V nedávnej dobe, koncom januára, som za účelom operácie kolena navštívil naše hlavné mesto. Čo by to však bol za liečebný pobyt, keby som si neužil i trochu toho relaxu. Partia kamarátov, v Bratislave bývajuvších, sa rozhodla v jeden piatok zavliecť ma do diskoklubu (či čo to je) Casey. Ten sa nachádza neďaleko vysokoškolského internátu Družba, z ktorého tiež tvorila časť jeho osadníkov podstatnú klientelu diskotéky (zaujímavo formulované...). Podstatné je však najmä to, že bola vynikajúca nálada (napriek tomu, že netancujem) a po ruke foťák i pekné baby. Škoda, že o týždeň na to, keď som tiež navštívil tento podnik, som ho už k dispozícii nemal, bolo by zábavné nafotiť výjazdovku „kukláčov“ - nebojácnych hrdinov nočných prepadoviek. Takže aspoň niekoľko záberov z tejto januárovej akcie v CASEY klube.
Ešte malé ospravedlnenie týkajúce sa kvality fotiek - nejasné xichty, červené oči, uletené farby a minimum retuší nech nikoho nedesia, ale skutočne sa mi nechcelo urobiť viac, ako fotky pozmenšovať a priostriť :-)))

Niekto sa zabáva spontánne, niekto strúha formu. Napriek tomu, že sme všetci v tú noc „šlapali“ na pive, našli sa i jedinci, ktorí sa zbabelo skrývali za fľašu minerálky. Žeby taktika na baby?

Jeden z tých vzácnejších záberov. Keď už bolo vstupné o polovicu drahšie, vynahradil to záber s hviezdou večera Jankom Lehotským. Dokonca aj v Casey, kde sa inak nikdy nehráva domáca tvorba, v túto noc pustili „Dievčatá“ v disko úprave.

A hor sa baliť baby. Však na to sme tam boli.
Silvia. Milý tvor, ktorý v ten deň údajne úspešne zvládol skúšku z nejakého vysokoškolského predmetu, ktorého názov som si nezapamätal. Dokonca sme si napísali i pár milých mailov, dľa ktorých súdim, že skúška zo slovenčiny, konkrétne jej gramatickej časti, to asi nebola. Nehnevaj sa Sisa, ale „opytá“ sa píše inak.

Pomerne kompromitujúci záber, v ktorom pozornejšie oko zaregistruje postranné úmysly, ktorými som v danej chvíli nekontrolovateľne ovplýval. Anna, ktorej skutočné meno si taktiež nepamätám, mi ale túto drobnú drzosť veľkoryso odpustila.
Mimochodom, dať si pod svetlohnedý pulóver krikľavozelené tričko - to môže napadnúť zrejme len mňa!

Nie, tu sa márne snažím rozpomenúť na meno. Ale ako vidno, komunikujem, tak som tú krásku nejako oslovovať musel. A či to bolo zase to klasické alibistické „Počúvaj drahá...“? btw- mal by som sa častejšie holiť.

Janko Lehotský v ten večer mal dvojhodinový koncert (bol som upozornený, že trval len 40 minút - vraj som bol tak ožratý, že sa mi to tak dlhé len zdalo), po ktorom sme ho znovu odchytili a drzo sa mu nanominovali k stolu. Fotím ja a škerí sa zbytok bandy. Okrem mňa všetko blaváci, frajeri.

Zlé jazyky tvrdia, že J.L. sa v tejto pohnutej chvíli vŕta svojím nosom v mojom uchu. Priznám sa, nie je tomu tak, ráno som mal totiž uši rovnako špinavé, ako v noci. Pravdupovediac, Jankovi bolo v tej chvíli všetko srdečne jedno...

Ja tomu Karolovi (pardón, žiadne mená) skutočne závidím. Neviem, ako to dokázal, ale za tie úsmevy to skutočne stálo. Keď tak nad tým hlbšie rozmýšľam, dochádzam k uzáveru, že sa vlastne všetci usmievajú na mňa a to ma napĺňa... proste napĺňa.

Pozornejší pohľad (najmä mužov) mi dá určite za pravdu, že tento záber nepotrebuje komentár.

Tak tu máme pokope tri štvrtiny nášho kolektívu. Nadránom bola nálada stále na vysokej úrovni, a to i napriek tomu, že sa nám stále nedarilo dosiahnuť, aby sa bratislavské „babenky“ beznádejne záľúbili do našich úsmevov a bezhlavo vrhali na naše chlpaté hrude.

Alkohol ma premohol... Taktiež jeden z tých podarenejších záberov... Keďže sa stále neukazovali nové baby a tie staré už ušli domov, preorientoval som svoju náklonnosť na zbytok partie.

Posledný záber z Casey. Potom nás vyhodili. Ani nie preto, žeby Karolova náhla túžba po Radovom parku kultúry a odpichu pobúrila okolie, skôr tento nútený exodus vyplynul z faktu, že už bolo čosi pred šiestou ráno a diskoklub Casey zatváral svoje brány. A tak sme šli všetci svojou cestou, každý zo svojimi spomienkami. Niektorí i s mailovými adresami, ktoré pod rôznymi zámienkami vymodlikali od báb. Nuž, niekedy sa vymienali adresy trvalého bydliska, dnes e-mailovej schránky. Hold, technická evolúcia napreduje i v tomto smere.

...ale ešte jeden
BONUS

Nie, nemôžem si odpustiť ešte jednu fotku. Janko Lehotský bol aktívny nielen vo vlastnej hudobnej produkcii, on sa zabával i potom. V spoločnosti šarmantných partneriek vo víre diskotéky ho zachytil mojím digitálom i samozvaný „paparazzi“ Karol. Narobil kopu záberov, niektoré sú však nezverejniteľné - predsa len istú serióznosť mám aj ja :-)

A to je všetko. Pár snímok je i na Karolovej stránke www.nooby.sk/casey - ak to ovšem už nezrušil...

www.hemendex.sk - 11.02.2003