jar dvetisícjeden

 22. kolo - 23. 06. 2001 
Investex - ŠK Slovakia 7:6 (3:0)

Pred zápasom sme doniesli na striedačku sud piva, pretože išlo o posledné kolo a i prípadná prehra nás ponechávala na piatom mieste. A tak sme sa išli opiť už pred stretnutím. Čo sa však nestalo. ŠK Slovakia sa zišla v plnom počte za účelom udržania si druhého fleku v tejto lige, čo by bol ich historický úspech. Nakoniec síce skončili druhí, ale to len z dôvodu, že ich tesný prenasledovateľ Giton Doprastav taktiež prehral, a to s prvou Javankou 8:16!!! (najvyššia prehra tejto sezóny). Náš zápas so Slovakiou však mal nečakaný priebeh. Začali nás drtivo tlačiť, ale zase mi nejako išlo. A my sme potom z každej šance dali gól a do polčasu sme viedli 3:0. Cez prestávku sme si zase čosi vypili (to nás už povzbudzovala celá divácka enkláva) a druhé dejstvo sa mohlo začať. Tam sme už také šťastie nemali, Slovakia dokonca znížila na 6:5, ale zase nejakým šťastným gólom sme sa dostali do dvojgólového vedenia. V poslednej minúte som ešte dostal gól a v nastavenom čase ma vystrašil strelou pod vinkel brankár Slovakie Milan Škarčák. Nejako som ju vytlačil na roh a bolo po zápase. Čo ma po stretnutí okrem chladeného piva potešilo, bolo, že obe mužstvá sa zhodli, že napriek inkasovaným šiestim gólom, som bol najlepším hráčom na ihrisku. No netešilo by vás to?

 21. kolo - 16. 06. 2001 
Investex - Coffola 7:6 (5:2)!

Hrali sme bez obrany. Ale úplne bez obrany. Ani jeden z obrancov sa zápasu nezúčastnil, možno i preto tento výsledok. Päť minút pred koncom prvého dejstva sme viedli už 5:0!!! (súper takmer hodil uterák), ale, nášmu mužstvu už vlastná pohodlnosť a ležérnosť, dovolila súperovi streliť do prestávky dva góly. V druhom sme totálne odpadli a pred koncom bolo vyrovnané 6:6. Keby nebolo šťastnej strely nášho Joža Cibuľu a niekoľkých zahodených šancí Laca Páleníka (Coffola), bol by výsledok o čosi drastickejší. Plne by sme si ho však zaslúžili, pretože hrať na štyroch útočníkov a žiadneho obrancu sa nám môže vypomstiť už v ďalšom a zároveň poslednom zápase tejto sezóny, kedy prinesiem konečnú tabuľku.

 20. kolo - 09. 06. 2001 
Investex - Krištál 4:4 (2:0)

Beznádejne posledné mužstvo Krištálu získalo v tejto sezóne len tri body a už dávnejšie pred týmto zápasom bolo jasné, že vypadne z prvej ligy. Nešlo mu teda o nič, len o dobrý výkon. A to bolo osudné komu inému, ako nám. Pretože ja som bol na chate a môj suplér Vlado Pražma mal stop kvôli červenej karte, musel chytať ozembuch Milan, ktorý v živote, okrem tréningov, v bráne nestál. Vravel mi, že vraj chytal dobre. Každopádne zlyhala znova obrana. Remíza je víťazstvom Krištálu.

 19. kolo - 02. 06. 2001 
Investex - Remos 1:4 (0:2)

Ležérny nástup nášho mužstva do zápasu neveštil nič dobré. Darmo, že Remos bol predposledný, my si už konečne musíme uvedomiť, že táto liga je tohto roku dosť vyrovnaná, o čom sa už presvedčilo dosť mužstiev. Máme hviezdami nabitý kolektív, ktorý ale ešte nemá vypestovaný zmysel pre zodpovednosť v zdanlivo bezvýznamných zápasoch. Toto víťazstvo malo byť povinné, pretože Remos je na barážovom mieste a prípadnou výhrou mohol ohroziť naše, tiež tápajúce „béčko“, čo sa žiaľbohu i stalo. Keď po niekoľkých gólových šanciach oboch mančaftov prestrelil všetko živé Jaro Mračko, pričom mi nedal najmenšiu šancu na úspešný zákrok, bolo s nami zle-nedobre. My sme nastrelili niekoľko žrdí a výborne chytajúceho brankára Remosu. Začal som ale zúfať, keď v poslednej minúte po troch dorážkach súperovho útočníka som dostal gól druhý. Nepoučiteľní útočníci Investexu zahadzovali dobré šance i v druhom polčase a prekvapenie bolo na svete. Napriek tomu, že sme po tečovanej strele znížili na 1:2, súper dvoma gólmi v samom závere (dva nájazdy) spečatil svoje TRETIE(!) víťazstvo v sezóne. Už dávno nebolo pivo tak horké...

