20. ročník futb. turnaju DOMANIKY
07. júl 2001 - ihrisko Domaniky (okres Krupina) 

Po jednom treťom a troch druhých miestach sa nekompletné mužstvo ERLAND-u Banská Bystrica zúčastnila na 20. ročníku futbalového turnaja v Domanikách. Boli sme v dosť nekompletnej zostave, pretože turnaj bol pôvodne plánovaný až na august a na poslednú chvíľu ho organizátori preložili, čo nestihli svojimi dovolenkovými aktivitami zaregistrovať niektorí naši hráči. I preto sme sa na ihrisku zišli v minimálnej zostave, ktorú našťastie zachránili niekoľkí pozbieraní (ale skutočne kvalitní) hráči z bystrickej malej ligy, pozvaní nami na tento turnaj. Hneď prvý zápas (hralo sa na trávnatom skrátenom ihrisku 7+1 20x20 minút) sme dostali za súpera hviezdami nabité mužstvo krupinských policajtov.

ERLAND - ŠKP KRUPINA 0:5 (0:3)
Hrozivý výsledok hneď vysvetlím. Polovica nášho mužstva bola absolútne nezoznámená s hernými vlastnosťami svojich spoluhráčov, takže v prvom zápase (dokonca ja a Miro Rybár sme prišli tesne pred úvodným hvizdom) sme sa vlastne len futbalovo hľadali a skúmali. Čo znie neuveriteľne, hral som v útoku a skoro som nahral na gól, keby som teda nebol ľavý ako poleno... Na konci prvého polčasu sa zranil náš brankár Maťo Sokol, tak som musel nastúpiť medzi žrde, kde som zotrval až do konca turnaja. V tomto zápase sme mali minimum šancí a i podľa výkonu naše ambície skončiť na turnaji do tretieho miesta boli menej ako minimálne. Nik v tej chvíli netušil, že policajtov v ten deň potrápime ešte raz a to nielen v takom hocakom zápase...

ERLAND - SEBECHLEBY 6:1 (4:0)
Tu už sme sa odviazali v plnej paráde, možno nám posilnilo sebavedomie pivo, alebo karpatské, každopádne súpera sme takmer k ničomu nepustili a strieľali zaslúžené góly. Jemne indisponovaný alkoholom som nepochopiteľnou robinsonádou chcel upútať miestne fanynky, samozrejme, že som letel inam kam lopta a ešte si aj tresol hlavu o zem, čo zase pobavilo mužskú - odbornú časť publika. To bol i ten jediný gól v mojej sieti. Ale postúpili sme do štvrťfinále.

ERLAND - ??? 1:0 (0:0)
Joj, ale ťažký súper to bol, napriek tomu, že si nepamätám jeho názov. Zatiaľ. A do úžasu nás privádzal najmä jeho brankár, ktorý, napriek tomu, že odchytal len jeden zápas, bol vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Podotknem, že zaslúžene, pretože napriek svojej postave, ktorá pripomínala rozmačkaný pagáč, vychytal i také vinkle, na ktoré si netrúfne ani profesionálny brankár. Ale gól dostal po hlavičke novopečeného inžiniera Miloša Oravca a šli sme do semifinále.

ERLAND - HONTIANSKE NEMCE (MAJER) 1:1 penalty 2:0
Zabudol som ešte poznamenať, že tento turnaj bol podľa všetkých ľudí, ktorých názory som mal možnosť postrehnúť, najkvalitnejší čo sa týka mužstiev. Po minulé ročníky tu boli aspoň dve-tri mančafty, ktoré boli predurčené na „odpis“, teraz sa ale, vďaka vynikajúcej kvalite hráčov, konala dráma až do finále. Nám v jej semifinálovej medzistanici sa rozhodli strpčiť život veľmi kvalitní hráči Hontianskych Nemiec - Majer, ktorí po celý zápas drvivo tlačili a keby nebolo našej úžasnej taktiky (znechutiť futbal súperovi nekonečnými odkopmi lopty do potoka i priľahlých lesov), bolo by s nami zle-nedobre. Keď som dostal gól (po niekoľkých dobrých zákrokoch), nikto nedúfal v zvrat. V poslednej minúte však v trme-vrme v súperovom pokutovom území, niekto predsa len sieť rozvlnil a šlo sa na penalty. V nich som jednu chytil a TRI(!) išli do žrde. My sme dve premenili a udialo sa to, čo nik nečakal. Boli sme znova vo FINÁLE!

ERLAND - ŠKP KRUPINA 1:1 penalty 1:2
Znova policajti z Krupiny. Zohratí hráči, ktorí pôsobia v ani neviem akej súťaži. A proti nim pozliepaní účastníci malého futbalu v Banskej Bystrici. Taktika bola jasná. Nemáme čo stratiť. Musíme odkopávať. Pretože sme už mali troch zranených a ostatní od únavy začali dostávať kŕče - včetne mňa - bolo minimálne 32 °C v tieni, museli sme to riešiť na úkor futbalovej krásy. A tak sme začali. Skutočne sme boli stále pod tlakom, ale konečne som čosi pochytal i ja. Do tej chvíle som totiž slepo závidel ostatným brankárom, ako im v tom teple „ide“. Doteraz som nepredviedol žiaden zázračný zákrok. Moja chvíľa však prišla. Po prvom polčase, kedy sme vlastne ani neohrozili výborného brankára súpera, prišiel počas druhý a v ňom nevinná akcia nášho mužstva a... gól! Nechápal som, po krížnej nahrávke myslím že Mira Rybára sa do protipohybu brankára trafil Štulo. 1:0 a boli sme v tej chvíle víťazi. To by sme však narušili našu sériu druhých miest a to by asi nebolo správne. A tak som dostal gól. Po strieľanej nahrávke takmer od rohovej zastávky, som si vrazil loptu do brány. Hanba ako hrom. Bol som ale už taký unavený (únava, nie chlast - nepil som), že som ani nevládal na seba nadávať. Položili sme sa. Potom som však chytil dva čistočisté góly - v jednom prípade už bolo nemožné netrafiť a predsa som tú hlavičku do prázdnej brány nejako vyškriabal a penalty sa kopali znovu. Prvú som dostal do žrde, ale ani my sme nedali. V druhej sérii sa tešili z gólov obaja súperi, ale potom gól strelili iba policajti. Prehrali sme na penalty 1:2 a získali na tomto turnaji už štvrtýkrát druhé miesto. Smutné, najmä ak sme boli tak blízko nášho prvého titulu. Nevadí, o rok máme o čo bojovať a ja verím, že už úspešne. Pretože jediné pozitívum, ktoré som si z turnaja doniesol boli len krásne dojmy (čo ma teší), poldruha litra vína a nejaká tá hneď na tele. Kvôli tomu som tam však isto nešiel...

 ftm 10.07.2001