V tom čase vysielalo v Čechách niečo okolo 50 rádií, pričom Slovensko sa mediálne krčilo v nejakých dvanástich štúdiách. Ak si dobre spomínam, v roku 1993 tu vysielalo: Fun Radio, Rock FM (vtedy ešte súkromné), Rádio Twist, Rádio R.M.C., D.C.A. Rádio, zrušené Hit Rádio, Rádio Frontinus (?), Rádio Tatry, Rádio Mária (teraz Lumen), nebohé Family, snáď i Top Rádio a Ragtime. Klasický bratislavocentrizmus. Pritom napríklad taká Praha mala už vtedy pätnásť rozhlasových staníc, nerátajúc štyri štátne a jedno francúzske. Z pražských nebohých spomeniem Rádio R.I.O., ktorého vysielanie v rámci družby medzi ním a slovenským Rock FM, mám niekde na kazete zarchivované a Rádio Golem, kde som v programovej štruktúre zaregistroval také osobnosti ako Jiřího Kaizera a Mariána Lábusa. V tej dobe som, v prípade služobných alebo súkromných ciest do Českého zahraničia, poveroval všetkých svojich príbuzných i priateľov k zakúpeniu týždenníka Rozhlas, ktorý vtedy ako jediný ponúkal programové štruktúry snáď troch tuctov českých rádií. I ten mám snáď niekde, zaprášený a zaplesnený, uskladnený. Nechápal som, že i také rádiá, ako Děčín, Rubi, Panag, Ekol S, dokážu vysielať dvadsaťštyri hodín denne, na rozdiel od takých slovenských gigantov, ako Rádio Twist (v noci Voice of America - Europe), alebo Fun Radio (nočný FR-Paris). Rodina len krútila hlavou, keď som pri nedeľnom rezni žmolil pod stolom tridsiatudruhú stránku spomínaného týždenníka a pri každej nestráženej chvíli pozorne sledoval programové bloky českých rádií. Pamätám, že vtedy bol mojim favoritom (samozrejme, že len z papiera, lebo žiadne české rádio som nemal možnosť zachytiť) ostravský Orion, brňácky „benjamínek“ Krokodýl, alebo (vtedy len pražská) Evropa 2. Upútalo ma najmä nočné interaktívne vysielanie ako napr. „Hrajeme noční směne (mnohé rádiá), Rádio pod polštář (ČRo Praha), Hvězdná noc (Orion)... Ak v tej dobe na Slovensku išlo niečo nonstop, bolo to len mixovaný prúd hudby, zväčša žánru, ktorý vyhovoval slúžiacemu technikovi (vtedy fungovali playlisty len ojedinele). Taktiež museli krútiť nadomnou nechápavo hlavou, brňáci, keď som za krásneho letného dňa z dvojkilovými slúchadlami prášil neznámym námestím a prelaďoval na mojom walkmane vietnamskej výroby (najmä každú celú hodinu), až kým mi nevytiekli zaručené Sony batérie poľskej výroby. Alebo na vrchole Kriváňa, keď všetci spievali Slovenskú hymnu (bol nejaký ten štátny sviatok) som pohupával v diskorytme Rádia Hellax (garantujem jeho príjem na tomto kopci). Jednoducho, české rádiá mi vždy imponovali, možno i preto, že ich bolo vždy veľa, preto, kto chcel prežiť, musel napredovať. Na Slovensku dlho držalo celoplošný monopol Rock FM, u susedov sa o poslucháčov bili Alfa (resp. Nová Alfa) s Frekvenciou 1. Časom prebral Alfu Impuls a nenápadne sa roztiahla Evropa 2 spolu s Kiss-om. 
Dnes už časopis Rozhlas nekupujem. Všetko potrebné sa dozvedám z internetu, konkrétne najkvalitnejšej rozhlasovej stránky v Čechách www.radia.cz. Z nej viem, že konkurenčný boj neprežili Rádia Panag, R.I.O., Rokko, Golem, Ekol S a mnohé ďalšie, alebo sa hudobne preorientovali, napríklad ako také Rádio Brno, prípadne ich (pardon za výraz) požrali pražské kobylky v podobe E2 a Kiss-u. A k tomu všetkému to celé zhora (v drvivej väčšine rádií) riadi Radio-Net, reklamný veľkosklad pre svoje mediálne ovečky. Napriek tomu v Čechách vysiela stále neporovnateľné množstvo nezávislých štúdií, oproti tým slovenským. Pritom je rozhlasový trh v neustálom pohybe, čo sa u nás nedá povedať. Na druhej strane sa hovorí o slovenských rádiách ako o kvalitnejších. Neviem, nemal som možnosť porovnávať. Všetko, čo o českých rádiách viem, je zovšadiaľ inde, ako z vysielania. Jedno viem však iste. Osud spomínaných českých krachnutých rádií, inšpiroval v poslednej dobe niektoré slovenské. Z toho sme si však príklad brať naozaj nemuseli.
 ftm 24.07.2000