Staršie správy...
(11.11.2003 - 22.01.2004)

22.01.2004 - Hurá! Ide sa na výstavu. A nejde hocikto!
Dve najsympatickejšie kreatúry našej firmy vydávajúcej
cestovateľský časopis budú v zajtrajších ranných hodinách
vyslané, aby reprezentovali jej dobré meno. Už len pohľad na nás
zaručuje nespochybniteľný úspech. Prečo? Pretože sme
najlepší! V Dome techniky na ďalekom východe, teda v Košiciach,
sa budeme po dva dni snažiť o čosi, čo nám snáď niekto
kompetentný ešte vysvetlí. Čo na tom, že v redakcii robíme
DTP operátorov bez minimálnych menežérskych skúseností...
Zatiaľ ponúkam demonštratívnu fotografiu, ktorá určite nikoho
nenechá na pochybách týkajúcich sa prípadného neúspechu.
Takže zajtra v Košiciach. Teda dúfam, lebo šoférujem
ja...
PS: Paralelne s touto aktivitou sa vo Zvolene koná Zimný
futbalový turnaj, ktorý však, žiaľ, svojou prítomnosťou
nepoctím. Investexu želám veľa futbalovej kvality, ktorá,
vďaka mojej absencii, bude nesporne vysoká.
20.01.2004
- Asi toto by som odkázal ľudu:
Padá sniežik padá, ej ale som rada.
Už je biely sad, ej ale som rád.
Bude dobrá sánkovačka, bude dobrá lyžovačka.
Z neba padá biela sračka, susedovi zdochla mačka.
Susede vypadli vlasy, psa sme dali do klobásy,
sused sa spil od vína, zapadla ho lavína,
studený je, sa nehýbe, mne dnes zas statočne šibe!
Zvláštne začal tento rok, šibe mi už v utorok!
Pre dnes všetko, idem
odhrabať firemné auto.

19.01.2004 - Iba my môžeme byť takí blázni, ktorí
sa v obe víkendové rána vyberú namiesto zdravotnej prechádzky,
alebo zmysluplnej sánkovačky, na totálne zasnežené
ihrisko zvolenského gymnázia a v aktívnej forme odbehajú
poctivú poldruhahodinu za futbalovou loptou. Hoci konečný výsledok
je nepodstatný, musím sa pochváliť, že po strašne dlhej
dobe sa mi konečne podarilo oba „zápasy“ vyhrať, i
preto zaslúžené dva deci vína diskutabilnej kvality padli
po tomto úmornom športovom výkone vhod. Brodenie sa v
dvadsaťcentimetrovom snehu v plnom nasadení totiž stálo veľa
fyzických síl. Výrez na fotke dokumentuje, že niektorí z
nás dokonca utrpeli i psychickú ujmu, však Marian?... Vľavo
na fotke zase tróni môj „velociped“ zasunutý v
prirodzenom snehovom stojane. Jednoducho celkom fajn víkend.

16.01.2004 - Po vzore kamaráta z južnej pologule, naštval
som sa a tiež som čosi odfotil. Samozrejme, že kvalita je
neporovnateľná s jeho prácami, však máme obaja
diametrálne odlišné skúsenosti i dostupnú techniku, nehovoriac o ponuke
lokalít, ktorými ovplýva banskobystrický región a ostrovy
Nového Zélandu... :-)
Ale i tak, vykonal som pokus o panoramatický záber Banskej
Bystrice z okna susednej (spriatelenej) firmy, ktorého výsledok
máte možnosť poznať na čosi vyše 300 kB-ovom „džejpegu“ po
nakliknutí na horeuvedenú fotku. A ja idem na pivo. Víkend
prajem dľa možnosti všetkým pekný!
14.01.2004
- Kamarát z Nového Zélandu mi poslal nádherné letné zábery
prírody Oceánie. Sú krásne nielen svojím prostredím, v
ktorom sa snáď nedá nenájsť vhodná kompozícia, ale i
kvalitou prevedenia. Najmä v týchto, u nás studených dňoch,
je neuveriteľným osviežením pozorovať leto v plnej kráse
na opačnom konci sveta. Stálo by to za fotogalériu, pretože
pri pohľade ne spomínané zábery v totálne profesionálnej
kvalite, som dokázal aspoň na chvíľu zabudnúť na kopy
problémov sužujúcich moju momentálnu existenciu. A čo
potešilo na oplátku jeho? Moja nekvalitná fotka bryndzových
halušiek. Hold, každý túži po tom, čo nemá.