 18. kolo - 26. 05. 2001 
Investex - Giton Doprastav 4:2 (2:0)

Giton Doprastav je jedno z dvoch mužstiev, ktoré vyše pätnásť zápasov nepoznalo horkosť porážky. Dokonca remizovali aj s neporaziteľnou Javankou. A my sme im dnes konečne ako prví ukázali, aké je to, keď sa prehrá. Nič tomu však nenasvedčovalo, pretože ja som prišiel na zápas zranený (po minulom týždni - vyvrtnutý členok) a chytať som mienil len do chvíle, kedy mi znova vyskočí. Neviem ako je to možné (cez rozcvičku ma ešte nesmierne bolel), ale v zápase som sa dokázal natoľko vyhecovať, že som naň ani nepomyslel. Giton nás síce zatlačil už od úvodu, ale čosi som chytiť a čosi išlo vedľa. Každopádne, prvý gól sme dali my. Gabo Trnavský si nádherne položil brankára a takmer z nulového uhlu rozvlnil sieť. Druhý úspech pridal Jano Paraj, keď obišiel všetko, čo mu stálo v ceste. 2:0 - tak aj skončil polčas. V druhom sme hneď v začiatku dostali dva zbytočné góly. Jeden do môjho protipohybu a druhý zo šiestich metrov do vinkla - oba údajne nechyteteľné, hoci na ten vinkel som si aspoň siahol. Našťastie tesne predtým dal náš kanonier Jano Paraj tretí gól, takže v polovici druhého dejstva bolo 3:2. Keď desať minút pred koncom nová posila z Banskej Belej Jožo Cibuľa takmer od rohu prestrelil nádherne brankára súpera, bolo rozhodnuté. Bezzubá power-play Gitonu už gólové ovocie nepriniesla a my sme sa po zápase (prekvapení kola) zaslúžene „zrumpľovali“!

 17. kolo - 19. 05. 2001 
Investex - Javanka 2:3 (1:1)

Ja som tak nasratý!!! Dnes sme mali možnosť ako prvé mužstvo po troch rokoch poraziť súpera neporaziteľného a sami sme si to pohnojili. Javanka sa ledva zišla (deň predtým totiž nasávali ako diví) a na ihrisku pôsobila veľmi rozpačitým dojmom. A my sme im mohli zobrať prvé body v sezóne. Do konca zápasu, za stavu 2:2 zostávalo päť minút, kedy naša obrana zakiksovala snáď po prvý raz a Maroš Borgoň (jediný triezvy), ktorý hrával za prvoligový Bardejov a Rimavskú Sobotu, mal ľavačku neomylnú. Náš následný drvivý tlak už, napriek dvom tyčkám, gólovú radosť nepriniesol.

 16. kolo - 12. 05. 2001 
Investex - Žamborove Trafiky 3:1 (1:1)

Prvýkrát sa hralo na ihrisku Technickej univerzity z dôvodov, ktoré spomínam v aktualitách. Súper našťastie nedisponoval najnebezpečnejším útočníkom vo zvolenských malých ligách, Pištom Sudimákom, ktorý sa pred týždňom „červenal“. I preto regionálny týždenník Vpred priniesol v pondelok titulok: „Žamborove Trafiky sa bez Sudimáka trápia“. Skutočne to bolo tak. Ešte stále síce nie som v takej forme, ako by som si prial (problémy so sennou nádchou + astmou sú na jar dosť relevantné), ale v tomto zápase stačil i môj priemerný výkon. Okaté akcie súpera sme riešili vcelku úspešne a dva rýchle a krásne góly v druhom polčas rozhodli o našom zaslúženom víťazstve.

 15. kolo - 05. 05. 2001 
Investex - ŠK Investex 7:6 (5:1)

