Hneď po zapojení linky som, po krátkom, ale razantnom vysvetlení mojím kolegom, že nič sa nedá robiť, keď už je taká možnosť, jednoducho nemôžem Vám nepustiť čosi z ef-em škály našich niekdajších bratov - naladil cez stránku www.radia.cz niekoľko českých rozhlasových staníc. Podľa mnohých ohlasov v diskusných fórach webových stránok, venujúcich sa rozhlasovému dianiu v oboch (kedysi spoločných) štátoch, prevládal názor, že slovenské rádia sú na tom o čosi, voči českým, lepšie. Keďže som do tejto chvíle nemal väčšiu možnosť porovnávať (a môj názor bol viac-menej opačný), nekonečne som sa tešil na chvíľu, kedy budem mať príležitosť tak učiniť. A stalo sa. Samozrejme, že prvotné pokusy sprevádzali problémy, ktorých definíciu by zvládli skôr kompetentní pracovníci venujúci sa pripojeniu našej firmy na túto svetovú elektronicko-informačnú diaľnicu. Nakoniec sa však všetko podarilo a moje obhryzené prsty vyťukali na klávesnici link na prvé české rádio, na ktoré som si „posvietil“:

Evropa 2 - pamätám si na časy, kedy som jej program sledoval len cez týždenník Rozhlas, pričom keď som ich celostránkovú reklamu objavil niekedy v roku 1992 v mne vtedy nekonečne atraktívnom časopise Playboy, povedal som si - to už musí byť bohovské rádio, čo si dovolí takú reklamu! Na ďalšej stránke som objavil reklamu Rock FM, takže moje nadšenie hneď akosi opadlo a zachránila ho len obrázková príloha poodhalených celebrít, kvôli ktorým som si ho vlastne zadovážil. :-) Neskôr som sa s Rádiom Evropa 2 stretol až v roku 1996, kedy som ho - na frekvencii niektorého moravského rádia (zosieťovaného v rámci E2) naladil na kopci pri konci sveta v krajine Oravou nazvanej. Keďže som tam bol s rodičmi na dovolenke a signál rádia bol zachytiteľný len na kopci za hranicou kosodreviny, utekal som každý deň hneď zrána z chaty turistickým chodníkom asi polhodinovým stupákom, aby som sa mohol zvaliť do trávy vo výške 1500 metrov a ladiť na mojom walkmane nezistiteľnej značky všetky rádia v dosahu - teda najmä vtedy atraktívnej Evropy dva. Vtedy ma veľmi zaujala - možno i preto, že tam bola chytiteľná len mono a v nehoráznej kvalite... ale aby som neodbehol od témy. Naladil som si ju (to akože už v tomto čase) cez internet a... priznám sa, bol som dosť sklamaný. Neviem, čo som očakával, ale vôbec mi toto rádio nepripadalo ničím originálne - ja len verím, že v jeho začiatkoch, kedy ho všetci obdivovali, bolo „o niečom inom“ - vlastne vtedy boli kritéria hodnotenia všetkého nového podmienené nekontrolovateľným nadšením zo všetkého nového. :-) Teraz to bol (píšem o rannom vysielaní, ktoré by malo byť tým najkvalitnejším, čo rádio môže ponúknuť) len klasický prúd slova a hudby, doplnený o dotieravú a nekonečnú reklamu, hoc i celkom zaujímavé jingle. Preladil som teda.

Neviem prečo, ale mám (možno nezdravý názor), že rádia sídliace v hlavných mestách tých ktorých štátov by mali byť tým najkvalitnejším, čo sa dá ponúknuť. Po neúspechu v FM škále „ňjúórských“ rádií (link TUTO) som sa o nesprávnosti tohto názoru presvedčil i v ponuke pražských staníc. Postupne som totiž ladil Rádio Bonton, Rádio Zlatá Praha (jej moderátor v priebehu jednej minúty dokázal povedať v dialógu s poslucháčom štyrikrát „člověče“ - „kouďáckým“ prízvukom!), Rádio Beat, Rádio Expres (sranda, že používajú ten istý hodinový jingel, ako nedávno Fun Radio Bratislava, hoc jemne prerobený - krádež?), Rádio Limonádový Joe (ako je to vlastne s týmto médiom - vysiela i terestrálne, či iba cez net?), Radio City a mnohé iné, ich štruktúra vysielania ma však ničím výnimočným neprekvapila - ale čo som zase čakal?! A tak sa mi, celkom zúfalému, podarilo naladiť nejakou náhodou Rádio Blaník.