13.01.2004 (15:10 hod.) - Ako nižšie
spomínam, vybili sa mi batérie vo foťáku, takže som
nemohol zaznamenať dnešnú „akožekalamitu“ v strede
Stredného Slovenska, keďže ale mi kamaráti poposielali
niekoľko záberov, uverejňujem ich v NASLEDOVNEJ
FOTOREPORTÁŽI (to tak hrdo znie, že reportáž...).

13.01.2004 - O 6:50 ráno mi zvoní telefón a ja ešte v
polospánku sa dozvedám od kolegu hroznú vec - „Vzhľadom
na novovzniknutú poveternostnú situáciu, by si mal už v
tejto chvíli odpratávať sneh z auta a pred ním, aby si
stihol dôjsť v relevantnom čase do roboty, takže šup šup
z postele!“. Vynadal som mu, ako každému, kto ma bezdôvodne
budí, no predsa len pozrel pomedzi žalúzie a naskytol sa mi
horeuvedený pohľad. Kalamita v plnej kráse... Polhodinu som
odpratával auto a polhodinu zase lopatoval pred firmou, aby
som mal kde zaparkovať. Kiežby mi vo foťáku nedošli batérie,
bol by som tu uviedol niekoľko krásnych záberov z metropoly
stredného Slovenka, ktoré je momentálne paralyzované
snehovou kalamitou. Z rádia sa dozvedám, že cestári majú
všetko pod kontrolou. Len zasvätení vedia, že pravda je úplne
iná... Pekný deň.
12.01.2004 (14:00) - Dnes sa s novými fotogalériami
vrece pretrhlo. Ďalšia je TUTO.
12.01.2004 - No hurá, takže som dokončil konečne
fotoreportáže z dvoch nedávnych turnajov - vianočný
turnaj Slovakia Cup, ktorý sme (Ivestex Zvolen) vyhrali a
tohtovíkendový MIG-CUP, kde som s mužstvom Javanky skončil
na druhom mieste. Obe sú v rubrike FOTKY, resp. na týchto
dvoch miestach: SLOVAKIA
CUP 2003 a MIG CUP
2004.

Cez víkend konečne trochu nasnežilo, čo nám ale vôbec
nebránilo zahrať si na ihrisku Gymnázia tradičný víkendový
dvojzápas (sobota i nedeľa). Najväčšou zradou boli
zamrznuté mláky, na ktoré napadlo pár centimetrov snehu,
čo malo za následok občasné neplánované akrobatické
zostavy - na priloženej fotke sa môj brat (v zelenom) akurát
snaží o znovunadobudnutie rovnováhy, čo mu bolo ale prd
platné, lebo o pár stotín sekundy sa rozpleštil na snehu,
samozrejme, že v ten deň sa to prihodilo takmer všetkým.
Na pozápasovom pive sa nám teda úspešne rozmrazovali
zamrznuté účesy i sople pod nosom a ukrutne boleli novonadobudnuté modriny
na všetkých možných údoch :-)).
08.01.2004
- Napadol sneh. A tým by som tú pozitívnu časť tohto príspevku
asi ukončil. Včera totiž - ako sa hovorí - na posratého
hajzel padol. Po dvadsiatichšiestich hodinách tvrdej
polygrafickej nonstop driny, som bol napoludnie doslova
odtiahnutý na autobus domov, kde som sa rozhodol, že si
dovybavujem všetky resty, ktoré bežne nedokážem vyriešiť
v čase „ordinačných hodín“ inštitúcií, ktorým vďačím
za to, že bývam v relatívnom teple, v suchu, s tečúcou
vodou a blikajúcou káblovkou. Všetky úrady majú úradné
hodiny prekrývajúce sa s pracovnou dobou pracujúceho ľudu,
takže nechápem, kedy má bežný tvor riešiť administratívne
zbytočnosti.
