bol totiž druhý.
Celý zápas sme boli bití ako žito, zakončenie však na súperových
kopačkách viazlo ako novoročný príhovor primátora Zvolena. Evidentne
im nesedeli naše lopty, ktoré naši „funkcionári“ kúpili (teda aspoň
podľa hmotnosti) v detskom oddelení obchodného domu Tesco. V prípade ich
zakončovania totiž lietali niekam ponad topole do neznáma a ešte teraz
nemôžem uveriť, že ich hronskodúbravčania po zápase vôbec našli. Mňa
len teší, že som mal pár (doslova asi päť) dobrých zákrokov, hoci
ani v tomto stretnutí som sa nevyvaroval hrubíc, ktoré Prochoťania našťastie
(zrejme kvôli spomínanej kvalite lôpt) nepotrestali. Po fatálnej chybe
hosťujúcej obrany v závere zápasu, sa do nevídaného sóla z polovice
ihriska vyrútil na súperovho brankára, náš hlavný sólista Maťo Suchý
a prvá strela na bránu Prochote znamenala chudobné víťazstvo dúbravského
narýchlozozbieraného mančaftu. Oslavy po zápase samozrejme nemali
konca-kraja. priateľský zápas V rámci prípravy na jarnú časť ligy sme si, v rámci dobrých vzťahov,
pozvali na svoje, napodiv veľmi kvalitne pripravené ihrisko, mladých
futbalistov z Turovej, ktorí na rozdiel od nás, trénujú i cez zimnú
prestávku. Pre nás, hlavne teda pre originál Dúbravčanov, bol tento zápas
prvým fyzickým aktom od ukončenia jesennej časti našej ligy (teda ak
nerátam občasne časté bitky v miestnych podnikoch, ktoré ale fyzickej
príprave skôr škodia ako prospievajú). Zápas začal pre nás veľmi
hrozivo. Jednak sme sa zišli len tak-tak dvanásti (niektorí totiž sústredili
svoje športové aktivity na hokejový play-off zápas Zvolen-Poprad), a na
strane druhej, nás súper z úvodu prekrásne zatlačil do vlastnej obrany.
Prvý gól nedal na seba dlho čakať. Sám sa na mňa rútiaci útočník
Turovej využil moje nešťastné vybehnutie a prekrásne ma preloboval. Od
vtedy som však, dovolím si neskromne tvrdiť, väčšiu chybu neurobil a
mužstvo som párkrát podržal. To sa nedá tvrdiť ale o dvoch penaltách,
ktoré mi chytiť súdené nebolo. V prvom polčase sme jediný krát
vystrelili na bránu súpera a strela to bola gólová. Inak sme boli drvivo
tlačení po celý polčas. Buď som strely súpera chytil alebo ma trafili
a do kabín sme išli s dvojgólovým mankom. Druhá časť zápasu bola
vyrovnaná, opäť sa mi podarilo niektoré nebezpečné situácie riešiť
k všeobecnej spokojnosti mojich spoluhráčov, ktorí po zimnej prestávke,
najmä v obrane pomerne dosť zmätkovali. Útočníci sa ale zobudili v
pravej chvíli a dvoma presnými zásahmi po prekľučkovaní sa obranou súpera,
zabezpečili v tomto priateľskom zápase, viac-menej spravodlivú remízu.
V čase písania týchto riadkov, ju s najväčšou pravdepodobnosťou zapíjajú
s miestnymi fanúšikmi v staničnej reštaurácii, jedinej to krčmy v
Hronskej Dúbrave. O dva týždne hráme prvé jarné kolo, snáď sa
dovtedy z tejto oslavy úspešne preberú. Toť vsio!
17.10.1999 Hr. Dúbrava - Štiav. Bane 1:4 (1:2)Prehrali sme s vážnym ašpirantom na postup,
čiže prehra nemrzí. Ak na jar už konečne nenastúpime v nových dresoch a nie v
tých, ešte zo spartakiády, nemá zmysel sa naďalej strapňovať, nehovoriac o
výkonoch... 10.10.1999 Krahule - Hr. Dúbrava 6:3 (3:1)A zase nemám dobrú náladu. Jediné, čo pomôže,
je zaspať a zabudnúť. Nedarilo sa nikomu, ale mne asi dvojnásobne. Minimálne za tri
góly môžem ja, i keď obrana pri všetkých vybuchla, a ešte mi aj v nevinne
vyzerajúcom súboji rozbili pa... ústa. 05.09.1999 Ostrý Grúň - Hr. Dúbrava 1:4 (1:2)A my sme dnes vyhrali!!! Nikto tomu ešte nemôže
uveriť, ale konečne sa na nás po tých všetkých nešťastných prehrách usmiala
šťastena a na ihrisku papierového favorita dnešného zápasu sme uhrali, na našu
momentálnu formu, vysoké víťazstvo. A čo je najdôležitejšie, konečne som nedostal
sprostý gól, naopak, podarilo sa mi pár krát mužstvo podržať a som na to patrične
hrdý. Veru! Hneď v prvej minúte sme dali gól, potom sme síce jeden dostali, ale
dúbravský uragán sa rozbehol v plnej sile. Jeden gól do polčasu a ďalšie dva
rýchle v začiatku druhého, nám konečne pozdvihli frustrované sebavedomie. Dúfam,
že o týždeň sa to proti Vyhniam naplno potvrdí. 29.08.1999 Hr. Dúbrava - Kopernica 3:4 (0:2) Dnes sa mi nedarilo. Ale vôbec! Možno preto, že
som mal včera narodeniny, som dnes pustil strašne lacný gól a prehrali sme 3:4.
Všetci sú na mňa nasratí, hoci mi to výnimočne nedávajú najavo, zrejme kvôli
spomínaným narodenínám a fľaši rožovky pri tejto príležitosti mnou donesenej.
Prvý polčas sme boli bití a dostávali sme góly, druhý polčas sme my bili ich a
dostávali sme góly. Momentálne mám chuť skončiť s celou svojou krátkou a globálne
neúspešnou kariérou... Tak!
Nemám žiadne podklady, z ktorých by som to vyčítal. Takmer všetko sme prehrali, kto by si to mal pamätať!
zdroj: © MY ŽIARA 26/2000
|