Hehe - Peťo Kaščák, čoby útočník nášho „béčka“, s ktorým sme sa mali česť dnes znova stretnúť, mi pred zápasom sľuboval dva góly v mojej sieti z jeho UMBRO-kopačiek. Keďže som tvor, ktorý robí druhým radosť rád, splnil som jeho prianie na sto percent. Najprv som mu na gól nahral a v polčase druhom som bol málo dlhý na jeho dorážku k žrdi. V zápase padlo rekordných trinásť gólov. To mi až tak nevadí, prišiel som však na dôvod prehier chalanov z „béčka“ - čiže ŠK Investexu. Oni jednoducho musia prehrať o gól, i keď tých svojich nastrieľajú aj šesť. Totiž po jasne vyhratom prvom polčase som sa postavil do bránky, kde trónila obrovská mláka a mne, somárovi sprostému, napadlo v tej blbej makovici, že ešte v tomto drese musím dnes odohrať zápas v Bystrici, takže som sa podvedome nechcel zamočiť. To využil náš súper. Keďže my sme boli dobrí v útoku a ja som predstavoval v bránke minimálne nebezpečenstvo, nadobudol tento derby-zápas nečakané zvraty. Tesne pred koncom bolo dokonca 5:5, ale priamo z rohu strelil Gabo Trnavský do obrancu ŠK Dušana „Pakeša“ a viedli sme o gól. Ondrík Kelemen hneď na to prestrelil nášho deravého brankára a bolo vyrovnané. Pár sekúnd nato si však po nedorozumení s vlastným brankárom Jarom Parajom strelil krásny, i keď vlastný, gól. Béčko jednoducho vždy musí prehrať o gól. Mnohí jeho hráči po zápase hodili dresy o zem s prísľubom ukončenia futbalovej kariéry, ale našťastie v stredu sa bez komentára zúčastnili na tréningu, čo som pochopil ako vyjadrenie vernosti k mančaftu, i v jeho momentálnej kríze. Takže sumár zápasu - vyhrali sme zaslúžene, nepodržal nás brankár, čiže ja, ale súper bol natoľko kolegiálny, že nám doslova daroval tri body. I preto sa chalani po zápase (ja som sa ale nemohol zúčastniť) zrúbali ako také svine!  

 14. kolo - 28. 04. 2001 
Investex - KMF 3:2 (1:0)

Nevyspyteteľná partia Kamarátov malého futbalu bola naším dnešným sokom. Napriek postaveniu v tabuľke išlo o „veľkého“ súpera. Poznáte to - povinné víťazstvo sa nikdy nerodí ľahko. K tomu všetkému som bol v túto sobotu po desiatych dňoch prvýkrát vonku s rekordne nízkou teplotou 37,5°C, čo bolo mojím tohtotýždňovým rekordom. Ešte v stredu som totiž ťahal čosi tesne pod „štyridsať“. Takže oslabený orgazmus, pardód organizmus môjho brankárskeho subjektu mal čeliť nevyspyteteľným akciám nevyspytateľného súpera. Mnoho lepších mužstiev si na nom už neraz vylámalo zuby a my sme mali pred výkopom pochopiteľný strach o výsledok. Priznám sa dobrovoľne, chytil som síce niekoľko gólových šancí KMF, najmä v prvom polčase, ale v druhom sa prejavila moja fyzická indispozícia a jednoducho som v riešení svojich zákrokov bol v totálnom chaose. Isté lopty som boxoval a mal som i problémy s vybiehaním. Prvý gól som dostal pomedzi nohy z priameho kopu. Diagnóza - zle postavený múr. A kiksoval som i naďalej. Stálo nás to druhý gól v našej sieti. Tomu však predchádzal neuveriteľný kiks našej obrany, do ktorého som sa začlenil i ja pomalým vybehnutím a súperov hráč (sorry - meno mi je dosť neznáme) ma obstrelil. Osud však bol ku mne/nám milosrdný a pri záverčnej súperovej čosi ako powerplay som párkrát mužstvo podržal. Víťazstvo ma teší najmä preto, že som si, vďaka zvýšenej teplote a predchádzajúcich desiatych dňoch potenia v posteli, znovu napravil tak frustrované sebavedomie.

 13. kolo - 21. 04. 2001 
Investex - Xenia 1:1 (1:0)

Nezúčastnil som sa, ležal som doma zo „štyridsiatkami“. Údajne ale sme boli lepší, chytal Vlado Pražma a chytal dobre. Gól si dal ale vlastný, keď sa prudká strela v druhom polčase odrazila od pravej žrde do neho a vzápätí do brány, čo stačilo súperovi na jednobodový úspech, ktorý obe mužstvá následne po zápase spolu náležite oslávili.

 12. kolo - 14. 04. 2001 
Investex - Bufet 1:3 (1:1)

Nešťastný zápas po všetkých stránkach. Z dôvodu nemožnosti aktualizácie mojej stránky, som z týchto dôvodov nenapísal žiadnu reportáž zo zápasu, takže si naň musím ako-tak spomenút teraz, v polovici marca - jedno je však jasné. Na Bufet nevieme zahrať. V tomto stretnutí sa to potvrdilo. Napriek nepopierateľnému faktu, že sme boli v tlaku, nepodarilo sa nám (až na jeden prípad) prekonať vynikajúceho súperovho brankára. Myslím, že ani ja som nechytal najhoršie, zle sa však chytá, ak sa celá obrana spolieha len na brankára. Vzhľadom na predvedný výkon je výsledok nespravodlivý, ale za prístup nášho mužstva (včetne mňa) k zápasu, je viac ako zaslúžený!