Pri ceste do Zvolena som sa zhrozil z ceny lístku za dopravu
autobusom. Avizované zvýšenie o 5 % bolo nakonie 20%-né,
aspoň čo sa týka spoja z BB do ZV. Zvláštne počty vládnych
hrabošov. Po tomto depresívnom zážitku som sa dovalil do
banky za účelom zmeny trvalého príkazu darmožráčom z
UPC - tiež zvyšovali ceny a znižovali kvalitu. Nevybavil
som. Vraj sa menili čísla účtov, ktoré si mám najskôr
pracne pozisťovať - paráda. Cestou som sa zastavil v
potravinách, reku spravím si doma prvý tohtoročný
hemendex. Vajcia - 5,20 korún za kus!!! A pod tým nápis, že
najlacnejšie v meste. Koľko, prekristoverany, stoja tie drahé?!
Nekúpil som.
Už zjavne znechutený som docupital do kancelárie elektrární
s úmyslom zaplatiť nedoplatok za elektriku. Nepodarilo sa. Z
pološera sa, od vypnutého počítača, vyklonila strapatá
úradnícka hlava a oznámila mi, že dnes sa platiť nedá,
lebo nemajú elektriku. V elektrárňach! Obuvník chodí bosý
a v elektrárňach nemajú „šťavu“. Nervy mi povolili -
depresia z pracovných stresov minulých dní v kombinácií s
nezmyselným zdražovaním i osobnými tragédiami, vyvrela zo
mňa ako islandský gejzír a vynadal som všetkým, ktorí
boli nablízku, pričom v rámci samonasieracieho hecovania,
dopracoval som sa až k urážkam hlavy štátu. Nasratý a
nevyspatý som sa dovalil domov (ešte som si cestou buchol
jedno pivo, ale to bolo len od zlosti, takže to sa neráta :-)
) a v mojom vlastnom byte ma privítala moja úžasná maminka
s vysávačom v ruke, že čo tam robím, keď mám sedieť v
robote... Myslím, že moja následná reakcia síce naštrbila
rodinné vzťahy, ale v danej situácií bola ospravedlniteľná...
Deň som zakončil prehrou na tréningu a vynadaním susedom,
ktorí sa hádali vo vedľajšom byte. Jednoducho prekliaty
januárový deň, najhorší v roku... Dokonale som vás
znechutil?!
07.01.2004
(02:50 CET) - Niekedy sa
človek musí až neuveriteľne čudovať nad tým, čo vydrží,
keď musí. Dnes ráno... vlastne ešte včera to bolo, som
horko-ťažko vstával z postele s nachladnutým hrdlom a
vidinou premaródovaného dopoludnia, žiaľ, uvedomujúc si,
čo ma dnes v práci (áno, viem, že je štátny sviatok, ale
veď žijeme v kapitalizme!) čaká, odkráčal som v
predsmrtnom kŕči do roboty. Netušil som však, že dnešný
sviatočný deň budem tráviť pri firemnom compe až do
zajtra, čiže do stredy, ktorá je momenálne vlastne dnes. :-)
Uzávierky však bývajú raz také. Najmä tie naše -
nezorganizované. Drvivá väčšina kompetentných redaktorov
/ manažérov sa vyprdla na pôvodný časový plán
a v príjemnom šere svojích vianočne vyzdobených príbytkov
sviatkovali ostošesť. Termín však nepopustí a v konečnom
dôsledku som si to odniesol ja. Ráno musí byť časopis v
tlači a nikoho nezaujíma, že človek občas potrebuje
existovať i iným životom ako pracovným... Takže trčím v
robote, popri finalizácii (kiežby sa aspoň spolovice tak
darilo, ako sa nedarí) Globusu mi do ucha hrajú dva giga empétroják
(krásne skloňujem, že?) a zjavnú depresiu si momentálne
ventilujem fyzickou likvidáciou cé-dé disku, ktorý mi pred
troma minútami „zhučal“ v napaľovačke. Dnes sa teda
vydavateľ korektúr nedočká... V chladničke síce lákajú
svojím zlatožltým chladivým mokom tri fľaše vína, ktoré
zostali ešte z predvianočnej kapustnice, kľúčiky od
firemnej felície na stole predomnou však evokujú posledné
zbytky zodpovednosti a ja sa teda musím naďalej nalievať čiernou
kávou... Koľká že to je vlastne dnes? Piata, siedma?...
