Jarná súťaž začala 8. apríla 2001. Naše mužstvo, posledné v III. triede, bez najmenších postupových ambícií, s jediným cieľom - nejako to už dohrať, povalcovalo ihrisko, vylajnovalo čiary a vyprázdnili posledný pohárik pred prvým zápasom. Viacmenej sme mančaft omladili, v tíme je polovica zvolenčanov a ostatok tvorí „výber“ Žiaru nad Hronom a Hronskej Dúbravy. V rámci zvolenského potenciálu za nás behá Mišo Rašner, Laco Ryboš, môj brat Erik, čerstvý tridsiatnik Tomáš Bucha, nový „objav“ Tomáš Marčok (v živote ešte nehral futbal...) a Jaro Paraj, ktorý vyslovil túžbu striedať sa obtýždeň so mnou v bráne. Mužstvo značne nezohraté, ale čakajú sa dobré výsledky, tak uvidíme... (apríl 2001)
Nuž takto to asi vypadá po konci sezóny.

Napriek štyrom výhram máme len deväť bodov, tri nám totiž odpočítali za kontumačnú prehru s B. Štiavnicou, spomínanou nižšie. Myslím však, že momentálna sila mužstva má i na lepšie výsledky, i preto sa všetci tešíme na novú sezónu, kedy snáď už aj unavená šťastena sadne na naše impotentné kopačky...

27. 05. 2001 Hr. Dúbrava - Župkov 1:3 (1:2)

Župkov bol jeden z dvoch ašpirantov na postup z „trojky“ a na ihrisku to bolo i vidieť. Nenormálne rýchli útočníci robili po celý zápas našej obrane problémy, pravidelný tréning je k nezaplateniu. Všetky tri góly padli po sóle minimálne dvoch hráčov na mňa a to som ešte čosi i chytil. Paradoxom je fakt, že po celý čas sme mali na kopačkách loptu my a Župkov sa dostával do šancí len sporadicky. My sme tie naše gólové nepremenili, súper párkrát zaútočil s drvivo úspešnou koncovkou a odniesol si tri body. Do „dvojky“ však údajne nechce, pretože - áno klasický problém - nie sú peniaze. Postupuje B. Štiavnica. My máme o týždeň prestávku, i preto bol tento zápas posledný v tejto sezóne. Ad revidendum jeseň 2001...

20. 05. 2001 Kopernica - Hr. Dúbrava 5:0

Škoda, nemohol som ísť dnes na zápas, pretože mám pravdepodobne zlomenú nohu. Nenormálne ma odvčera bolí a nevládzem ani chodiť. Takže na zápas som nešiel. Výsledok ma ale zhrozil tak, že i formulovanie týchto riadkov je chaotické. Alebo to radšej vyriešim jednoduchšie - výrokom - Nemám slov!

13. 05. 2001 Hr. Dúbrava - Krahule 2:1 (1:1)

Hneď v prvej minúte som mal gólovú šancu, ale trafil som hráča súpera. Tlačili sme ako diví, gól sme však nedali. S ojedinelej akcie Krahúl, zle vybehnutý Jaro Paraj, inkasoval. O päť minút na to mu vyskočilo koleno a chytať som šiel ja. Obraz hry sa ale nezmenil. Drvivý tlak sme využili až v nastavenom čase, keď cez pol ihriska prešiel môj brat a krížnou strelou ľavou (!) nohou poslal brankára do kolien. V druhom polčase som musel riešiť asi štyri samostatné nájazdy, ktoré ale súper nevyužil a taktiež v poslednej minúte nastaveného času sa predral obranou zúfalý Jano Paraj a popod padajúceho brankára rozhodol, že tri body zostanú doma.

06. 05. 2001 Šáš. Podhradie - H. Dúbr. 7:0 (4:0)

Nemá zmysel písať reportáž. Hrali sme ôsmi + ja, z toho dvaja na maródke. Iný výsledok byť ani nemohol. Jediné, čo sme radi, je to, že sme nedostali cez desať. Pretože v tom zložení to reálne hrozilo. A ak niekto nepríde na zápas, pretože mrholí a on si myslí, že sa hrať nebude, tak to môžeme zabaliť a sledovať futbal v televízii. Najlepšie v krčme, tam je dúbravčanov vždy dosť!

