20.
ročník futb. turnaju DOMANIKY |
07.
júl 2001 - ihrisko Domaniky (okres Krupina) |
Po jednom treťom a troch druhých miestach sa
nekompletné mužstvo ERLAND-u Banská Bystrica zúčastnila na 20. ročníku
futbalového turnaja v Domanikách. Boli sme v dosť nekompletnej zostave,
pretože turnaj bol pôvodne plánovaný až na august a na poslednú chvíľu
ho organizátori preložili, čo nestihli svojimi dovolenkovými
aktivitami zaregistrovať niektorí naši hráči. I preto sme sa na
ihrisku zišli v minimálnej zostave, ktorú našťastie zachránili niekoľkí
pozbieraní (ale skutočne kvalitní) hráči z bystrickej malej ligy,
pozvaní nami na tento turnaj. Hneď prvý zápas (hralo sa na trávnatom
skrátenom ihrisku 7+1 20x20 minút) sme dostali za súpera hviezdami
nabité mužstvo krupinských policajtov.
ERLAND - ŠKP KRUPINA
0:5 (0:3)
Hrozivý výsledok hneď vysvetlím. Polovica nášho mužstva bola absolútne
nezoznámená s hernými vlastnosťami svojich spoluhráčov, takže v
prvom zápase (dokonca ja a Miro Rybár sme prišli tesne pred úvodným
hvizdom) sme sa vlastne len futbalovo hľadali a skúmali. Čo znie
neuveriteľne, hral som v útoku a skoro som nahral na gól, keby som teda
nebol ľavý ako poleno... Na konci prvého polčasu sa zranil náš brankár
Maťo Sokol, tak som musel nastúpiť medzi žrde, kde som zotrval až do
konca turnaja. V tomto zápase sme mali minimum šancí a i podľa výkonu
naše ambície skončiť na turnaji do tretieho miesta boli menej ako
minimálne. Nik v tej chvíli netušil, že policajtov v ten deň potrápime
ešte raz a to nielen v takom hocakom zápase...
ERLAND - SEBECHLEBY
6:1 (4:0)
Tu už sme sa odviazali v plnej paráde, možno nám posilnilo
sebavedomie pivo, alebo karpatské, každopádne súpera sme takmer k ničomu
nepustili a strieľali zaslúžené góly. Jemne indisponovaný alkoholom
som nepochopiteľnou robinsonádou chcel upútať miestne fanynky,
samozrejme, že som letel inam kam lopta a ešte si aj tresol hlavu o zem,
čo zase pobavilo mužskú - odbornú časť publika. To bol i ten jediný
gól v mojej sieti. Ale postúpili sme do štvrťfinále.
ERLAND - ??? 1:0
(0:0)
Joj, ale ťažký súper to bol, napriek tomu, že si nepamätám jeho názov.
Zatiaľ. A do úžasu nás privádzal najmä jeho brankár, ktorý,
napriek tomu, že odchytal len jeden zápas, bol vyhlásený za najlepšieho
brankára turnaja. Podotknem, že zaslúžene, pretože napriek svojej
postave, ktorá pripomínala rozmačkaný pagáč, vychytal i také vinkle,
na ktoré si netrúfne ani profesionálny brankár. Ale gól dostal po
hlavičke novopečeného inžiniera Miloša Oravca a šli sme do semifinále.
ERLAND - HONTIANSKE
NEMCE (MAJER) 1:1 penalty 2:0
Zabudol som ešte poznamenať, že tento turnaj bol podľa všetkých ľudí,
ktorých názory som mal možnosť postrehnúť, najkvalitnejší čo sa týka
mužstiev. Po minulé ročníky tu boli aspoň dve-tri mančafty, ktoré
boli predurčené na „odpis“, teraz sa ale, vďaka vynikajúcej
kvalite hráčov, konala dráma až do finále. Nám v jej semifinálovej
medzistanici sa rozhodli strpčiť život veľmi kvalitní hráči
Hontianskych Nemiec - Majer, ktorí po celý zápas drvivo tlačili a keby
nebolo našej úžasnej taktiky (znechutiť futbal súperovi nekonečnými
odkopmi lopty do potoka i priľahlých lesov), bolo by s nami zle-nedobre.
Keď som dostal gól (po niekoľkých dobrých zákrokoch), nikto nedúfal
v zvrat. V poslednej minúte však v trme-vrme v súperovom pokutovom území,
niekto predsa len sieť rozvlnil a šlo sa na penalty. V nich som jednu
chytil a TRI(!) išli do žrde. My sme dve premenili a udialo sa to, čo
nik nečakal. Boli sme znova vo FINÁLE!
ERLAND - ŠKP KRUPINA
1:1 penalty 1:2
Znova policajti z Krupiny. Zohratí hráči, ktorí pôsobia v ani neviem
akej súťaži. A proti nim pozliepaní účastníci malého futbalu v
Banskej Bystrici. Taktika bola jasná. Nemáme čo stratiť. Musíme odkopávať.
Pretože sme už mali troch zranených a ostatní od únavy začali dostávať
kŕče - včetne mňa - bolo minimálne 32 °C v tieni, museli sme to riešiť
na úkor futbalovej krásy. A tak sme začali. Skutočne sme boli stále
pod tlakom, ale konečne som čosi pochytal i ja. Do tej chvíle som totiž
slepo závidel ostatným brankárom, ako im v tom teple „ide“. Doteraz
som nepredviedol žiaden zázračný zákrok. Moja chvíľa však prišla.
Po prvom polčase, kedy sme vlastne ani neohrozili výborného brankára súpera,
prišiel počas druhý a v ňom nevinná akcia nášho mužstva a... gól!
Nechápal som, po krížnej nahrávke myslím že Mira Rybára sa do
protipohybu brankára trafil Štulo. 1:0 a boli sme v tej chvíle víťazi.
To by sme však narušili našu sériu druhých miest a to by asi nebolo
správne. A tak som dostal gól. Po strieľanej nahrávke takmer od
rohovej zastávky, som si vrazil loptu do brány. Hanba ako hrom. Bol som
ale už taký unavený (únava, nie chlast - nepil som), že som ani nevládal
na seba nadávať. Položili sme sa. Potom som však chytil dva čistočisté
góly - v jednom prípade už bolo nemožné netrafiť a predsa som tú
hlavičku do prázdnej brány nejako vyškriabal a penalty sa kopali
znovu. Prvú som dostal do žrde, ale ani my sme nedali. V druhej sérii
sa tešili z gólov obaja súperi, ale potom gól strelili iba policajti.
Prehrali sme na penalty 1:2 a získali na tomto turnaji už štvrtýkrát
druhé miesto. Smutné, najmä ak sme boli tak blízko nášho prvého
titulu. Nevadí, o rok máme o čo bojovať a ja verím, že už úspešne.
Pretože jediné pozitívum, ktoré som si z turnaja doniesol boli len krásne
dojmy (čo ma teší), poldruha litra vína a nejaká tá hneď na tele.
Kvôli tomu som tam však isto nešiel...
ftm
10.07.2001
|