jeseň dvetisíc 

 11. kolo - 18. 11. 2000 
Investex - ŠK Slovakia 3:3 (0:1)
odohrané 17. novembra 2000

Ukončenie jesennej časti prvej ligy malého futbalu vo Zvolene sme zavŕšili posledným zápasom, ktorého pôvodný termín bol kvôli turnajovým povinnostiam oboch mužstiev Investexu odložený a odohral sa až v polovici decembra. Pretože vonku je už pomerne zima, kedy hrozí primrznutie menej aktívnych aktérov stretnutia k asfaltovej ploche ihriska, rozhodli sa vedúci obovh mužstiev o kompromis v podobe prenajatia telocvične RATES-u za „ľudových“ 490 korún. Hralo sa v nedeľu o desiatej ráno a divácka účasť bola skvelá. Kým my sme mali svojich fanúšikov v hľadisku, súper ich mal zrejme na striedačke a to poobliekaných v dresoch. Slovakistov sa totiž zišlo okolo... dosť! Konkrétne číslo vyjadruje skôr veľkosť mojej topánky, ako povolený stav hráčov na súpiske. Tak či tak, Slovakii sa tento psychologický ťah veľmi nevyplatil. Ale pekne po poriadku. Naše mužstvo sa zišlo v počte, ktorý zaručoval, že sme schopní zápas aspoň odohrať, keď už nie vyhrať. Boli sme totiž len šiesti a to Jožo Udič hral so zlomenou rukou. Šesť ľudí - keď sa na to pozriem zo stránky celojesennej účasti, tak nás bolo vlastne až priveľa. Slovakia však prikvitla z komplet kádrom, niečo okolo trinásť ľudí a pri ich rozcvičovaní sme sa my, šiesti statoční, doslovne strácali na ihrisku. Hrať však, ako je známe, môžu len štyria plus brankár, čo bolo nakoniec rozhodujúce. Hneď od začiatku nás Slovakia pritlačila na našu polovicu, ale to, čo som dnes dokázal chytiť, sa mi naposledy podarilo možno len z Coffolou. Dokonca i nepríjemne tečované lopty som vyškrabával z obdivuhodným reflexom. Avšak drtivý tlak súpera nás postihol prvým gólom. Na vlásku bol i druhý, keď som zoťal v šestke jedného z útočníkov, ale aktér pokutového kopu jednoducho dnes nemal šťastie a mne sa ho podarilo vytlačiť do žrde. Tú penaltu, nie chlapa! Polčas sme už ako-tak dohrali z jednogólovým mankom a započali sme druhý. Obraz hry sa nezmenil, Slovakia nás bičovala jedna radosť, ale ja som bol snáď nepriestrelný. To sa vážne nechválim, ale bolo to tak. Však som bol i pochválený :-) Nepil som od štvrtku, takže možno i to zavážilo v konečnom dôsledku na mojom výkone. Zrazu sa utrhol Jano Paraj a vyrovnal. Súper zostal prekvapený, čo sme hneď i využili a indisponovaný Jožo Udič tečoval Janov priamy kop do súperovej brány. Samozrejme, že nás to ukľudnilo a v priebehu piatich minút sme dostali dva góly. Ako aj ten v prvom polčase, i tieto padli po samostatných únikoch troch hráčov Slovakie, ktorí si ma „spravili“. V poslednej minúte sme však šťastnou krížnou strelou vyrovnali a po menších potýčkach bitkára-recidivistu Vlada Pražmu s Janom Urdom, sme sa spokojní (najmä my) rozišli do svojich krčiem (ja na kofolu). Oslavovať bolo čo, však sme teraz asi štvrtí, akurát, že nemám tabuľku, takže to zarchivujem až na jar. 

 10. kolo - 11. 11. 2000 
Investex - Coffola 2:0 (0:0)