Čo by som za to dal, keby som mal toto rádio možnosť chytiť nielen cez internetové pripojenie, ale i terestriálne! Áno, priznám sa - keby nebolo mojej povestnej zvedavosti - už by som ďalej neladil. Rádio Blaník splnilo takmer všetky moje očakávania od média, ktoré by som chcel mať naladné dvadsaťštyri hodín denne. Fantastický výber hudby (možno som divný, ale preferujem staršiu česko-slovenskú produkciu), vynikajúci (ľudskí) moderátori, originálne rubriky, svedomito pripravovaný servis informácií a správ, príjemné jingle (hoci tých by mohlo byť i viac), ma načisto presvedčili, že ladiť už niet kam... Ale to by nesmela byť ponuka českých rádií na internete tak bohatá, ako na rozdiel od slovenských, je. A tak som ladil ďalej.

Rádio North Music - môj favorit nomero due, teda aspoň čo sa týka sorty rádií so súčasnou hudobnou produkciou. Je to čosi vysielajúce až z ďalekých severných Čiech - konkrétne z Ústí nad Labem, ale napriek (pre mňa dosť) odpudivému názvu, je to jedno fantastické - hitové rádio, so všetkým, čo k tomu patrí. Vynikajúci mix súčasnej hudby, i toho najlepšieho z minulosti, poprepletaného dynamickými jinglami (lepšie som v Čechách nepočul - nó... možno Krokodýl...) a profesionálnymi moderátormi. Veľmi mi pripomína „naše“ Fun Radio, s tým pozitívnym javom, že vysiela viac domácej produkcie ako tento náš bratislavský oný... zázrak z Leškovej päť.

Eldorádio České Budějovice - k rádiu tohto typu len toľko - kiežby i na Slovensku mala country hudba také zázemie ako u našich susedov... Ktovie, aká hudba profitovala na Slovensku vtedy, keď v Čechách vznikali stovky kvalitných (hoci vo väčšine prípadov len počeštených) country skladieb. Však i teraz, keď občas zavítam k ohňu, hrajú sa výlučne (až na malé výnimky) piesne v jazyku našich západných susedov. Každopádne - české rádia Šumava (nie je na nete - asi), Eldorádio, Rádio Apollo, Country rádio (sú ešte nejaké?) - sú pre mňa sympatické najmä svojím originálnym country štýlom. Ostatne, v Čechách je nespočetne väčší výber nielen rádií, ale i rádií s „menšinovými“ žánrami. A najmä tieto, folkovo-country-bluegrassové ma veľmi príjemne prekvapili. Ťažko si z nich vybrať to najlepšie, ale najčastejšie som ladil spomínané Eldorádio. Možno i preto, že je jedným z trojičiek českobudějovických rádií (Faktor, Gold, Eldorádio) a hralo to najznámejšie, čo som mal možnosť spoznať pri fľaši vína v romantickej pohode táborového ohňa.

Programy Rádia Valc - priznám sa, dosť dlho som v nich nemal jasno - úplne som prehliadol zánik jedného z brnenských rádií - Rádio Brno Valc, a keď som ho naladil cez internet, mal som dojem, že to je len káblová alternatíva terestriálneho moravského rádia. Avšak múdri ľudia, ktorí nespia a všímajú si okolitý svet, mi vysvetlili, že táto stanica vysiela už len v káblových rozvodoch a cez web. Šesť nezávislých programov - každý v inom hudobnom štýle - od country, rock, oldies či súčasný pop až po také extrémy, akými sú klasická hudba a (čuduj sa svete) moravská dychovka. Jeho prvý kanál „Rádio Valc Live“ vysiela klasický rozhlasový prúd bežného formátu, na nerozoznanie od „bežného“ rádia. Až na podivný názov (v Čechách som si všimol dosť častý jav - nazývať rádia menami majiteľov - viď napr. Rádio Faktor) je to veľmi sympatický pokus o káblovo-internetové rádio - takže ho radím medzi tie moje obľúbenejšie. Ktovie, či sa čosi podobné oplatí, teda aspoň v rámci finančného zisku...

Keď som ešte na Morave, celkom ma zaujalo - hoci som ho počúval minimálne - i Rádio Krokodýl. Veľmi som sa naň tešil, pretože (nech to znie akokoľvek neuveriteľne) bol som ako poslucháč pri jeho zrode, hoci fyzicky vzdialený dvesto kilometrov. Nepochopiteľne som ho dokázal naladiť na 103 FM v hornatej časti Novej Bane s hrozným šumom, ale zanietenému lovcovi éteru, akým som nesporne vtedy bol, také čosi absolútne nevadilo. Už vtedy ma zaujalo najmä nočné, interaktívne vysielanie, čo na Slovensku dokázalo v bežný deň praktizovať len nebohé D.C.A. rádio. Myslím, že celkom príjemne ma Rádio Krokodýl prekvapilo i teraz - príjemná hudba, v tej chvíli i vynikajúca moderátorka a kvalitné jingle (niekedy mám dojem, že podľa kvality jinglov posudzujem celé rádio). Preladil som však, pretože Blaník u mňa momentálne jasne tróni a moje postaršie kolegyne si taktiež radi zaspomínajú na dávne, na slovenských rádiách totálne ignorované, hity česko-slovenských koncertných pódií.