29. 04. 2001 Hronská Dúbrava - Nevoľné 4:2

Nevoľné prišlo na Dúbravu ako majster sveta. Sebavedomé pohľady, drzé reči o debakli svedčili o tom, že jeho hráči zimnú prestávku využili na tréning na jarnú sezónu. Omyl. Domáce zápasy nám totiž na jar idú akosi samé od seba a Nevoľníci boli dosť prekvapení. Hoci v prvých minútach mi dali gól, nebolo im to v konečnom zúčtovaní nič platné. Po góle išiel za nás chytať Jaro Paraj, ktorý nemôže kvoli kolenu behať a ja som išiel na hrot útoku. Prvý gól dal Ľubo Dúbravský, ale ten druhý už ja. Po nekonečných hlavičkách v šestnástke súpera som vyskočil najvyššie a rozvlnil sieť mojím druhým gólom v súťaži. V druhom polčase po presnom centri Tomáša Buchu, som hlavičkoval do bránky druhýkrát a štvrtý gól si dali prekvapení a dezorientovaní súperi taktiež hlavou sami. V posledných minútach ešte znížili, po zápase sa pohádali a išli sa vyplakať do Nevoľnej krčmy.

22. 04. 2001 Ostrý Grúň - Hronská Dúbrava 3:2

Zase som nebol - zdravie moje podlomené ma predurčilo potiť sa v posteli, ale vraj sme dali päť gólov. Z toho tri vlastné. Okrem toho sme nedali penaltu. Blbé, že? Takto sa nevyhráva. Záhadou pre mňa ostáva len to, že čo robili vlastne po celý zápas hráči súpera?!!

15. 04. 2001 Hr. Dúbr. - B. Štiavnica 0:0 nedohr.

Nebol som, ale diali sa veci. Jednoznačne kúpený rozhodca tlačil bezvýrazných Štiavničanov k ďalšiemu víťazstvu, čo sa ale nepáčilo našej obrane, menovite Peťovi Barcíkovi (vychýrenému dúbravskému bitkárovi). Po prvej červenej, ktorú dostal Jano Paraj za údajne bežný (ba priam nezavinený) faul, Peter len očervenel, ale potom sa to stalo. Po totálne čistom hlavičkovom súboji dostal červenú kartu i Peter, ktorý tento evidentný rozhodcovský skrat riešil po svojom. Za účelom sudcovej degradácie zo strany nášho hráča, vytrhol posledne spomínaný píšťalku z úst rozhodcu tak šťastne, že mu s ňou vyletelo i pár predných zubov. Zápas bol samozrejme v tej chvíli šušlavým rozhodcom ukončený v náš neprospech (stalo sa tak za stavu 0:0 v polovici prvého polčasu, kedy sme mali herne navrch) a po zasadnutí darmožráčov vo futbalovej komisii sa udelila nejaká finančná (mne neznáma) pokuta, Petrovi sa zakázalo hrať do konca roku a po skončení súťaže nám odpíšu tri body. Milý deň, všakže? 

08. 04. 2001 Hr. Dúbr. - St. Kremnička 7:2 (2:1)

Pod touto reportážou je tabuľka z jesennej časti našej triedy. Pozrite na tú nádhernú nulu Starej Kremničky v počte prehratých zápasov. Všimnite si aj počet obdržaných gólov. Nádherný pocit sa ma zmocňuje, keď tu na tomto mieste oznámim, že ani tá nula a ani to nádherné jednociferné číselko „9“ už nie sú pravdou. Našou zásluhou. Stará Kremnička „B“, ktorá po celú jesennú časť využívala hráčov „áčka“ na  postupové ambície „béčka“, dnes pohorela na ihrisku posledného. Teda u nás. A čo je ešte krajšie, piaty gól som dal ja. Hral som totiž v útoku.