Chalani
z ulice dnes hrali futbal, ak sa to ovšem na tých zamrznutých
mlákach dá nazvať futbalom. Pôvodne som ho mal hrať s
nimi, ale osud býva občas krutý. Neštve ma ani tá fyzická
pasivita (však zajtra mám ďalší tréning), ale keď mi
zavolali z piva a oznámili mi, že dvaja z nich majú
narodeniny a pijú v plnom nasadení, ozval sa vo mne typický
to slovenský závistlivý pocit... Veď to poznáte, keď sa
pije zadarmo...
No, nejdem sa sťažovať, veď čo ak by som
si na futbale dolámal hnáty a tu pekne sedím v teple i
poctivou prácou zarábam si na každodenný chlieb. No...
chlieb... Tak dnes len dobrú noc, ale zajtra... zajtra Na
Zdravie! Už dávno sa totiž plánujem „dorúbať“, keď
to tu dokončím :-)
PS: Nemám tu dnes foťák, ale planiem túžbou odfotiť ten
bordel, ktorým momentálne ovplýva môj stôl. Hrôza!
Mobil som našiel, len keď som sa prezvonil... Ak je tiež
niekto sám a šibe mu z kvanta roboty, som na ICQ online. Tak
teda makám ďalej, zbohom.
PS2 (09:50 CET): Ešte stále som v robote, sám nechápem,
ako je to možné. Kiežby som tu už nemusel trčať, ale -
vlastne ako som i predpokladal - ešte si niekto spomenul, že
zmení to, čo zmenil včera o desiatej večer a predtým štyrikrát...
Ľudia sú občas divní... a ja tu už pomaly zaspávaaam...
však po dvadsiatichpiatich hodinách v práci... kurva.......

utorok 30.12.2003 - Pretože skupinová fotografia
urobená priamo na turnaji Slovakia Cup 2003 má totálne
mizernú hodnotu - napriek 4-megapixlovému Olympusu bol „fotograf“
(rozhodca finálového zápasu) zrejme postihnutý „parkinsonom“,
takže si naše historické druhé tohtoročné turnajové víťazstvo
musím pripomenúť iba záberom z následného posedenia v krčme.
V oslavujúcej zostave chýba iba útočník Gabo, ktorý vôbec
neprišiel, preto predpokladám, že oslavoval doma. Ofenzívneho
obrancu Ďura som musel domontovať na fotku, pretože prišiel
neskôr, ale našťastie nás ihneď „dobehol“. Akcia vraj
skončila nadránom v miestnom diskoklube, čoho som už našťastie
účastný nebol. V tejto chvíli (15:30) odchádzam na chatu
a ozvem sa v piatok. Hepy ňjú jíííííír!!!
pondelok
29.12.2003 - Tesne pred koncom pracovnej zmeny sa snažím
ako-tak si spomenúť na všetky udalosti minulých dní, ktoré
by - samozrejme, keby bol čas - stáli za spomenutie. Firemnú
kapustnicu spomínam o odsek nižšie, priznám sa, viac o nej
neviem, do spomínanej zábavy som sa totiž pustil s takou
vervou, že mám od cca jedenástej večer pomerne nejasnú
predstavu o jej následnom priebehu. Deň na to sme na ulici
odohrali predvianočný futbalový zápas, i keď o futbale by
sa dalo hovoriť len s úplne privretými očami. Vianoce -
teda ich najštedrejší deň - som trávil, tak ako sa patrí,
v rodinnom geometrickom útvare a fotky (mal by som ich zrejme
poslať najmä bratovi do USA) spracujem v najbližšej dobe. Prvý
sviatok Vianočný - zase klasika - futbal s kamarátmi, konečne
sme nemuseli soliť zamrznuté mláky, vďaka niekoľkocentimetrovej
snehovej pokrývke sme ich totiž nedokázali nájsť. Štefan
- veľký to športový sviatok! Jediná futbalová akcia -
cezomňa organizovaná - Štefanský futbalový zápas - sa
odohrala za obrovskej návštevy asi 200 ľudí v desaťstupňovom
mraze na polozmrznutom ihrisku 6. ZŠ vo Zvolene (viď druhé foto).
Skončilo to 13:13 a rozbil som si koleno. Viac fotiek je TUTO.