Takto nejako si predstavujem oslavu svojich menín. Úspešný deň pre obidve naše mužstvá a aj ten upršaný sobotný deň sa zrazu zdal slnečný. Hneď ráno nás potešilo naše „béčko“ v zápase proti Krištálu a o dvanástej hodine sme na svoj zápas nastupovali my. Proti niekoľkonásobnému víťazovi zvolenskej ligy - Coffole. A tá sa na nás zišla v plnej sile. Nás bolo tradične asi šesť, ale v podstate tí najlepší :-), takže zápas bol otvorený. Hneď v začiatkoch sme súpera zatlačili na jeho polovicu a v nekonečných nájazdoch sme pokúšali futbalovú šťastenu. Nastrelili sme dve žrde a asi päťkrát musel zasahovať brankár Jožo Výboch. Nekôr sa k slovu dostali i „coffoláci“, takže šance sa striedali na oboch stranách. K svojmu výkonu v prvom polčase - urobil som dva kiksy (neskoré vybehnutie a vypadnutie lopty z náručia), ale chvalabohu, viac ako ja boli prekvapení súperi a tak som sa stihol spamätať ako prvý a situáciu som ihneď skorigoval. Druhý polčas sme boli doslova prikovaní k našej bráne, ale to, čo som dokázal vychytať, nechápem ani ja sám. Niekoľko čistých gólových šancí som vyriešil nepochopiteľnými zákrokmi, pričom mi asi dvakrát asistovali žrde. Zo sporadického útoku nášho mužstva rutinérsky a chladnokrvne zakončil Gabo Trnavský, náš tradične najlepší hráč na ihrisku (dnes ale hrali fantasticky všetci). Počkal, kým sa mu k nohám zloží brankár a prebehne obranca a pohodlným padáčikom rozvlnil súperovú sieť prvýkrát. To bolo asi dvanásť minút pred koncom. Coffola zatlačila ešte väčšmi, našťastie mnohokrát riešila svoju túžbu vyrovnať, strelami z diaľky, ktoré až tak nebezpečné nie sú. Niekoľko situácií zaváňajúcich vyrovnaním vyriešili i naši obrancovia, i preto som držal na svojom konte nulu. Pol minúty pred koncom si zobrala Coffola oddychový čas a hneď po ňom zahrávala priamy kop. Do našej šestky sa nanominoval i brankár a „coffoláci“ zahrali „signál“. Ten im, na naše šťastie nevyšiel, loptu sme vybojovali my a do prázdnej brány po Žbirkovej nahráve, korunoval úspech Investexu Jano Paraj. Vyhrali sme 2:0 nad nepríjemným súperom a v tabuľke sme sa posunuli pred neho. Mali by sme byť podľa všetkého šiesti. Až teraz nás môže mrzieť kontumácia spred dvoch týždňov. Inak by sme mohli byť už oveľa vyššie.
Zostava: Martin Tužinský • Jano Paraj, Jožo Kurčík, Vlado Pražma • Gabo Trnavský, Roman Žbirka.

 9. kolo - 05. 11. 2000 
Investex - Krištál 4:3 (2:2)

Celý zápas som veril, že vyhráme, pretože Krištál momentálne figuruje na predposlednom mieste prvoligovej tabuľky. Nakoniec som bol neskutočne rád, že sa tak naozaj udialo. Ale pomáhali nám všetci svätí. Ďakujem im za to. Pretože tak nezodpovedne sme už k zápasu nepristupovali už dávno. Jednou pravdou je fakt, že sme sa zase zišli len tak-tak, ale proti predposlednému mužstvu tabuľky sa až takto trápiť nesmieme. Viedli sme dva nula, potom súper do polčasu stihol ešte vyrovnat, ale v druhom polčase bol určite aktívnejší on. Veľmi dobre zachytal Krištálu i brankár Jano Tereň, a dobre zahrala i obrana. Našťastie sme v druhom dejstve dali dva góly, jeden na začiatku a druhý (priamo z rohového kopu) tesne pred koncom. Keď už sme oslavovali naše dvojgólové vedenie, prišla nečakaná sprcha, keď v (mne dosiaľ nepochopiteľnej) skrumáži pred našou bránou, doslova dotlačil loptu jeden zo súperových hráčov do bránky. Posledný päť minút bolo najkritickejších, Krištál nás priklincoval a niekoľkokrát bol dosah vytúženého vyrovnania. Niečo som však zachránil ja (však na to som tam) a niečo samotný súper - dvakrát totiž nedokázal trafiť odkrytú bránu. I preto sme brali všetky tri body a posunuli sa na siedme miesto v tabuľke.

 8. kolo - 28. 10. 2000 
Investex - Remos 2:4

Prvý a poslednýkrát v tejto sezóne som sa zápasu, vďaka istému turnaju v Banskej Bystrici, nezúčastnil. Takže poznám len výsledok a komentáru sa radšej zdržím.

 7. kolo - 21. 10. 2000 
Investex - Giton Doprastav 0:5 kont.!!!

