Na Krááááľovéééj holíííí, stojííííí stróóóm zeléénýýýýýýý...
Ďuro si svoju povinnosť konal poctivo. Postupne ožral všetko vôkol seba. A pritom, pľuha jedna, ani nehráva za naše mužstvo. Človek by ani nepovedal, že vyhral trikrát po sebe s Javankou mestskú ligu. Kvalitné výkony podával i v tento večer. Momentálne pri vínovom striku.

Už viem, prečo sa na žiadnej oficiálnej fotografii neusmievam. S týmto výrazom by som totiž dobil Hollywood. Alfred Hitchcock by mal určite úspešne použil v nejakom lacnom horore, ako hlavnú negatívnu postavu, ktorú nakoniec natrú cesnakom a prepichnú kolom! S Janom sme vytvorili konštruktívnu opozíciu a snažili sa poraziť Ďurov alko-team. Keďže sme ale pili celý večer len čapovanú desinu, neuspeli sme.

Zbytok kolektívu, ktorý sa za nás časom začal hanbiť, sa uchýlil k svojráznemu protestu - pretrpieť zbytok večera na parketách. Je síce pravdou, že v Merline sa ešte nikdy netancovalo, ale niet nad spontánnu zábavu. Najmä ak muziku vyberá samozvaný hudobný redaktor „Pílka“ (momentálne za Juke-boxom).

Niektorí sa evidentne bavili...

...niektorí o vlások unikli smrti...

...len Ďuro bol ako odtrhnutý z reťaze a likvidoval všetko vôkol seba. Bol nakoniec jedným z mála, ktorí to dotiahli až do tretej po polnoci (tento záber je z cca desiatej večer).

Žiaľ, v týchto chvíľach mi došla šťava vo foťáku a zbytok večera sa odohral bez archivácie. Škoda, Pílkové každovečerné kreácie a lá Elvis Presley - Viva Las Vegas, respektíve driemoty niekoľkých odpaduvších kamarátov i následne exportné aktivity žalúdočno-mixážnych procedúr, nemám zachytené. Smola...
No bol to krásny, i keď nenormálne upršaný deň. Priznám sa, nie každá sobota vyzerá takto alebo podobne. Väčšinou, pod záťažou každodenných povinností, ide na pivo iba hŕstka kolektívu, dnes sa však situácia zvrtla tak, že sme sa konečne zišli takmer všetci. A nebolo to vôbec také strašné, ako by sa mohlo zdať. Všetko je vec pohľadu. Ten má našťastie každý človek iný. A nikto nemôže tvrdiť, že on má ten správny. To len na okraj pre tých, ktorí budú nad týmito fotkami ohŕňať svoj, svetaznalý a do všetkého vŕtajúci, frňák.

Takže, došli mi baterky a moja prítomnosť sa stala bezpredmetná. I tak som bol už „unavený“ a s vidinou individuálneho sa zvalenia do postele, pobral som sa domov. A tam ma privítal takýto obraz:

A TAK SOM OTVORIL ŠAMPANSKÉ, SADOL ZA POČÍTAČ, A NÁSLEDNE SA PRIDAL K PÁRTY, KTORÚ ORGANIZOVAL MÔJ BRAT, ČERSTVO SA NAVRÁTIJUVŠÍ Z AMERIKY.

To je však už iný príbeh :-)

späť