Deň na to - čiže v sobotu, 27. decembra, som sa, napriek
obrovskej modrine (takmer až černine) na ľavom kolene zúčastnil
futbalového turnaja Slovakia Cup 2003 vo zvolenskej športovej
hale. Osud býva nevyspytateľný - ráno som ešte trénera
presviedčal, aby ma v tichej bolesti nechal sedieť v hľadisku
a o štyri hodiny na to som už, ako aktívny brankár
Investexu, držal nad hlavou víťaznú trofej (tretia
fotka - teda tu ju drží spoluhráč Jano Paraj). O tom tiež
v najbližších dňoch - len čo si nájdem trochu času...
Nedeľa - to už bol voľnejší deň, kedy som vypustil všetky
športové i spoločenské aktivity a liečil sa z uplynulých
dní. Dnes a zajtra ešte obrovská záťaž v práci a v
stredu - hurá na chatu. Beriem i svoj nový foťák, takže
kompromitujúca dokumentácia z poslednej noci roku 2003 sa
(ak ovšem prežijem) objaví v prvých januárových dňoch v
príslušnej rubrike. Vďaka totálnemu nedostatku času už
teraz PRAJEM KRÁSNY SILVESTER bez odtrhnutých prstov
i nesplniteľných predsavzatí. A pamätajte - do nového
roku s čistým štítom! NAZDAR!
pondelok
22.12. 2003 - Piatková firemná kapustnica a všetko s
ňou súvisiace, dopadli úžasne. Po pozornom vzhliadnutí
fotiek, som sa rozhodol ich predsa len nezverejniť, keďže
som stál z druhej strany objektívu, som len na pár
diskutabilných záberoch a kolegov kompromitovať nemienim.
Po dlhšej dobe sa mi ale v sobotu ráno podarilo vstať až
na tretí pokus a aj to v nie úplne fuknčnom stave. Na veľké
šťastie ma ale k akému-takému sfunkčneniu prebral dopoludňajší
futbal so zvolenskou partiou - chalani tiež po firemných
oslavách pôsobili (tak ako i ja) dojmom beznádejne odpísaných
trosiek túžiacich po bezbolestnej eutanázii... Našťastie
sme to prekonali a zahrali (samozrejme, že sme museli znovu
soliť zamrznuté mláky) celkom
solídny futbal - hoci mnohí ľudia kráčajúci do neďalekého
Kauflandu si pri pohľade na osem bláznov, v tomto ročnom
období naháňajúcich sa po asfalte, ťukali na čelo, no následne
sa aktívne zapojili do neutíchajúcej bitky o nákupné košíky.
V konečnom dôsledku to bol celkom fajn víkend, ktorý ma
prekvapil i potešil najmä tým, že som ho vôbec prežil...
PS: Článok o štyriapolročnej histórii
môjho webu je už (po korektúre) TUTO.
piatok
19.12.2003 - Dnes máme v práci firemnú kapustnicu. Podľa
zahmlených spomienok z tej minuloročnej, si plne uvedomujem,
že dnes ráno je posledný termín zaktualizovať web.
Popoludní už na to totiž nebudú sily a ani chuť... Včera
v noci som doma napísal pár riadkov, ktoré mapujú celú
históriu mojej stránky. Avšak po sedemnástich pádoch
polorozpadnutého compu, som sa na to musel nútene vyprdnúť
a dokončiť to dnes ráno v práci. Je to len pracovná
verzia, na ktorú momenálne kašlem, pretože som zistil, že
nedokážem nikde v archíve násť prvé verzie webu. Takže,
to berte s rezervou - ak je záujem, je to na TOMTO
MIESTE. Prajem pekný víkend a tým, ktorí majú to
šťastie, že dovolenkujú až do budúceho roku - KRÁSNE,
ŠŤASTNÉ A NORMÁLNE PREŽITÉ VIANOCE i následný
SILVESTER! pfffff ’04!
pondelok
15.12.2003 - V sobotu som v Kauflande kupoval tri kilá
soli. Keďže sa mi, napriek mojim stopiatim kilám,
nepodarilo prepchať cez nákupuchtivý dav, ktorému hrozilo vzájomné
sa ušlapanie v duchu predvianočných nákupov, poprosil som
tetu predavačku, nech mi to podá cez pokladňu. „Načo vám
je toľko soli, mladý muž?“ - s úprimným úsmevom
hlesla, prehliadnuc môj vek, keď mi soľ cez pult prehodila. Všadeprítomné dôchodkyne
taktiež spozorneli, šuškajúc si staré známe - „Nebude soľ?