Ak by som mal dnešný zápas hodnotiť tesne po príchode z ihriska, formuloval by som prvú vetu asi takto: „Končím s futbalom v Investexe!“ - koniec citátu. Pretože ak je na súpiske jedenásť zdravých a mladých futbalistov a na zápas sa zídeme traja, čo je samozrejme nedostatočný počet na odohratie stretnutia, potom sa môžem na celý futbal v Investexe vybodnúť. Bez ohľadu na to, že máme pár ozembuchov, ktorí sa za sedem kôl nedokázali ani raz zúčastniť, máme i pár takých, ktorí v rámci dnešnej absencie uviedli prinajmenšom zaujímavé dôvody. Jano Paraj meškal cez desať minút, pretože bol u lekára s mačkou (!!!) a Vlado Pražma prišiel až po polhodine, keď sme už boli kontumovaní, pretože vraj „makal na fuške“. Ďalší hráči dôvody svojej neprítomnosti doteraz neuviedli, pretože sme sa s nimi jednoducho nedokázali skontaktovať. Ja osobne som sa ako idiot trepal pätnásť kilometrov z chaty, len aby som sa zbytočne prezliekol a ako kretén spolu s Gabom a Romanom prešľapoval na prázdnom ihrisku, pričom ostatní sa na nás celkom vykašľali.  Jedno je jasné - cez zimnú prestávku sa musia porobiť menšie škrty v zostave a už dnes je jasné, že niekoľko „umelcov“ v nej figuruje naposledy. Alebo pôjdem ja!

 6. kolo - 14. 10. 2000 
Investex - Javanka 2:4 (0:2)

Márna sláva, zázraky sa túto sobotu nediali. Vyše dva roky neporaziteľné mužstvo Javanky si po x-tý krát pripísalo tri body. Nemalo to však ľahké. Takže - všetko sa to začalo o desiatej ráno, keď aspoň ja osobne som mal už odohratý jeden zápas v Banskej Bystrici a v nohách vyše päťdesiat kilometrov v hmlistom počasí na bicykli. Takto jemne indisponovaný som nastúpil do svojej brány a od počiatku čelil drvivému tlaku neporaziteľného súpera. Od začiatku sme totiž nasadili taktiku zúfalého bránenia, ktorá sa nám samozrejme nevyplatila. V piatej minúte šťastnou tečou otvoril skóre najlepší hráč súpera Števo Sudimák ml. Podotýkam že od žrde. Gól však samozrejme platil a my sme bránili relatívne priaznivé skóre naďalej. Druhý gól v našej sieti nenechal na seba dlho čakať. O pár minút ma nečakanou strelou do protipohybu zaskočil Jožo Kučera. Vtedy som sa prebral z ranného fyzického stresu a niekoľkými nepochopiteľnými zákrokmi som si získal sebavedomie, ktoré mi do tej chvíle tak chýbalo. Zneškodnil som niekoľko gólových príležitostí Javanky, ktorá sa v našej šestke prechádzala tak voľne, ako Lexa v zahraničnom exile. Polčas skončil prijateľných dva nula. Obraz sa v druhom dejstve veľmi nezmenil, konečne sme si však vypracovali niekoľko sľubných príležitostí, ktoré sme však nepremenili. Súper však áno. Vyšachovanie našej obrany mu prinieslo prostredníctvom dorážky do prázdnej brány kanoniera Sudimáka, tretí úspech. Potom sme sa konečne prebrali i my a vypracovali sme si niekoľko gólových šancí. Prvú premenil popod fantasticky chytajúceho Jana Slančíka, Gabo Trnavský, ktorý vzápätí nato, naservíroval tutovku Romanovi Žbirkovi, ktorý nezaváhal. 2:3. K vyrovnaniu sme boli na dosah, pretože v tej chvíli sme zatlačili my. Súper sa uchýlik k bezhlavému bráneniu a svoje chyby kompenzoval nekonečnými hádkami. Po dvoch rokoch sme mohli zobrať prvé body „neporaziteľným“. Nestalo sa tak. Po fatálnej chybe obrancu Jana Paraja, sme dostali posledný klinec do rakvy a bolo rozhodnuté. Javanka sa znova dostala do tempa a môžem (a nielen ja) objektívne povedať, že vďaka mojim následným fantastickým (teraz sa naozaj nechválim) zákrokom, to nebola vyššia prehra nášho mužstva. Však som bol aj patrične krvavý. Javanka si zas odniesla do krčmy všetky tri body, ale podľa výrazov jej aktérov, bolo jasné, že to nebolo až také jednoznačné. Javanka opäť ukázala, že v mestskej lige jej síce nik nesiaha ani po päty, v celoslovenskom meradle (vďaka jej dvom potupným prehrám v prvom kole slovenského pohára) je však do postačujúcej kvality ešte mnoho chýba. Po zápase sme však mali dobrý pocit, podporený svetlou „dvanástkou“. O týždeň privítame Giton, ktorý je zatiaľ jediným mužstvom vo Zvolene, ktorého skalp nám stále chýba v našej pomyselnej vitríne. Takže o týždeň dovidenia.