Tak sme to takto „dobačovali“. Deviate miesto by bolo pekné akurát tak v nejakej početnej lige - dajme tomu v anglickej - tu to však činí miesto posledné a to nás musí trápiť. Za celú jesennú sezónu sme vyhrali len jeden zápas, čo história futbalu v Hronskej Dúbrave ešte nepamätá. Z postavenia v tabuľke vyplýva, že v celom žiarskom okrese, nenájdete slabšie mužstvo ako Hronská Dúbrava. A to je strašne krutá realita.

08. 10. 2000 - Župkov - Hr. Dúbrava 5:1 (2:0)

Dnešným, posledným jesenným zápasom sme potvrdili naše tabuľké umiestnenie, ktoré je prežalostné, čiže posledné, alebo aby to lepšie znelo - krásne deviate. Zase sme sa zišli len tak-tak, pričom chlapci znova zabudli natankovať a tak sa v rámci rozcvičky vyše tri kilometre tlačila naša polorozsypaná Škoda 1203 na žiarsku benzínku. Zápas sa začal o niečo neskôr (pretože sme skrz spomínané problémy meškali - predsa len Župkov leží až za Žarnovicou) a mal jednoznačný priebeh. Hneď prvý útok súpera sa mohol skončiť gólom, útočník ma však trafil a bol z toho len roh. Hneď ďalšia akcia volala po góle, znova som bol tým úspešnejším ja. Prvý gól však padol hneď na to, po úniku útočníka Župkova ma ten i prestrelil. 1:0. Potom som zas niečo chytil, aby po kikse našej obrany, kde sa potuloval i môj brat, pohodlne do odkrytej brány hlavičkou zavesil jeden z počerných futbalistov tejto neveľkej obce. Za celý tento čas sme ani raz nevystrelili na bránu domácich i preto po polčase svietilo na pomyselnom Nisasporte zaslúžených 2:0. I v druhom dejstve nás súper drtivo pritlačil a mal som čo robiť, aby sa stav nemenil. Niečo som chytil, niečo ma trafilo a niečo konečne odvrátila i obrana. Po prvom a jedinom kikse brankára Župkova, keď mu jasná lopta vypadla z rúk, doklepol do prázdnej brány Miro, ktorému neviem ani priezvisko (i tak hrá načierno). Dva góly mal na hlave i náš nováčik sused Laco Ryboš, netrafil však prázdnu bránu a súper trestal. Prekrásny vinkel ma donútil zatlieskať podarenej strele asi v šesťdesiatej minúte. Čo ma potešilo boli malé deti za mojou bránou, ktoré mnohými krásnymi výrazmi hodnotili moju (efektnú, no neefektívnu) robinsonádu. Štvrtý sme dostali hneď na to a piaty sa doviezol tesne pred koncom. Tu som urobil snáď najväčšiu chybu v zápase, keď som (síce silnú a rotovanú) strelu vyrazil pred seba, kde stál útočník súpera, ktorý pohodlne skóroval. Budúce kolo máme voľno a stretneme sa až na jar. Vlastne - v rámci tohto voľna varíme guľáš. Takže - ozvem sa v budúcom tisícročí.

01. 10. 2000 - Hr. Dúbrava - Kopernica 1:4 (1:2)