Musíme si narobiť zásoby!“ Spacifikoval som ich nečakanou,
no pravdivou informáciou - „Tety, to potrebujem na ľad,
zamrzlo nám totiž futbalové ihrisko.“ Úsmevy náhle primrzli
taktiež a
pohľad kdesi k plafónu ma ubezpečil, že vo večernej
debate s ich vnúčatami mi prischnú mnohé prívlastky, zväčša
nelichotivé. Zmizol som z hypermarketu ako Schuster z KSS, veď
nielen požiadavky, ale i futbalový dres a kopačky
nejako nesúladili s okolitým prostredím a pálil som na pľac.
Posolili sme asfalt a hrali. I keď ihrisko sa rozmrazilo až
k večeru, keď to už bolo zbytočné. Po fyzickej aktivite,
ktorá mala s futbalom spoločný len názov, sme si poobväzovali
zakrvavené lakte, prezliekli dotrhané, zamočené dresy a
zasadli k pivu. Tam nám to už išlo ako profi-tímu, domov
som došiel za večerného šera vo veselom stave. Takto sme
sa mali cez víkend :-) A čo vy?
štvrtok
04.12.2003 (15.10 hod.) - No takto - posledná aktualizácia
spred dvoch týždňov - to je hanba, čo?! Ale i tak mi to
nedá - keď sa pozriem na sumár dnešných návštev, napadá
ma len jediná protiotázka - Načo?! Veď toho jediného
tvora, dnes navštívejšieho stránku www.hemendex.sk pomerne
dobre poznám, denne mu umývam zuby a hľadím na neho v
zrkadle s neskrývaným odporom... I rozmýšľam, že načo
som si vlastne zoficiálnil doménu, s týmto prístupom stačilo
sa hodiť k nejakému free serveru do podnájmu... Každopádne
musím podumať, čo ďalej - v robote si totiž horko-ťažko
môžem dovoliť napísať len týchto pár riadkov a doma je
môj počítač vhodný už iba ako podložka pod črepník s
rododendrónom. Mojich bračekovcov trápi úplne iný problém
- že prečo dnes nadránom prehrala Florida v domácom
stretnutí NHL s Ottawou 0:4, v zápase, z ktorého je i tento
záber... Jeden z nich sa vráti domov o týždeň, druhý tam
už asi naveky zostane. A mne doma tečie vaňa. Paráda! Hold, každý
máme svoje trápenia. Asi sa ozvem až po víkende. Možno
:-/
PS: keď už slovenský šport stojí za hovno, aspoň máme
svetoznáme puky zo slovenského pukárne :-)
streda
19.11.2003 - FOTOGALÉRIA bratovej svadby je na svete. Už
chýbajú len popisy, ktoré doplním, keď zistím o čo ide.
Pre tento moment je pár
fotiek v TEJTO SEKCII! A teraz trošku angličtiny -
nesmejte sa :-) PHOTOGALLERY
OF BROTHER’S MARRIAGE IS HERE. Moja angličtina je
jednoducho skvelá! Ďalšie fotky doplním, len čo prídu.
utorok
18.11.2003 - A JE TO TU! -
Ingorujúc všetky dobre
mienené rady z mojej i celorodinnej produkcie typu: „šibe
ti, ženiť sa v dnešnej dobe?“, resp. „ženu si na krk
uviazať pri tvojej neznesiteľnej povahe?!“ - aha tak nie,
tento skôr smeroval na moju maličkosť..., každopádne - môj
prostredný braček sa bez zbytočných diskusií
nekompromisne oženil. Od
tohto víkendu sa po východnom pobreží Spojených štátov
ruka v ruke prechádzajú novomanželia Erik a Kristina a to
pri všetkej počestnosti i legálnosti. Po poldruharoku spoločnej
existencie v aktívnom vzťahu sa obaja (môj brat i novopečená švagriná)
minulú sobotu rozhodli pre oficiálne spečatenie svojho vzťahu.