 5. kolo - 07. 10. 2000 
Investex - Žamborove Trafiky 3:1 (1:1)

Tak sa na nás po dlhej dobe konečne usmialo šťastie. Hrali sme vyrovnanú partiu so Žamborovými trafikami so šťastným koncom pre nás. Však sa už patrilo. Pred zápasom som sa netradične a najmä nepredvídavo naraňajkoval, čo malo za následok miernu fyzickú indispozíciu v mojej bránke v prvých minútach zápasu. Inými slovami, stál som v bráne ako drevo a kým som sa stihol prvýkrát hodiť, prehrávali sme jedna nula. K tomu všetkému som padol do mláky. Keďže som sa nestíhal po zápase prezliecť, musel som uháňať zo Zvolena do Banskej Bystrice (na zápas Erlandu) na bicykli jemne vlhký. Potom sme sa už rozohrali my a po nádhernej akcii na jeden dotyk poslal loptu popod súperovho brankára Gabo Trnavský, snáď najlepší hráč na ihrisku. Tesne pred polčasom mali „žamboráci“ ešte možnosť zvýšiť z priameho kopu, trafili však dobre postavený múr a šlo sa „do šatní“. V druhom polčase bol náš súper aktívnejší, my sme však mali už spomínané šťastie (ktoré, keď je unavené, sadne aj na...) a tradičný kanonier Gabo oklamal z nemožného uhla brankára druhýkrát. Po tomto góle nás Žamborove trafiky doslova priklincovali pred našu šestku, ale obrana odolávala tomuto tlaku fantasticky, snáď nalepšie v tejto sezóne. V posledných sekundách, keď už na našej polovici poskakoval aj súperov brankár, mal neuveriteľnú tutovku jeden z hráčov súpera, ktorú nepochopiteľne strelil do žrde, z dvoch metrov, pričom mal odkrytú celú bránu a ja som bol rozvalený niekde mimo šestku. Tretí gól sme dali takmer so záverečným hvizdom do opustenej bránky, keď súper znova skúšal svoju impotentnú power-play. Znova sme vyhrali a znova sme sa zišli len šiesti. Fakt, že čím je menej hráčov, o to hrajú zodpovednejšie, sa stáva zrejme nepochybnou pravdou. Po nás nastupovalo na svoj zápas naše „béčko“. A o ňom píšem o riadok nižšie...

Tabuľka prvej ligy po 5. kole:

Z prvej ligy vypadli Star-Silvena, Gula Sat Electronic, Legionári a FC Ležiak. Z druhej ligy postupovali ŠK Investex a Krištál.

 4. kolo - 30. 09. 2000 
Investex - ŠK Investex 4:1 (2:0)

A tak sa stalo neskutočné skutočným, nemožné možným a nemysliteľné reálnym. Prvýkrát v histórii mužstva Investexu ako takého, sa v jednej súťaži stretli dvaja jeho zástupcovia v derby zápase, aký zvolenská malá liga v jej pätnásťročnej histórii ešte nepamätá. O jedenástej hodine predpoludním sa asfaltová plocha ihriska zaplnila pruhovanými dresmi týchto dvoch mužstiev. „Béčko“ (pardon za tento archívny výraz) v tmavomodro-bielej kombinácii a my, teda „á výber“ v kombinácii červenej a bielej. Kto si myslel, že to bude zápas formy priateľskej, bol na veľkom omyle. Hneď od začiatku sa začalo naplno na oboch stranách. Už od začiatku sme si získali územnú prevahu a z prvej príležitosti i skórovali. ŠK Investex mal tiež niekoľko dobrých šancí, v koncovke však v prvom polčase zlyhal. Alebo som im to, čo išlo na bránu, chytil, za čo ma doteraz nenávidia. Pred koncom polčasu sme ešte ďalekonosnou strelou zvýšili na polčasových 2:0. Obraz hry sa ani po obrátke nezmenil, šance sa striedali na oboch stranách, my brankári sme to mali o to ľahšie, že sme z tréningov poznali spôsob zakončovania útočníkov súpera. Oni zas pre zmenu poznali naše reakcie pri snahe nedostať gól, takže i po tejto stránke bol zápas nejakou tou športovou rivalitou medzi kamarátmi z tréningu. Viac šťastia sme však mali my, pretože gólové šance sme využili, súperovi (ako cudzie to slovo znie) sa podarilo len skorigovať jedným gólom Maťa Ondrejku. U nás trafil dvakrát Gabo Trnavský a raz Jano Paraj - inak spoluhráč z Hronskej Dúbravy. Jeden gól si dali chlapi z „eš-ká“ sami. Tesne pred koncom som zaskratoval, keď som mimo povolené územie (šestku) zachytil loptu rukou a dostal za to červenú kartu. Podotknem, že ozaj zaslúžene. Budúci zápas však zrejme nastúpim, lebo mi ju pán rozhodca napísal len ako žltú. I za to ďakujem. Pozápasové „oslavy“ som neabsolvoval, pretože som štartoval bicykel na neskorší zápas do Banskej Bystrice. Jedno som však ešte z úst ŠK zachytil. Že vraj nám to na jar vrátia aj s úrokmi. Ak dožijem, tak teším...