Ani predposledné kolo našej súťaže nám dnes neprinieslo úsmevy na tváre. Iba ak by nás tešilo, že sme aj v tento zápas vyčarili šťastné úsmevy na tvárach súperov. Začínam veriť slovám môjho nemenovaného spoluhráča, že sme v tejto sezóne nejako nepochopiteľne prekliati. Z väčšiny zápasov, ktoré sme prehrali (a boli to zatiaľ až na jeden, všetky), sme totiž odchádzali z jednogólovým rozdielom v náš neprospech. Ako dôvod vidím nepremenenie šancí, ktorých máme požehnane a, už spomínané šťastie. Dnes sa bohvieako nedarilo ani mne, hoci sme po sóle Maťa Suchého viedli, hneď po tom nás súper zatlačil a hoci prvú strelu som ako tak chytil, druhá bola (možno i vďaka môjmu nie celkom podarenému vybehnutiu) gólová. V druhom polčase sme Koperničanov zatlačili, oni však po niekoľkých útokoch zvýšili svoj náskok, ktorý päť minút pred koncom korunovali štvrtým úspechom. Pri debate so súperovými hráčmi po zápase, nám povedali, že nechápu ako môže posledné mužstvo tabuľky podávať také dobré výkony. Ďakujeme za pochvalu, príčinu našich prehier už poznáme... Za zmienku stojí ešte menšia bitka po zápase medzi našim obrancom - opitým Ľubom Barcíkom so súperovými divákmi. Všetko dopadlo nakoniec dobre, všetci sa stretli v krčme. Ich ďalší osud mi je momentálne neznámy. O týždeň cestujeme po prehru na Župkov.

24. 09. 2000  Krahule - Hr. Dúbrava 2:1 (1:1)

Chcel by som asi neskutočne veľa, ak by som za celý víkend (v troch zápasoch) nedostal ani gól. Pokým včera sa mi v malých ligách darilo dvakrát zhodne 5:0, dnes by bola moja túžba neinkasovať nespornou utópiou. Z dvoch dôvodov. Predovšetkým sme sa na zápase zišli iba desiati a potom je to dôvod najdôležitejší. Voláme sa Hronská Dúbrava a túto sezónu sme asi prekliati. Samé prehry a to o jeden, dva góly mi inú možnosť ani neponúkajú. Pritom každý, kto vidí naše výkony, musí uznať, že to na posledné miesto v tabuľke určite nie je. Tak tomu bolo i dnes. Celý zápas sme Krahulčanov tlačili, napriek nášmu početnému hendikepu a výsledkom bol náš prvý gól v ich sieti. V poslednej minúte polčasu sa však naše „šťastie“ ukázalo v plnej sile, keď z priameho kopu som (koľký krát!!!) nesprávne vybehol a nedočiahol na center, z ktorého potom súperov útočník skóroval hlavou do našej siete prvýkrát. V polčase druhom sme pokračovali v tlaku (akoby sme mali dvoje pľúca) a paradoxne sme zase dostali gól my! Po jasnom faule v našej šestnástke na jedného z Krahučanov, mi z penalty k pravej žrdi vyčaroval smútok na tvári sám postihnutý a sny o nejakom tom bode zo súperového ihriska sa nám začali rozplývať. Morálne si jeden bod však odnášame my. Desať minút pred koncom sme po nekonečnom hlavičkovom biliarde v šestnástke súpera skórovali regulárny gól. Nikto (teda ani domáci) neprotestoval a všetci sme sa pokojne brali k stredovému kruhu, keď tu zrazu rozhodca (podľa vizáže podvýživený Waldemar Matuška) odpískal náš ofsajd a ani za ten svet si nedal vysvetliť, že celú spomínanú hlavičkovú parádu sledoval Krahulský obranca opretý o ľavú žrď svojej brány. Ten sa k tomu i sám (žiaľ až po zápase) priznal. Tento nepochopiteľný kiks hlavného (a jediného - hanba žiarskych funkcionárov) rozhodcu mal za následok totálne znervóznenie oboch mužstiev a svoj výkon korunoval vylúčením nášho hráča Doda Michňu za verbálne napadnutie. Jožo mu síce povedal, že je korunovaný K...., ale podobných urážok hlavný arbiter počul na ihrisku viac než dosť. Prečo si však vybral nášho hráča?!... Každopádne v poslednej minúte svoj výkon korunoval „ponechaním výhody“ po faule na nášho útočníka v šestnástke! I tento poloľudský výtvor mal podiel na našej dnešnej prehre. Všetka česť! 

