Dlho som rozmýšľal, či túto fotoreportáž pojmem tak ako mnohí ostatní - malinkaté náhľady s možnosťou zväčšenia po nakliknutí. Je to praktické, hoc vďaka mojej neznalosti tvorby internetovských stránok modernými technológiami, dosť pracné. Nakoniec ma napadlo, že by sa patrilo dodržať chronológiu samotného fotenia, a tak som to teda vyriešil epickou formou (epický je priebehový, že?). Z deväťdesiatich záberov som vybral len pár, veď drvivá väčšina je vhodná len pre zainteresovaných. Možno to ani nikoho nebude zaujímať, ale keď som už vymíňal osem tužkových bateriek a znepriatelil si nespočetnú kopu antifoteniachtivého ľudstva, musím to dotiahnuť do konca. Takže celý tento upršaný víkendový deň ponúkam v tejto fotoreportáži.

V to upršané sobotné ráno som vyskočil z postele za úsvitu. Asi o pol jedenástej. Ihneď som vylôchal liter lacnej brblavej vody. Suchoty podmienené piatkovou oslavou piatku, boli zažehnané. Moje prvé, pomerne neisté kroky, viedli, ako inak, do kuchyne.

Tá napodiv, i na rozdiel odomňa, vyzerala pomerne funkčne. A tak som sa pustil do prípravy môjho najoblľúbenejšieho pokrmu.

Hemendex. Snáď som aspoň trochu objasnil, z kadiaľ pochádza tá prezývka... Ja viem, je to taký nepodarený, falošný, klobásový hemendex. Nuž ale vyzeral funkčne a tak i chutil.

Pohľad pomedzi žalúzie prezrádzal, že dnešný deň bude dosť naprd. Najmä ak si uvedomím, že na mokrej ceste sa mi šmýkajú barle. Jáj, to som asi nespomenul. Už tretí týždeň sa presúvam s pomocou týchto drevených nepodarkov - natrhnuté väzivo na kolene mi inú možnosť nedáva.

Sadol som za počítač, ale vydržal som tam asi desať minút. Jeho ohromujúca rýchlosť podmienená šesťročnou diskutabilnou funkčnosťou ma prinútila nakopnúť barle a vypadnúť na futbal, kde som ako zaujatý pozorovateľ obsadil lukratívny flek na „tribúne“ za plotom.

Ínvestex „A“. Za normálnej zdravotnej dispozície som jeho brankárskou jednotkou, žiaľ, tento pohľad spoza plota je pre mňa na najbližšie týždne krutou realitou. Hrali sme s Remosom (ten bol v tabuľke prvej zvolenskej mestskej ligy prvý) a v tejto šanci sa ocitol Jano Paraj. Ako tradične - netrafil.

Je po zápase! Zvíťazili sme 4:3! Minimálne na jeden týždeň sme najlepším mužstvom vo Zvolene! Zostal som ešte chvíľu, po nás hralo naše „béčko“.

Tomu sa zápas nevydaril podľa predstáv. Hrali proti silnej ŠK Slovakii, ktorá sa zišla v plnom počte. Hoci „sme“ viedli 1:0, nakoniec to bol jediný gól z našej strany a prehralo sa 1:3. Na fotke likviduje šancu Slovakie náhradný, no v tomto zápase vynikajúci brankár, Maťo Ondrejka.

A IŠLO SA DO KRČMY!

pokračovanie