Celoštáne súkromné rozhlasové stanice Frekvence 1, Rádio Impuls, Siete KISS a Evropa 2, som až tak často nesledoval - jednak preto, že prvé dve spomínané boli v čase mojich pokusov zväčša nedostupné a tie ostatné - a to iste nie je len môj názor - rádia v sieti KISS a Evropa 2 sú na jedno kopyto. Zrejme úmysel, mnou nepochopený... Jedine Impuls si ma získal početným zaraďovaním domácich skladieb, ale to sa mi zdá v Čechách ako bežná prax (u nás si zrejme stále myslíme, že jediná kvalitná hudba vzniká v zahraničí - spravidla v angličtine).

Nakoniec som prešiel takmer celú ponuku internetových rádií susedného Česka. Na väčšie prekvapenia som už nenarazil, malinké stanice nevynikali ani hudbou, „obalom“, ani moderátormi - napriek tomu však som zarytým zástancom regionálnych médií a zúrivým odporcom rozhlasovej globalizácie (súčasný trend Slovenska), takže ich výskyt maximálne kvitujem a držím palce v nerovnom boji so silnou konkurenciou.

Čo sa týka českých rádií ako celku - potvrdilo sa moje tušenie - áno, mnohé, ak nie drvivá väčšina sú si podobné ako vajce vajcu, ono sa ale zrejme nedá inak - ekonomicky najsilnejšia vrstva 25-45 ročných poslucháčov chce počúvať hudbu 80-90 rokov, takže tej sa venuje väčšina rádií. Našťastie sú tu i svetlé výnimky, ktoré som sa snažil spomenúť. Mnohé rozhlasové stanice - rockové (Radio Beat, AZ radio), alternatívne (Rádio Limonádový Joe, Radio 1...), oldies (Radio Gold...), venujúce sa domácej produkcii (Rádio Blaník, Rádio Impuls...), hitové (Zlatá Praha, Bonton, North Music, Evropa 2, Kiss), country (Apollo, Eldorádio, Country Rádio, Rádio Šumava...) i kresťanské (Rádio Proglas) sú krásnym dôkazom rôznosti hudobného vkusu národa českého. Žiaľ, pri úbohom výbere slovenského éteru (a netýka sa to iba rádií) môže mať nezávislý pozorovateľ dojem, že náš poslucháč má hudobné cítenie zamerané výlučne na stredný prúd zahraničnej produkcie, prípadne protekčných „umelcov“ vplyvných famílií. Po krachoch nezávislejšie sa tváriacich rádií (Ragtime, Zóna, Tatry a vlastne i starej Rebecy) sa trend slovenského rozhlasového oného začína utápať v klasickej komerčnosti, plynúcej zo zúfalého zháňania percentuálneho podielu v ohryzenom reklamnom koláči. A to všetko na úkor kvality. Tomuto všetkému výrazne napomáha nepochopiteľné sa správanie Rozhlasovej rady (prideľujúcej licencie podľa im vlastného vzorca, v ktorom jedinou „neznámou“ je výška sumy v obálke), takže v súčasnosti je tu jediným, ako-tak nezávislým rádiom - kresťanská stanica LUMEN. Zákon džungle „killing for a living“ je žiaľ pravidlom i pre slovenský éter. A to je pri mizernom počte rádií (necelá tretina oproti tým českým) nepekná perspektíva do budúcna. I preto oceňujem možnosť ladenia „nedosiahnuteľných“ rádií cez internet. Tie české skutočne stoja za to. Či budú atraktívnejšie ako slovenské i naďalej, ukáže len budúcnosť. A tá je, našťastie, nevyspytateľná. 

Moja súkromná hitparáda českých rádií vysielajúcich cez internet:

  1. Rádio BLANÍK
  2. Radio NORTH MUSIC
  3. ELDORÁDIO
  4. Rádio APOLLO
  5. Rádio ZLATÁ PRAHA
  6. COUNTRY Rádio
  7. Rádio KROKODÝL
  8. Rádio FAKTOR
  9. Rádio IMPULS 
10. Sexteto káblových rádií VALC

 ftm 17.07.2002