17. 09. 2000  Hr. Dúbrava - Šášov 1:3 (0:1)

Posledné mužstvo našej súťaže k nám zavítalo v túto chladnú jesennú nedeľu. Posledné do dnešného dňa. Teraz sme to už my, ktorí uzavierame deväťčlennú tabuľku druhej triedy okresu Žiar nad Hronom. Vďaka výkonom si to plne zaslúžime. I tento zápas dokázal naše nesporné kvality a súčasný trend formy. Hneď v prvých minútach ušiel stredom obrany súperov útočník a popod mňa rozvlnil prvý krát zatuchnutú sieť dúbravskej brány. Nepoučili sme sa a do konca prvého polčasu mali futbalisti Šášovského Podhradia ešte niekoľko dobrých šancí. Po obrátke sme sa trochu prebrali (vďaka „umývaniu“ hláv v šatni) a približne v polovici druhého dejstva sa nám podarilo prostredníctvom Maťa Suchého, ktorý využil zlý výkop brankára, vyrovnať. Vymietnutá šibenica bola slabou náplasťou na náš výkon. Avšak zmätok v našej obrane, ktorého som sa zúčastnil svojou trochou i ja, vyústil do zahratia rukou nášho obrancu Ďura Beracka a jeden zo Šášovských kanonierov ma poslal do smútku z pokutového kopu. Šášovčania poistili svoje víťazstvo desať minút pred koncom, kde sa mi podarilo ešte prvú strelu k žrdi úspešne vyraziť, ale na dorážku (pri ktorej snívala celá naša obrana sen o lacnejšom benzíne) som už stačiť nemohol. Ak je robenie radosti súperovi aktom lásky k blížnemu svojmu, celý náš kolektív to má už tam „hore“ určite predplatené :-)...

10. 09. 2000  Nevoľné - Hr. Dúbrava 1:0 (0:0)

Zaujímavým skóre 0:9 sa mohli pochváliť futbalisti Nevoľného pred týmto zápasom. Ich prvý gól v tejto sezóne sa im podarilo streliť až v štvrtom zápase a to samozrejme na náš úkor. My naozaj robíme radosť každému mužstvu, s ktorým hráme. Šesťdesiata minúta zápasu priniesla spomínanú radosť mladému kolektívu Nevoľného. Takmer na konci sveta, vo výškach, kde by sa namiesto ovocných stromov, darilo skôr kosodrevine, sme za celé stretnutie nedokázali ohroziť súperovho brankára a dokonca ANI JEDEN RAZ vystreliť do priestorov brány. To sa potom naozaj ťažko vyhráva. Zápas mal tradičný priebeh. Pokojná atmosféra vládla do inkasovaného gólu a potom nastúpila nervozita a neustále hádky s rozhodcom, ktorého sme obviňovali s celkovej našej nemohúcnosti. Gól sme dostali po nevinnom centri, hlavičkou asi z piatich metrov, čiže tak trochu i moja vina. Za výsledok však môže celý kolektív!

03. 09. 2000  Hr. Dúbrava - Ostrý Grúň 4:0 (2:0)

Vyhrali sme. Ha! A na nulu! HaHa! Tak slabého súpera sme v tejto sezóne ešte nemali. Bolo by hriechom pokúšať osud a strelecké šťastie, čo si našťastie moji spoluhráči dosť skoro uvedomili. Totiž už v prvej minúte pustili do gólovej šance ostrogrúňčanov, tí sa však zľakli a jeden z ich útočníkov to napálil do nášho padajúceho brankára, čiže mňa. Potom sme však iniciatívu prebrali my a dvakrát sme nastrelili brvno, aby z ďalšej gólovej šance náš najnovší hráč Laco Ryboš oklamal brankára a poslal ho k druhej žrdi. Druhý gól dal pár minút pred prestávkou môj brat, ktorý má z toho radosť doteraz, konečne sa mu totiž prvýkrát podarilo trafiť bránu a, i keď na dvakrát, rozvlnil sieť dôležitým gólom. Po prestávke sa tempo (relatívne vysoké) zvolnilo a my sme pridali i tretí úspech - neúspešný arbiter penalty zo Štiavnice Maťo Suchý teraz pre zmenu od zlosti prestrelil všetko čo mu stálo v ceste. Tri nula. Už spomínaný Laco Ryboš sa prezentoval ešte raz, keď doodrážanú loptu desať minút pred koncom poslal do brány súpera a zabezpečil nám tak štvorgólové vedenie. Ostrý Grúň mal za celý zápas asi päť striel na bránu, z toho zo dve nebezpečné, z ktorými som, napriek tomu, že som mal v nohách včerajší turnaj a dve pivá, problémy nemal. Sú to naše prvé body v novej sezóne. Konečne by sme nemali byť poslední...

