NEDEĽA - futbalový turnaj Stredné Plachtince pri V. Krtíši

Víťazné mužstvo zvolenskej mestskej ligy JAVANKA sa v nedeľu pobralo na turnaj. Keďže si niekto z nich spomenul na staré časy, kedy som za nich chytával častejšie, pozvali ma urobiť si znovu hanbu medzi žrde. Za účasti štyroch mužstiev (traja zástupcovia miestnej I. triedy a my) sa v nedeľu konal turnaj vo veľkom futbale v dedinke Stredné Plachtince, pár kilometrov od Krtíša.

Spoločná fotka pred finálovým zápasom. Fotil nás Ďuro (v žltom drese), ktorého som musel následne odfotiť v divotvornom postoji a na fotku domontovať. Keďže nepoužil blesk, kvalita je hrozná. Hore stoja: Železo, Dunčo, Ventil, Peťo, Slávo, Robo. V podrepe: Ďuro, ďalší Ďuro, ja, Svinťo, Palo, Peťo a Ďula.
(originál fotiek je o riadok nižšie:)

Strašne nekvalitný záber, ktorý uvádzam iba preto, že je to jeden z mála, kde som vo futbalovom vytržení. Vo finále som dostal jediný gól a to z penalty. Moja kvázi efektná robinzonáda prišla o niekoľko stotín sekundy neskôr, ako bolo potrebné.

Zle sa fotí v tieni. Nevadí. Jedna fotka priamo z finálového zápasu s domácim mužstvom Stredných Plachteníc. Po polčase (chytal som len prvé polčasy) sme viedli 2:1, tesne pred koncom zápasu však prehrávali 2:3. Dva góly Peťa Lihana v posledných minútach však rozhodli, že krištáľový pohár putoval do Zvolena.

Najlepší strelec turnaja Svinťo dostal skutočne netradičnú cenu. Dvojžĺtkové domáce vajcia. Na koláč, ktorý z nich upečie jeho milovaná, pozýva údajne všetkých.

Slávo preberá pohár pre víťaza turnaja. V nedeľu mal šťastný deň. Vyhral v tombole štvrtú cenu - vrece jačmeňa, čo ho neskutočne potešilo. Ako správny manažér mužstva však v okamihu premenil jačmeň na víno u miestnych veľkostatkárov. Ešte teraz ma z neho bolí glóbus.

Oveľa viac ako krištáľovému poháru potešili sa vyprahnuté javankárske hrdlá tekutej cene. Päť litrov vína padlo v okamihu.

Každá správna akcia sa končí vo zvolenských krčmách. Domovskou putikou Javanky je piváreň Hubert, kde sa však v nedeľný večer pilo iba víno. Výhru v tombole sme vypili za necelú hodinu a šlo sa domov. Vraj...

Ak by tu niekto čakal výsledok turnaja, sklamem ho. Pamätám si iba dve mužstvá a taktiež dva výsledky. Prvý zápas sme vyhrali s neviem kým 8:3 (polčas som dochytal v stave 2:0) a finále s domácimi 4:3 (2:1). Jedenásť hráčov do poľa a dvaja brankári - to bolo osadenstvo Javanky Zvolen, ktorá má už vo svojich vitrínach pohárov ako madridský Real, ktorého pseudonym „Biely balet“ si osvojili i Javankári. Podstatné je však to, že turnaj prebehol bez jediného zranenia a vo fantastickej atmosfére. Výsledky sú druhoradé. Ale aspoň pre mňa je pocit byť prvý, fantastický! 

© hemendex 14.07.2003