Najprv som nesúhlasil. Nemám extra obľubu v ľudovej
hudbe, možno i preto, že ma mama od malička nútila chodiť na husle a ja
som akýkoľvek nátlak v tomto smere odignoroval a po šiestich rokoch trápenia
a trucovania s tým praštil. Tentoraz ma však rodičia nalákali na Lúčnicu. Keďže odkedy
mi tam tancuje sesternica Mirka, som ich ešte nevidel naživo a spomínaný
program v Detve prišli pozrieť i jej rodičia (otcov brat Mirko s Evou),
nadšene som súhlasil. A bola to jedna z vecí, ktorú absolútne neľutujem,
hoci celý program som odsedel na pol zadku - v beznádejne vypredanom „amfíku“
to ani inak nešlo... Najprv sme všetci zmokli, ale potom sa vyjasnilo a
bolo úšasne.
• Tanečnice z Lúčnice - hoc ešte v civile, už vysmiate ako sa patrí.
Sesternica Mirka v strede nádherného súsošia. Všetko krásne... len čo
robí tá „trúba“ vedľa nich...
• Áno, prezident si prišiel zakrepčiť tiež - tentoraz ako krstný otec
nového CD
• ...kým som stačil zaostriť, rozbehli sa i s partnerom naspäť k hlavnému
pelotónu A potom sa šlo domov. Bolo pomerne dosť náročné raziť
si cestu pomedzi indisponovanú detviansku mládež aktívne sa ožierajúcu
v občerstvovacej časti, niektoré indivíduá
pripomínali bludné kométy, nevnímajúc okolie sa pohybovali konštantným
smerom a konštantnou rýchlosťou, niektorí dokonca zvolili narýchlozbúchanú
choreografiu, kedy po náhodne zvolenej sínusoide pohybu, padli do jarku, kde
exportne vyjadrili svoj názor na všetky produkty slovenských páleníc,
ktoré v žalúdku narobili chaos a následne usnuli spánkom spravodlivo ožratých...
© hemendex 15. 07. 2005 |