27. 08. 2000  B. Štiavnica - Hr. Dúbrava 2:1 (0:0)

Fantastický a heroický výkon nášho mužstva. Tak by som formuloval podtitul tejto reportáže. Mužstvo Banskej Štiavnice, ktoré tri roky dozadu pôsobilo v tretej celoštátnej lige, po finančno-organizačných problémoch padlo do ligy štvrtej, kde nakoniec svoje pôsobenie ukončilo. V tejto sezóne mu bola pridelená posledná súťaž Žiarskeho okresu, kde sa v druhom kole stretlo na svojom, naozaj prekrásnom trávniku, s nami. Súperom sme boli evidentne podcenení, možno i vďaka debaklu v Starej Kremničke, i preto sme dokázali uhrať prvý polčas bez gólov. A to sme ešte asi v dvadsiatej minúte nepremenili penaltu. Asi tri gólové šance som v prvom polčase nejako zázračne vyrazil a do šatne sme išli vcelku spokojní. Hralo sa totiž za krásneho slnečného počasia v prítomnosti minimálne 200 divákov. V polčase druhom nás súper zatlačil a jeho stúpajúcemu tlaku sme odolávali až do sedemdesiatej minúty, kde z rohu (rozhodcov kiks, lebo loptu som chytil až za bránkovou čiarou, čiže mala sa kopať „päťka“) súper nepochopiteľne presnou strelou do vinkla skóroval. Päť minút na to po vyšachovaní obrany sme dostali druhý gól a svoju kvalitnú hru (ale naozaj kvalitnú hru - na tom trávniku sa zle ani hrať nedalo) sme korunovali aspoň jedným úspechom, keď v poslednej minúte hlavičkou znížil na konečných dva jedna sused Laco Ryboš. Myslím však, že napriek prehre sme zanechali v Banskej Štiavnici veľmi dobrý dojem.

19. 08. 2000  St. Kremnička „B“ - Hr. Dúbr. 10:2

Nie, nie je to preklep. Naozaj sme dostali desať kusov. Naviac ma mrzí, že som sa tohto debaklu nezúčastnil. V tom historickom čase som totiž načínal druhý sud Topvaru na chate s mužstvom Investexu, o čom píšem v rubrike „o akciách“. Takže viem len to, že sa chlapi zišli v počte osem aj s brankárom, čo je o tri kusy menej ako bežný stav hráčov na ihrisku. Viedlo sa dva jedna, ale fyzické sily, tak zmorené letnou horúčavou ako i životosprávou dúbravského kolektívu, predurčili, že druhý polčas sa hral len na jednu bránu a za stavu 10:2 pre „béčko“ Starej Kremničky v osemdesiatej minúte to už naši chlopi nevydržali a spoločne sa odplazili do priestorov šatne. Hoci výsledok zostal v platnosti, zápas bol nakoniec kontumovaný v prospech domácich, takže k hrozivému výsledku pribudla i príslušná pokuta. Samozrejme, že jediný, kto bol za svoju neprítomnosť zglbaný, som bol ja, hoci som sa ako jediný týždeň vopred ospravedlnil. Človek má totiž občas i iné aktivity a dúbravský futbal a najmä prístup mnohých jeho hráčov ma zatiaľ natoľko neohúril, aby som zrušil všetky ostatné, prekrývajúce sa akcie. A ak niekto sa zápasu nezúčastní len preto, že sa na nedeľný obed prejedol (sú i také prípady), moja chatová akcia je v rámci mojej neprítomnosti na zápase, naozaj dostačujúcim dôvodom...