Dokonca boli takí milí, že mi poslali i niekoľko fotiek.
Tie tu zverejním snáď ešte dnes (pozn. 16:40 hod. - asi
ee, lebo nestíham), len čo sa aspoň zčasti
vyhrabem z pracovných aktivít. :-))) Zatiaľ aspoň
GRATULUJEM a ticho závidím... btw: Že sú zlatí?
piatok
14.11.2003 (19:30) - Zajtra sa mi žení brat. Ja,
namiesto toho, aby som bol aspoň morálne (keď už vďaka
vzdialenosti nie fyzicky) účastný tohto historického aktu,
sedím v robote a snažím sa stihnúť nestihnuteľné - uzávierku
nášho časopisu. Táto milá činnosť potrvá počas celého
predĺženého víkendu a ja si v robote natoľko zvyknem, že
si
potykám s vrátnikom a prehlásim trvalý pobyt. Moje problémy
však nemôžu ovplyvniť tak fantastickú udalosť, ktorá sa
odohrá na pláži americkej Floridy, i preto
Ti brat Erik prajem tú najúžasnejšiu svadbu Tvojho života
:-) a vám obom s Kristinou ten najsamkrajší život v
krajine, ktorú ste si vybrali. A niekedy snáď zase v tomto
našom Absurdistane dovidenia. Veľa šťastia!!!
Martin
streda
12.11.2003 - „Brat môj, v
sobotu sa žením!“ - toto som si dnes našiel v pošte. Bolo to síce avizované už dlhšiu
dobu, ale predsa len... V nasledujúcu sobotu, v čase,
kedy budem úspešne zapíjať ďalšiu víkendovú futbalovú
prehru nášho mužstva, sa môj brat na pláži americkej
Floridy načisto vrhne do zradných osídiel manželstva. Je svojprávny,
tak nech si následky nesie sám. Ja mu želám len to
najlepšie a v tomto duchu sa tento týždem k tomu ešte
vyjadrím. Na tomto mieste. Keď bude viac času :-(
Utorok
11.11.2003 - Nielen mojím pričinením som zase poldruha
týždňa mlčal. Nemám rád jeseň, lebo mi je zima a následne nasleduje zima, v ktorej mi je ešte väčšia zima. Našťastie
ma potešil, aspoň na november nenormálne teplý a slnečný
víkend, ktorý znovuotvoril záhradné reštaurácie a načisto
domýlil prírodu. Rozkvitli kvety a rozlietala i rozplazila
sa svetom všelijaká háveď, zmätená počasím... A mne,
hurá, znovu „odišiel“ comp. Takže aspoň zopakujem alibizmus
z minula a zverejňujem pár riadkov z archívu - viď
bledomodrý chlievik nižšie. Kým nespojazdním PC rárohu a
nespamätám sa zo sprievodných depresií, bude v najaktuálnejšej
časti jedinej udržiavanej rubriky tróniť autofoto mojej
obludnej trojrozmernosti spolu s potomkom prehistorického veľjaštera,
ktorého som zachránil od potupnej smrti prejdením mojím bicyklom
a následne celému mužstvu robil spoločnosť pri pozápasovom oplakávaní
sobotňajšej prehry pri hurbanovskej dvanástke. Čiže zase
nič nové. No a takto mi bolo pred rokom:
Stalo
sa pred rokom (z archívu 2002) |
Pondelok
11.11.2002 - Na dnešnom dni bolo zaujímavé len
to, že som mal meniny a verný slovenským pranostikám
a porekadlám, prišiel som na bielom koni, čo ocenili
najmä vodiči kamiónov prechádzajúcich cez horské
priesmyky a zamestnanci cestnej sekcie technických služieb.
Počas návratu domov ma stretlo neuveriteľné množstvo
známych, ktorí sa vždy, keď mám nejaký sviatok, záhadne
pohybujú v trase mojej trajektórie a nárokujú si na
patričné pohostenie. Zároveň podotýkam, že títo
„kamaráti“ sú zase záhadne nezvestní počas ich
sviatkov, takže moja aktivita sa sústredí vo väčšej
miere v úlohe hostiteľa, ako hosťa... Záhada. |
Pokračovanie...
|