 3. kolo - 23. 09. 2000 
Investex - K.M.F. 5:0 (2:0)

Keď som sa rozhliadol tesne pred zápasom po ihrisku, videl som len nové modré dresy pamätníka zvolenských asfaltových plôch - hráčov jedného z najstarších klubov K.M.F. Nás sa zišlo presný počet - teda päť. Ja do brány a štyria na pľac. Kamaráti z Ká-Em-eF si ešte neodpustili poznámku, že nám nasekajú tri a potom to budú dohrávať, aby sme nedostali „nakladačku“. Tým si „získali“ naše sympatie a začali sme to mlátiť hlava-nehlava. Teda v tom futbalovom zmysle. Možno to bolo tým, že sme boli bez striedania, možno sme už boli zdravo nasrdení z minulých prehier, každopádne tak zodpovedne som chlapcov v tejto sezóne hrať ešte nevidel. A potom sme mali i obrovský kusisko šťastia, ktoré sa doteraz od nás odvracalo. Končene sa darilo i mne a niektorými zákrokmi som privádzal súpera (priznám sa, že občas i mňa) do úžasu. Však som aj patrične vyzeral zasvinený, pretože jemne mrholilo a mláky pred bránou som si odnášal po zápase na drese i teplákoch. K.M.F. útočilo a my sme skórovali. Rýchle protiútoky na jeden dotyk, to boli naše odpovede na bezvýrazný a neefektívny tlak súpera. Naozaj heroický výkon z mužstvom, ktoré vyhralo nad Xeniou (našim premožiteľom) a potrápilo nesmrteľnú Javanku. A čo ma teší najviac - nedostal som gól a zaslúžil som si na jeden týždeň titul - Mr. Zero. Keď brankára podrží mužstvo, podrží mužstvu i brankár...

 2. kolo - 16. 09. 2000 
Investex - Xenia Rollers 1:3 (0:1)

My útočíme a súper dáva góly. K tomuto zápasu len stručne: Večná rivalita medzi mužstvami Investexu a Xenie, ktorej vyústením sú takmer pravidelné striedania výhier a prehier, sa udiala v toto studené skorojesenné ráno. Xenia v plnej sile, taktiež to najlepšie od nás, vo veľmi slušnom zápase, potvrdili, že obaja vieme hrať pekný futbal. Dnes však Xenia mala trochu viac šťastia. My sme nepremenili čisté gólové šance, oni áno i preto si do krčmy po zápase odniesli všetky tri body. O týždeň preskúšajú naše béčko...

 1.kolo - 09. 09. 2000 
Investex - Bufet 5:6 (2:3)

Na začiatok nejaké tie čísla: V minulej sezóne sme s Bufetom prehrali dvakrát. 6:7 a 2:6. V predminulej sa mi marí tiež zaujímavý výsledok - 7:8. Z toho vyplýva, že s týmto mužstvom (ktoré sa v minuloročnej súťaži zachránilo len vďaka dvom výhram s nami...) sme nielenže ešte nevyhrali, ale ani raz sa nám nepodarilo dostať menej ako šesť gólov. A to je hrozivé! Najmä pre také samoľúbo kvalitné mužstvo, akým sa hrdíme my! I v tomto zápase sa znovu potvrdil už dávno známy fakt, že svojou hrou sa vieme dokonale prospôsobiť súperovi, i preto hrávame vyrovnané zápasy so všetkými (dobrými aj slabšími) súpermi našej ligy. Na to, že to bolo prvé kolo novej sezóny, sme sa zišli v dobrom počte. Takmer všetci, ktorí boli na súpiske. Celkovo desať kusov. Súper tiež prišiel v plnej sile, hoci vďaka Zvolenským trhom, riadne poožieraný. To sa prejavilo i na ihrisku, keď nervozita prerastala do občasných lokálnych výtržností. Myslím, že sa raz objavila i červená karta a dostal ju náš hráč, za to, že vracal, čo dostal. Prečo sa však červenalo len uňho?!... Obe mužstvá hrali útočne bez obrán, čo sa nakoniec odzrkadlilo i na výsledku. My sme stále doťahovali, prvýkrát sme viedli päť minút pred koncom 5:4, ale dva kiksy v obrane nás stáli cenné body. Staronová posila Bufetu Jano Prokein sa celý zápas neúspešne zastreloval, aby nám v poslednej minúte dal dva dôležité góly, pričom prvým vyrovnal a druhým (dotlačeným do našej brány) uzavrel našu prvú jarnú prehru do konečnej podoby. Na pive nám do reči veľmi nebolo, pretože tak ako my, dnes prehralo i naše „béčko“ s novým názvom ŠK Investex.